www.NSOZ.sk
(zdroj)


1
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ ČASŤ
Prvá hlava
Úvodné ustanovenia
6
§ 1
8
Základné ustanovenie
10 Občiansky zákonník je všeobecný a základný predpis súkromného práva, ktorý upravuje právne postavenie osôb, ich práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti medzi nimi.
12
13
§ 2
15
Dispozitívna povaha zákona
17 Subjekty si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodu odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje; zakázané sú dohody, ktoré porušujú dobré mravy, verejný poriadok alebo práva týkajúce sa postavenia osôb, vrátane práva na ochranu osobnosti.
20
21
§ 3
23
Všeobecné zásady
25 Občiansky zákonník je vybudovaný najmä na zásade slobodnej vôle subjektov, ich právnej rovnosti, ekvity (slušnosti) a ďalších všeobecne uznávaných zásadách spravodlivosti a práva.
27
28
§ 4
30
Výklad zákona
32
33
34 (1)   Každé ustanovenie súkromného práva treba vykladať a uplatňovať v súlade s ústavným poriadkom a zásadami, na ktorých tento zákona spočíva, ako aj s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré tieto zásady vyjadrujú a chránia.
37 (2)   Jednotlivé ustanovenia tohto zákona treba vykladať v súlade s jeho ostatnými ustanoveniami; nikto sa však nesmie dovolávať slov právneho predpisu proti jeho zmyslu a účelu.
40
41
§ 5
43
Použitie analógie
45 (1)  Občiansky zákonník upravuje súkromné práva a povinnosti v tom rozsahu, v akom ich neupravujú iné právne predpisy. Iné predpisy súkromného práva treba vykladať v súlade s týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
48 (2)  Práva a povinnosti, pokiaľ nie sú výslovne upravené týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami toho zákona, ktorý upravuje práva a povinnosti obsahom a účelom im najbližšie. Ak takých ustanovení niet, prípad sa posúdi spravodlivo, na základe zásad súkromného práva, so zreteľom na zvyklosti, prevažujúci stav náuky a ustálenej rozhodovacej praxe.
53 (3)  Na zvyklosti sa prihliada len vtedy, ak na ne odkazuje zákon.
54
55
Výkon a ochrana práv
§ 6
58
Základné ustanovenia
60 (1)  Platí, že každá svojprávna fyzická osoba má rozum priemerného človeka, ktorý dbá aj na záujmy iných a ktorý má schopnosť konať s bežnou starostlivosťou a opatrnosťou; takéto správanie môže od nej každý v právnom styku dôvodne očakávať.
63 (2)  Ak dal niekto najavol osobitné znalosti, schopnosti, odbornosť alebo príslušnosť k určitému stavu, alebo sa k činnosti, u ktorej sa vyžadujú osobitné schopnosti sám zaviazal, alebo ju vykonával bez toho, aby to bolo nutné, je povinný vynaložiť tomu zodpovedajúcu mieru starostlivosti.
67 (3)  Pri určení miery starostlivosti a schopností, aké možno v právnych vzťahoch očakávať, sa zohľadní najmä:
69a)   povaha a hodnota chráneného záujmu,
70b)   predvídateľnosť a závažnosť rizík spojených s plnením povinností,
72
73
74c)   skúsenosti, ktoré sa u konajúcej osoby za daných okolností obvykle očakávajú,
75d)   či sa plní za odplatu a aká je jej výška;
76e)   primeranosť času, potrebného na plnenie povinnosti.
77
78
§ 7
(1)  Každý má povinnosť konať v právnom styku poctivo a v dobrej viere.
80 (2)  Nikto nesmie mať prospech z toho, že nekonal poctivo a v dobrej viere, alebo že konal protiprávne. Nikto nesmie mať prospech z protiprávneho stavu, ktorý vyvolal alebo nad ktorým má kontrolu.
83 (3)  V pochybnostiach sa predpokladá, že ten, kto určitým spôsobom konal, konal v dobrej viere.
85
86
§ 8
88
Zákaz zneužitia práva
90 Konanie, ktorým niekto zneužíva svoje práva, nepožíva právnu ochranu.
91
92
§ 9
94
Ochrana práv orgánom verejnej moci
96 (1)  Každý, kto sa cíti ukrátený na svojom práve, môže sa domáhať, aby mu orgán vykonávajúci verejnú moc (ďalej len “orgán verejnej moci”) poskytol ochranu.
98 (2)  Ak zákon neustanovuje inak, ochranu práv podľa tohto zákona poskytuje súd.
99
100
§ 10
102
Svojpomoc
104 (1)   Svojpomocou sa môže brániť každý, koho právo je ohrozené a je zrejmé, že orgán verejnej moci by pomoc neposkytol včas alebo len sčasti.
106 (2)   Pri bezprostrednej hrozbe zásahu do práva môže každý, kto je takto ohrozený, odvrátiť hrozbu úsilím a prostriedkami, ktoré sa osobe v jeho postavení musia javiť vzhľadom na okolnosti ako primerané.
109
110
Druhá hlava: Osoby
1. diel: Všeobecné ustanovenia
§ 11
114
115
116 (1)  Právna subjektivita je spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti.
117 (2)  Svojprávnosť je spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a zaväzovať sa.
118
119
§ 12
(1)  Subjektmi práv a povinností upravených normami súkromného práva sú fyzické osoby a právnické osoby.
122 (2)  Štát sa v medziach súkromného práva považuje za právnickú osobu.
123
124
2. diel: Fyzické osoby
§ 13
Fyzickou osobou je človek od narodenia až do jeho smrti.
127
128
§ 14
130
Narodenie človeka
132 (1)  Narodením človeka so rozumie narodenie živého dieťaťa.
133 (2)  Ak sa narodí mŕtve dieťa, hladí sa naň ako keby sa nenarodilo.
134
135
§ 15
137
Smrť človeka
139 (1)  Smrť človeka sa zisťuje prehliadkou tela mŕtveho predpísaným spôsobom a preukazuje sa vystavením verejnej listiny.
141 (2)  Ak zomrelo viac ľudí pri jednej udalosti a poradie ich smrti nemožno zistiť, platí, že všetci zomreli súčasne.
143
144
Vyhlásenie za mŕtveho
§ 16
(1)  Ak smrť človeka nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela, súd aj bez návrhu vyhlási za mŕtvu fyzickú osobu, ak sa jej smrť preukáže inak.
148 (2)  Za mŕtveho vyhlási súd aj človeka, ktorý je nezvestný viac ako tri roky, ak so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa stal nezvestným, možno usúdiť, že už nežije. V rozhodnutí sa určí deň, ktorý sa považuje za deň smrti.
151 (3)  Na človeka, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, sa hľadí ako keby zomrel. Vyhlásením manžela za mŕtveho zaniká manželstvo dňom, ktorý sa považuje za deň jeho smrti
154
§ 17
Ak sa neskôr zistí, že človek vyhlásený za mŕtveho žije, na rozhodnutie o jeho vyhlásení za mŕtveho sa neprihliada, manželstvo sa mu však neobnovuje.
157
158
§ 18
160
Zmena označenia pohlavia
162 (1)  Každá osoba, ktorá úspešne podstúpila chirurgický zákrok, na základe ktorého došlo k štrukturálnej zmene jej pohlavných orgánov so zámerom zmeniť jej druhotné pohlavné
165
166
167 znaky, môže požadovať zmenu označenia pohlavia oproti tomu, ktoré mala pri narodení.
168 Z rovnakého dôvodu môže žiadať aj zmenu mena.
169 (2)  Zmenu podľa ods. 1 môže žiadať len plnoletá osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, alebo ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt aspoň jeden rok.
171 (3)  Rozhodujúcim dňom pre zmenu označenia pohlavia je deň uvedený v lekárskom posudku.
173 (4)  Zmenou označenia pohlavia zaniká manželstvo; na vzťahy medzi bývalými manželmi, ako aj na vzťahy k ich spoločným deťom a k spoločnému majetku sa použijú ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov.
176
177
§ 19
179
Obydlie
181 Obydlím sa rozumie byt, obytná miestnosť alebo iný priestor vhodný na trvalé bývanie, v ktorom sa zdržuje jedna fyzická osoba alebo viacero fyzických osôb tvoriacich domácnosť.
183
184
§ 20
186
Domácnosť
188 Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
190
191
§ 21
193
Príbuzné osoby
195 (1)  Osoby sú príbuzné v priamom rade, ak jedna pochádza od druhej. Stupeň príbuzenstva v priamom rade sa určuje počtom zrodení, ktorými jeden pochádza od druhého.
197 (2)  Osoby sú príbuzné v pobočnom rade, ak pochádzajú od spoločného predka. Stupne príbuzenstva v pobočnom rade sa určujú počtom zrodení, ktorými osoby pochádzajú od najbližšieho spoločného predka.
200
201
§ 22
203
Blízke osoby
205 (1)  Blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel.
206 (2)  Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa považujú za blízke osoby, ak by ujmu, ktorú utrpí jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú.
208 (3)  Ak zákon ustanovuje osobitné podmienky pre právne vzťahy medzi blízkymi osobami, uplatnia sa aj na vzťahy medzi právnickou osobou a jej orgánom alebo členom a spoločníkom, ibaže by ich uplatnenie bolo zjavne nedôvodné.
211
212
Právna subjektivita
§ 23
Právna subjektivita človeka vzniká narodením a zaniká smrťou.
215
216
217
218
§ 24
Právnu subjektivitu má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
220
221
§ 25
(1)  Právnu subjektivitu nemožno človeku obmedziť a nemožno ho jej ani pozbaviť.
223 (2)  Človek sa nemôže právnej subjektivity vzdať.
224
225
Svojprávnosť
§ 26
(1)  Fyzická osoba nadobúda svojprávnosť plnoletosťou.
228 (2)  Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa nadobúda plnoletosť uzavretím manželstva; takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.
231 (3)  Maloletý, starší ako 16 rokov, môže výnimočne podať na súd návrh o priznanie plnoletosti. Súd jeho návrhu vyhovie, ak maloletý preukáže schopnosť sám sa živiť a obstarávať si svoje záležitosti a ak s jeho návrhom súhlasí zákonný zástupca.
234 V ostatných prípadoch súd návrhu vyhovie len z vážnych dôvodov a ak je to v záujme maloletého.
236 (4)  Návrh podľa ods. 3 môže podať aj zákonný zástupca maloletého; súd návrhu vyhovie len ak s tým maloletý súhasí.
238
239
§ 27
Svojprávnosť maloletého je obmedzená len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku.
242
243
Podpora pri rozhodovaní
§ 28
(1)  Ak plnoletá fyzická osoba potrebuje pomoc pri správe svojich záležitostí z dôvodu, že jej schopnosť rozhodovať sa je alebo môže byť oslabená (podporovaná osoba), môže sa s jednou alebo viacerými osobami dohodnúť na poskytovaní podpory pri rozhodovaní (podporujúca osoba).
249 (2)  Podporujúcou osobou môže byť len svojprávna plnoletá fyzická osoba; ak je podporujúcich osôb viac, svoju činnosť môžu vykonávať spoločne aj samostatne.
251
252
253
254
§ 29
(1)  Dohodou o poskytovaní podpory pri rozhodovaní sa podporujúca osoba zaväzuje bezodplatne poskytovať podporovanej osobe pomoc pri právnych úkonoch, najmä poskytovaním informácií, rád a prítomnosťou pri rokovaniach s tretími osobami. Dohoda musí byť uzavretá písomne a nadobúda účinnosť schválením súdom.
259 (2)  Súd dohodu neschváli ak
260a) navrhovaná podporujúca osoba je sama podporovanou osobou,
261b) navrhovaná podporujúca osoba je ustanovená súčasne aj pre inú podporovanú osobu,
262c) schválenie dohody by bolo na ujmu podporovanej osoby, alebo by viedlo k ohrozeniu jej práv alebo záujmov.
264
265
§ 30
(1)  Na návrh podporovanej osoby môže podporujúcu osobu ustanoviť súd.
267 (2)  Súd za podporujúcu osobu ustanoví vhodnú osobu, ktorá s ustanovením za podporujúcu osobu súhlasí, je spôsobilá na právne úkony a spĺňa predpoklad, že funkciu podporujúcej osoby bude vykonávať v záujme podporovanej osoby. Pri ustanovení podporujúcej osoby uprednostní predovšetkým príbuzného podporovanej osoby, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
272
273
§ 31
(1)   Podporujúca osoba postupuje pri poskytovaní podpory s náležitou starostlivosťou a je povinná konať v súlade s voľou podporovanej osoby a jej najlepšími záujmami.
276 (2)   Podporujúca osoba nesmie nevhodne ovplyvňovať podporovanú osobu, ani sa na jej úkor obohatiť.
278 (3)   Podporujúca osoba je oprávnená zúčastniť sa právnych úkonov podporovanej osoby, ibaže podporovaná osoba s prítomnosťou podporujúcej osoby nesúhlasí. Ak podporovaná osoba urobí právny úkon v písomnej forme, môže podporujúca osoba pripojiť svoj podpis s uvedením svojej funkcie, prípadne informáciou o poskytnutej podpore.
282 (4)   Podporujúca osoba sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu podporovanej osoby podľa ustanovení tohto zákona o neplatnosti právnych úkonov.
284
285
§ 32
Na návrh podporovanej osoby alebo podporujúcej osoby súd dohodu o poskytovaní podpory pri rozhodovaní alebo rozhodnutie o ustanovení podporujúcej osoby zruší. Rovnako postupuje súd aj bez návrhu v prípade, ak podporujúca osoba závažne poruší svoje povinnosti.
290
291
292
293
Obmedzenie svojprávnosti
§ 33
(1)  Obmedziť svojprávnosť človeka môže len súd.
296 (2)  Obmedzenie svojprávnosti musí byť v záujme osoby, ktorej sa týka, v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a len v prípade, ak na dosiahnutie účelu obmedzenia svojprávnosti nepostačujú menej obmedzujúce opatrenia.
299 (3)  Obmedzenie svojprávnosti nezasahuje do možnosti človeka právne konať vo veciach, na ktoré sa obmedzenie nevzťahuje a rozhodovať o sebe v bežných veciach každodenného života.
302
303
§ 34
(1)  Súd môže obmedziť svojprávnosť človeka v rozsahu, v akom pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre chorobnú závislosť na požívaní alkoholických nápojov alebo psychotropných látok a prípravkov či jedov, nie je spôsobilá robiť právne úkony.
307 (2)  V rozhodnutí o obmedzení svojprávnosti súd určí rozsah obmedzenia.
308
309
§ 35
(1)   Ak je to v záujme človeka, ktorého sa konanie týka, môže súd v konaní o obmedzení svojprávnosti ustanoviť osobu, ktorá bude počas konania spravovať jeho majetok.
312 (2)   Rozsah a spôsob spôsob správy majetku stanoví súd.
313
314
§ 36
(1)  Ak súd rozhodol o obmedzení svojprávnosti človeka z dôvodov jej chorobnej závislosti na požívaní alkoholických nápojov alebo psychotropných prípravkov či jedov alebo na hráčskej vášni, môže rozhodnúť aj o jeho ochrannom liečení.
318 (2)  Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (zdravotnícke zariadenie). Ak možno očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečby, prípadne spôsob liečby dodatočne zmeniť.
322 (3)  Ochranné liečenie má trvať dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd, ktorý liečenie nariadil.
324
325
§ 37
(1)  Človeku, ktorému bola obmedzená svojprávnosť, ustanoví súd opatrovníka.
327 (2)  Pri výbere opatrovníka súd zohľadní záujmy a potreby človeka, ktorého sa obmedzenie týka (opatrovanec), jeho podnety prípadne podnety jemu blízkych osôb, ak sledujú jeho záujem.
330
331
332
333
§ 38
(1)  Ak konal opatrovanec samostatne, hoci nemohol konať bez opatrovníka, je právny úkon neplatný len v prípade, ak spôsobí opatrovancovi ujmu.
336 (2)  Ak konal opatrovanec samostatne, hoci nemohol konať bez opatrovníka, považuje sa opatrencov úkon za platný, ak ho opatrovník dodatočne schválil. To platí aj v prípade, ak úkon schválil opatrovanec po tom, ako mu obmedzenie svojprávnosti zaniklo.
339
340
§ 39
(1)   Súd aj bez návrhu rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nemu viedli, alebo ak zistí, že na obmedzenie svojprávnosti neboli dôvody.
344 (2)   Pokiaľ neexistuje iný dôvod na preskúmanie rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti, súd rozhodnutie preskúma z úradnej povinnosti každé tri roky a posúdi, či dôvody, pre ktoré bola svojprávnosť človeka, trvajú.
347
348
Osobnostné právo a jeho ochrana
§ 40
351
Všeobecné ustanovenia
353 (1)   Každý človek má osobnostné práva, najmä právo na život a zdravie, právo na ochranu telesnej a duševnej integrity, právo na ochranu cti a dôstojnosti, ochranu súkromia a mena.
356 (2)   Osobnostné práva sú nescudziteľné.
357 (3)   Ľudské telo požíva právnu ochranu aj po smrti.
358
359 Ochrana života, zdravia, telesnej a duševnej integrity
§ 41
(1)  Človek je nedotknuteľný.
362 (2)  Nikto nemôže dať platný súhlas na ukončenie vlastného života alebo života inej osoby.
363
364
§ 42
(1)   Do integrity človeka možno zasiahnuť len s jej súhlasom alebo zo zákonného dôvodu.
366 (2)   Zásahy do integrity človeka vykonané zo zákonného dôvodu nesmú znižovať jeho dôstojnosť.
368 (3)   Na súhlas človeka so spôsobením závažnej ujmy do jeho integrity sa neprihliada.
369
370
§ 43
372
373
374 (1)   Ak je život človeka v náhlom a bezprostrednom nebezpečenstve, alebo ak ide o iné ohrozenie jeho integrity a jeho súhlas nemožno získať, možno zasiahnuť okamžite, pokiaľ je to pre jeho život a zdravie nevyhnutné.
377 (2)   Ak došlo k zásahu do integrity bez súhlasu človeka, ktorý bol v stave, ktorý vylučoval, aby mohol posúdiť účel, povahu, postup a možné následky zásahu, musí mu byť bezodkladne po tom, čo to jeho stav dovolí, zrozumiteľne vysvetlené, aký zásah bol vykonaný, aké sú možné následky zásahu a aké boli riziká nevykonania zásahu.
381
382
§ 44
(1)  Ak nie je človek, hoci len prechodne, schopný sám udeliť súhlas so zásahom do svojej integrity a nejde o prípad podľa § 45, vyžaduje sa súhlas jeho zákonného zástupcu. Ak taký nie je, vyžaduje sa súhlas prítomného manžela, plnoletého dieťaťa, rodiča alebo inej blízkej osoby; pokiaľ nie je prítomná žiadna z týchto osôb a ich súhlas nemožno zabezpečiť inak, môže udeliť súhlas iná prítomná osoba, ktorá preukáže osobitný záujem o dotknutú osobu.
389 (2)  Pri udeľovaní súhlasu so zásahom do integrity podľa odseku 1 sa zohľadnia známe želania človeka, do integrity ktorého sa má zasiahnuť.
391
392
§ 45
(1)  Súhlas so zásahom do integrity maloletého udeľuje jeho zákonný zástupca.
394 (2)  Maloletý môže udeliť súhlas sám, pokiaľ je to primerané vôľovej a rozumovej vyspelosti osôb v jeho veku a ide o bežný zákrok alebo o zákrok nezanechávajúci trvalé a závažné následky.
397
398
§ 46
400
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti
402 (1)  Do integrity človeka pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možno zasiahnuť len s jej informovaným súhlasom.
404 (2)  Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Informovaný súhlas možno kedykoľvek odvolať.
409 (3)  Poučenie podľa odseku 2 musí byť jasné a zrozumiteľné a musí byť poskytnuté ohľaduplne, bez nátlaku a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému
412
413
414 stavučloveka, ktorému sa poučenie poskytuje tak, aby mal dostatočný čas a možnosť slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas.
416 (4)  Informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti maloletému udeľuje jeho zákonný zástupca; maloletý sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jeho schopnosti.
419 (5) Ďalšie podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný zákon.
420
421
§ 47
423 Prevzatie do zdravotníckeho zariadenia alebo držanie v zdravotníckom zariadení bez súhlasu
425
426 (1)   Prevziať človeka do zdravotníckeho zariadenia alebo držať ho v zdravotníckom zariadení bez jeho súhlasu možno len z dôvodov stanovených zákonom.
428 (2)   Zdravotnícke zariadenie je povinné prevzatie človeka oznámiť do 24 hodín súdu, v obvode ktorého sa zdravotnícke zariadenie nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do zdravotníckeho zariadenia rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia človeka alebo na ochranu jeho okolia.
433 (3)   Ak pominú dôvody na prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, na ktoré sa nevyžaduje informovaný súhlas, je zdravotnícke zariadenie povinné prepustiť človeka zo zdravotníckeho zariadenia, alebo si vyžiadať jeho informovaný súhlas.
436
437
§ 48
(1)   Prevzatie človeka do zdravotníckeho zariadenia je zdravotnícke zariadenie povinné bezodkladne oznámiť jeho zákonnému zástupcovi, manželovi, podporujúcej osobe alebo inej známej blízkej osobe.
441 (2)   Človek prevzatý do zdravotníckeho zariadenia alebo držaný v zdravotníckom zariadení, má právo prejednať vlastné záležitosti s osobou, ktorú sám určí, bez prítomnosti tretích osôb.
444 (3)   Človek prevzatý do zdravotníckeho zariadenia alebo držaný v zdravotníckom zariadení má právo, aby jeho zdravotný stav, zdravotnú dokumentáciu alebo vyjadrenie ošetrujúceho lekára preskúmal lekár nezávislý na zdravotníckom zariadení.
447
448
§ 49
450
Odber orgánov, tkanív alebo buniek
452
453
454 (1)   Odber orgánov, tkanív alebo buniek z tela živého človeka na účely ich prenosu alebo transplantácie do tela iného človeka, alebo odber krvi na transfúziu alebo na prípravu transfúznych liekov, je možný len s písomným informovaným súhlasom za podmienky, že odber nesmie zahŕňať riziká, ktoré sú v nepomere s jeho očakávaným prínosom.
458 (2)   Súhlas s odberom časti ľudského tela môže udeliť aj maloletý, pokiaľ sa odber týka regeneratívneho tkaniva a nepredstavuje vážne ohrozenie zdravia maloletého.
460 (3) Ďalšie podmienky odberu častí ľudského tela upravuje osobitný zákon.
461
462
§ 50
464
Účasť na biomedicínskom výskume
466 (1)   Účasť na biomedicínskom výskume je možná len s písomným informovaným súhlasom človeka, ktorého sa má týkať.
468 (2)   Súhlas zákonného zástupcu s účasťou maloletého na biomedicínskom výskume musí schváliť súd.
470 (3)   Biomedicínsky výskum nesmie zasahovať do dôstojnosti človeka, jeho integrity a bezpečnosti.
472 (4)   Účasť na biomedicínskom výskume nezakladá právo na inú odplatu než je náhrada výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s účasťou na biomedicínskom výskume.
474 (5) Ďalšie podmienky účasti na biomedicínskom výskume upravuje osobitný zákon.
475
476
§ 51
(1)  Človek má právo
478a)   byť informovaný o vlastnom zdraví,
479b)   nahliadať do zdravotníckej dokumentácie alebo iných zápisoch o svojom zdravotnom stave vrátane obstarania výpisov, odpisov alebo kópií z takejto dokumentácie,
481c)   vysloviť zákaz podávania informácií o svojom zdravotnom stave,
482d)   určiť osobu, ktorá má byť informovaná o jeho zdravotnom stave.
483 (2)  Podrobnosti o právach podľa odseku 1 upravuje osobitný zákon.
484
485
Ochrana tela po smrti
§ 52
(1)  Každý má právo rozhodnúť, ako sa bude po jeho smrti nakladať s jeho telom; maloletí tak môžu urobiť len s písomným súhlasom zákonného zástupcu.
489 (2)  S telom zomrelého sa nakladá tak, aby ani po smrti nebola znížená jeho dôstojnosť.
490
491
492
493 (3)  Ak človek zomrie bez toho, aby počas života prejavil súhlas so zásahmi do tela po svojej smrti, najmä súhlas s vykonaním pitvy, odberom orgánov, tkanív alebo buniek alebo použitím tela pre potreby vedy, výskumu alebo výučby, platí, že s týmito zásahmi nesúhlasí.
497 (4)  Bez súhlasu človeka možno vykonať pitvu len ak tak ustanoví osobitný zákon.
498
499
§ 53
Každý má právo rozhodnúť, aký bude mať pohreb. Ak o tom nezanechá výslovné rozhodnutie, rozhodne o jeho pohrebe manžel. Ak niet manžela, rozhodnú o tom osoby v poradí deti zomrelého, jeho rodičia, súrodenci, ich deti, ktorákoľvek blízka osoba. Pokiaľ niet žiadnej z uvedených osôb, rozhodne obec, v obvode ktorej osoba zomrela.
504
505
§ 54
507
Ochrana cti a dôstojnosti
509 (1)   Každý má právo na ochranu pred konaním iného, ktoré je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť mienku o ňom a narušiť jeho postavenie v rodine alebo spoločnosti.
511 (2)   Za takéto konanie sa považuje najmä vyslovovanie alebo šírenie urážlivých výrokov, nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií. Rovnako to platí, ak sa pravdivé informácie uvádzajú ako klamlivé alebo ak sa nedôvodne šíria pravdivé údaje týkajúce sa intímnej sféry človeka.
515
516 Ochrana súkromia a zaznamenaných prejavov osobnej povahy
§ 55
(1)   Každý má právo na rešpektovanie a ochranu svojho súkromia, najmä súkromného a rodinného života, obydlia a súkromnej komunikácie.
520 (2)   Do súkromia možno zasiahnuť len so súhlasom dotknutej osoby alebo zo zákonného dôvodu; udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať.
522 (3)   Zo zákonného dôvodu možno do súkromia zasiahnuť len v nevyhnutnom rozsahu a primeraným spôsobom.
524
525
§ 56
Bez súhlasu alebo bez zákonného dôvodu nemožno najmä
527a) vstupovať do obydlia alebo inak narúšať súkromné priestory,
528b) sledovať človeka a jeho súkromný a rodinný život akýmikoľvek prostriedkami,
530
531
532c) zhromažďovať, zhotovovať, používať, šíriť alebo inému sprístupňovať v akejkoľvek forme zachytené písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové a obrazové záznamy, týkajúce sa súkromného alebo rodinného života človeka,
535d) zaznamenávať, šíriť alebo inému sprístupňovať súkromnú komunikáciu.
536
537
§ 57
(1)   Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové, obrazové a zvukovoobrazové záznamy možno zhotoviť alebo použiť na úradné účely aj bez súhlasu.
540 (2)   Podobizne, obrazové snímky, zvukové, obrazové a zvukovoobrazové záznamy možno zhotoviť alebo použiť na vedecké, umelecké alebo spravodajské účely aj bez súhlasu; ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutého človeka, najmä nesmie zasahovať do jeho súkromia alebo dôstojnosti.
544 (3)   Ak človek súhlasil so zhotovením podobizne a ak je z okolností, za ktorých došlo k jej zhotoveniu zrejmé, že podobizeň bude ďalej použitá alebo šírená, platí, že súhlasil aj s použitím a šírením podobizne spôsobmi, ktoré bolo možné s ohľadom na okolnosti rozumne predpokladať.
548
549
§ 58
(1)   Informácie alebo záznamy o inom človeku možno zhromažďovať bez jeho súhlasu len z oprávnených dôvodov.
552 (2)   Zhromažďovať možno len také informácie a záznamy, ktoré sú podstatné pre dosiahnutie účelu ich zhromažďovania.
554
555
§ 59
(1)   Každý má právo na sprístupnenie informácií a záznamov, ktoré o ňom zhromaždila iná osoba. Sprístupnenie možno odmietnuť len z vážnych a oprávnených dôvodov, najmä ak by mohlo spôsobiť tretej osobe vážnu ujmu.
559 (2)   Každý má právo na opravu alebo doplnenie nepravdivých alebo neúplných informácií alebo záznamov, ktoré o ňom iná osoba zhromaždila.
561 (3)   Žiadosť o opravu alebo doplnenie informácií alebo záznamov je potrebné oznámiť bez zbytočného odkladu osobe, ktorá nepravdivé alebo neúplné informácie alebo záznamy zhromaždila. Pokiaľ došlo aj k ich šíreniu, je žiadosť o opravu alebo doplnenie potrebné oznámiť aj osobe, ktorá ich šírila.
565
566
567
568
§ 60
570
Ochrana mena a priezviska
572 (1)  Každý má právo na ochranu pred neoprávneným používaním svojho mena a priezviska.
573 (2)  Krycie meno (pseudonym) je chránené ako meno a priezvisko, ak sa stalo známym.
574 (3)  Konanie pod pseudonynom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, ak je zrejmé, kto konal a ak nemá druhá strana pochybnosť o osobe konajúceho.
576
577
Prostriedky ochrany osobnostných práv
§ 61
(1)   Ten, do koho osobnostného práva sa neoprávnene zasiahlo, sa môže domáhať, aby sa upustilo od ďalších neoprávnených zásahov a aby sa odstránili ich následky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
582 (2)   Ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva použitím prostriedkov masovej komunikácie, na nápravu musia byť použité rovnaké prostriedky masovej komunikácie. Podrobnosti o spôsobe nápravy upravuje osobitný zákon.
585
586
§ 62
Ak neoprávnený zásah do osobnostného práva súvisí s činnosťou v právnickej osobe, môže právo na ochranu osobnostných práv človeka uplatniť aj táto právnická osoba; počas jeho života tak môže urobiť len v jeho mene a s jeho súhlasom.
590
591
§ 63
(1)  Po smrti človeka patrí právo uplatňovať ochranu osobnostného práva ktorejkoľvek z jemu blízkych osôb.
594 (2)  Ak ide o zásah uvedený v ustanovení § 64, patrí toto právo v rovnakom rozsahu aj právnickej osobe a jej právnemu nástupcovi.
596
597
3. diel: Právnické osoby
Prvý oddiel: Všeobecné ustanovenia
§ 64
601
Vymedzenie právnickej osoby
603
604
605 (1) Právnickou osobou je združenie osôb alebo majetku, alebo iný organizovaný útvar, ktorému zákon priznáva právnu subjektivitu.
607 (2) Právnickými osobami sú najmä:
608a) združenie osôb,
609b) účelové združenia majetku,
610c) iné osoby, o ktorých to ustanovuje zákon.
611 (3) Štát a jednotky územnej samosprávy v súkromnoprávnych vzťahoch vystupujú ako právnická osoba.
613
614
§ 65
616
Spôsobilosť na práva a povinnosti
618 Právnické osoby sú od svojho vzniku až po zánik spôsobilé na všetky práva a povinnosti, okrem tých, ktorých nevyhnutnou podmienkou sú prirodzené vlastnosti človeka, ibaže zákon ustanoví inak.
621
622
§ 66
624
Majetková samostatnosť právnickej osoby
626 (1)  Právnická osoba zodpovedá za záväzky celým svojim majetkom. Zákon ustanoví, ktoré osoby a v akom rozsahu ručia z dôvodu svojej časti na právnickej osobe za jej záväzky.
628 (2)  Po zániku právnickej osoby ručia osoby, ktoré získali podiel na likvidačnom zostatku za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (3)  Ak veriteľ právnickej osoby nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho nároku z jej majetku a osoba, ktorá prevzala povinnosť splatiť vklad do majetku právnickej osoby tento ešte nesplatila, je štatutárny orgán právnickej osoby povinný veriteľovi poskytnúť informácie potrebné k vymáhaniu jeho práva. Rovnaké platí pre prípad úpadku právnickej osoby v prospech správcu.
635
636
§ 67
638
Dispozitívna povaha pravidiel o právnických osobách
640 (1) Zakladateľ právnickej osoby alebo orgán oprávnený meniť zakladateľskú listinu alebo stanovy môže usporiadať práva a povinnosti medzi členmi právnickej osoby, ich práva a povinnosti k právnickej osobe a upraviť pravidlá správy a riadení právnickej osoby aj inak, ako to ustanovuje zákon, ibaže:
644a)   zákon odchylnú úpravu výslovne zakazuje,
646
647
648b)   odchylná úprava sa týka existencie, trvania a konania ako právnickej osoby, najmä jej vzniku a zániku, jej vystupovania navonok a zodpovednosť za následky jej konania,
650c)   odchýlna úprava spôsobuje zásah do neprevoditeľných právomocí zákonom ustanovených orgánov,
652d)   odchýlna úprava zasahuje do práv a povinností veriteľov, zamestnancov alebo neprimerane obmedzuje práva osôb, ktoré majú menšinovú účasť na právnickej osobe a to bez ich súhlasu alebo ,
655e)   odchylná úprava obmedzuje výkon dohľadu nad výkonom činnosti právnickej osoby a iných povinností voči orgánom verejnej správy.
657 (2) Na úkony v rozpore s odsekom 1 sa neprihliada, ibaže zákon ustanoví inak.
658
659
Založenie, zriadenie a vznik právnickej osoby
§ 68
662
Založenie a zriadenie právnickej osoby
664 (1) Právnickú osobu možno založiť zakladateľskou listinou, zmluvou alebo iným právnym úkonom ustanoveným zákonom, najmä schválením stanov (ďalej len „zakladateľská listina“),
667 (2) Právnickú osobu možno zriadiť tiež zákonom, alebo zakladateľskou listinou vydanou rozhodnutím orgánu verejnej moci.
669 (3) Zakladateľská listina musí byť písomná a obsahovať aspoň meno a priezvisko (názov) a bydlisko (sídlo) zakladateľov (zakladateľa), názov a sídlo právnickej osoby, predmet jej činnosti alebo účel jej založenia, orgány právnickej osoby a spôsob ich ustanovenia a konania a tiež určenie prvých členov štatutárneho orgánu. Podpisy zakladateľov musia byť úradne osvedčené.
674
675
§ 69
677
Vznik právnickej osoby
679 (1) Právnická osoba založená zakladateľskou listinou vzniká zápisom do verejného registra podľa osobitného predpisu1, ak zákon neustanovuje inak.
681 (2) Právnická osoba zriadená zákonom vzniká dňom nadobudnutia účinnosti zákona, ak zákon neustanovuje neskorší deň jej vzniku.
683
684
685
686   Navrhuje   sa   rozlišovať   medzi   verejným   zoznamom   a   verejným   registrom   podľa   toho,   čo   je   hlavným predmetom  ich  evidencie  –  do  registrov  sa  zapisujú  „osoby“,  do  zoznamov  „práva  k  veci“,  tomu  bude  potrebné prispôsobiť   aj   osobitné   právne   predpisy   (verejný   zoznam   =   napr.   kataster   nehnuteľností,   register   záložných práv  a  pod.,  verejný  register  =  napr.  obchodný  register,  register  združení,  register  správcov,    a  pod.)
691
692
693 (3) Právnická osoba zriadená zriaďovateľskou listinou vydanou orgánom verejnej moci formou rozhodnutia, vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak z rozhodnutia nevyplýva neskorší deň jej vzniku.
696
697
§ 70
699
Konanie pred vznikom právnickej osoby
701 (1)  Vo veciach súvisiacich so vznikom právnickej osoby koná voči orgánom verejnej správy osoba určená v zakladateľskej listine ako jej štatutárny orgán, inak zakladateľ, ak je ich viac, konajú spoločne. Návrh na zápis právnickej osoby sa musí podať najneskôr do 60 dní od podpisu zakladateľskej listiny, ibaže zákon ustanoví inak.
705 (2)  Osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak schváli právnická osoba konanie v jej mene do troch mesiacov od vzniku právnickej osoby, platí, že z tohto konania je namiesto konajúcich osôb zaviazaná od počiatku. Právnická osoba bez zbytočného odkladu oznámi účastníkom záväzkových vzťahov schválenie týchto právnych úkonov.
710
711
§ 71
713
Vklady do majetku právnickej osoby
715 (1)  Vkladom zakladateľa do majetku právnickej osoby (vklad) je súhrn peňažných alebo nepeňažných prostriedkov, ktoré sa zakladateľ zaviazal vložiť do majetku právnickej osoby.
718 (2)  Splatené vklady spravuje osoba určená v zakladateľskej listine (správca vkladu).
719 Prevzatie vkladu správca vkladu písomne potvrdí. Ak uvedie v potvrdení vyššiu sumu, než je splatená, ručí za záväzky právnickej osoby až do výšky, v akej vklad nebol splatený.
722 (3)  Vlastnícke právo k vkladom prechádza na právnickú osobu dňom jeho vzniku.
723 Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda právnická osoba vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia správcu vkladov, ktorého pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená. Na vklad, predmetom ktorého je pohľadávka sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky.
727 (4)  Ak právnická osoba nenadobudne právo, ktoré je predmetom vkladu v rozsahu, na ktorý sa vkladateľ zaviazal, je zakladateľ do tohto rozsahu vklad doplatiť.
729 (5)  Po vzniku právnickej osoby je správca vkladu povinný odovzdať vklad bez zbytočného odkladu právnickej osobe. Ak právnická osoba nevznikne, je povinný vrátiť ho tomu, kto ho vložil.
732
733
734
735
Orgány právnickej osoby
§ 72
(1)  Právnická osoba musí mať štatutárny orgán a iné orgány ustanovené zákonom.
738 (2)  Právomoc orgánov ustanoví zákon, a tam, kde to zákon nevylučuje aj zakladateľská listina. Právomoc zverená zákonom určitému orgánu môže byť prenesená na iný orgán iba vtedy, ak to zákon pripúšťa.
741
742
§ 73
Ak zákon neustanovuje inak, môže byť členom orgánu aj právnická osoba. V orgáne je zastupovaná človekom, ktorý je členom jej štatutárneho orgánu oprávneným konať za túto právnickú osobu.
746
747
§ 74
749
Kolektívny orgán a jeho rozhodovanie
751 (1)  Ak zákon neustanovuje inak, je kolektívny orgán právnickej osoby uznášaniaschopný, ak sa rozhodovania zúčastní aspoň polovica jeho členov a rozhodnutie prijíma nadpolovičnou väčšinou zúčastnených členov.
754 (2)  Kolektívny orgán si volí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva, pripravuje a riadi jeho zasadnutia.
756 (3)  Ak zákon neustanoví inak, môže kolektívny orgán prijímať rozhodnutia aj mimo svojho zasadnutia. V takom prípade návrh rozhodnutia predkladá predseda jednotlivým členom orgánu na vyjadrenie s oznámením lehoty, v ktorej majú urobiť písomné vyjadrenie k návrhu. Ak sa člen nevyjadrí v uvedenej lehote, platí, že s návrhom rozhodnutia nesúhlasí. Výsledky hlasovania oznámi predseda členom orgánu.
762
763
§ 75
765 Povinnosti pri výkone funkcie člena orgánu právnickej osoby
767 (1)  Člen orgánu ustanovený do funkcie (člen orgánu) je povinný vykonávať svoju funkciu lojálne, najmä nesmie uprednostniť svoje záujmy pred záujmami právnickej osoby a musí konať ako riadny hospodár s potrebnými znalosťami a starostlivosťou. Predpokladá sa, že nekoná ako riadny hospodár, kto nespĺňa tieto podmienky, hoci to musel pri ustanovení do funkcie, resp. pri jej výkone zistiť a nevyvodí z toho pre seba dôsledky.
772 (2)  Člen orgánu musí byť svojprávny.
773
774
775
776 (3)  Člen orgánu vykonáva funkciu osobne. Môže však splnomocniť pre určitý prípad iného člena orgánu, aby ho pri hlasovaní určitým spôsobom zastúpil.
778 (4)  Ak člen orgánu nenahradí právnickej osobe škodu, za ktorú zodpovedá ako člen orgánu, ručí veriteľovi právnickej osoby za jej dlh v rozsahu, v akom škodu nenahradil, pokiaľ sa veriteľ nemôže domôcť plnenia od právnickej osoby.
781
782
§ 76
784
Diskvalifikácia pre výkon funkcie člena orgánu
786 (1)   Osoba, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz sa môže stať členom orgánu, ak túto skutočnosť oznámila tomu, kto ju do funkcie zvolil alebo menoval.
788 (2)   Ak je na majetok člena orgánu vyhlásený konkurz, je povinný túto okolnosť oznámiť bez zbytočného odkladu tomu, kto ju môže z funkcie odvolať.
790 (3)   V prípade porušenia povinnosti podľa ods. 1 alebo ods. 2 sa môže každý, kto preukáže právny záujem, domáhať, aby súd člena orgánu odvolal z funkcie, ibaže by ten, kto môže odvolať člena orgánu potom, ako sa o vyhlásení konkurzu na majetok člena orgánu dozvedel, rozhodol, že má vo funkcii ostať.
794
795
§ 77
797
Zánik výkonu funkcie člena orgánu
799 (1) Ak zákon neustanoví inak, výkon funkcie člena orgánu zaniká
800a) uplynutím funkčného obdobia,
801b) vzdaním sa funkcie,
802c) odvolaním orgánom, ktorý ho ustanovil do funkcie,
803d) stratou predpokladov potrebných na výkon funkcie; neskorším odpadnutím dôvodu, pre ktorý stratil predpoklady na výkon funkcie, sa výkon funkcie neobnovuje,
805e) smrťou.
806 (2) Ak zákon neustanovuje alebo tam, kde to zákon pripúšťa aj vnútorný predpis neurčí inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie, najneskôr však uplynutím troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie. Ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite.
812 (3) Ak zákon neustanovuje inak, alebo vnútorný predpis právnickej osoby neurčí inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom.
814
815
816
817 (4) Ak právnickej osobe hrozí vznik škody, je člen orgánu, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť právnickú osobu, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.
820
821
Štatutárny orgán
§ 78
(1) Pri právnych úkonoch zastupujú právnickú osobu tí, ktorí sú na to ako členovia orgánu oprávnení zmluvou o založení právnickej osoby, zakladateľskou listinou, zákonom rozhodnutím orgánu verejnej moci (štatutárny orgán). Kto je štatutárnym orgánom ustanovuje zákon.
827 (2) Osoby oprávnené konať za právnickú osobu ako členovia štatutárneho orgánu ju zaväzujú právnymi úkonmi alebo iným svojim správaním sa pri výkone svojej funkcie. Ich osobná zodpovednosť za škodu tým nie je dotknutá.
830 (3) Oprávnenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu je oprávnením konať vo všetkých veciach týkajúcich sa právnickej osoby, ak zákon neustanovuje inak. Právnickú osobu zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojim konaním rozsah predmetu jej činnosti alebo obmedzenia dané vnútornými predpismi právnickej osoby, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo umožňuje zveriť.
837 (4) Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do verejného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, zakladateľskej listiny alebo iného vnútorného predpisu pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov, ibaže sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.
842
843
§ 79
845
Konanie za právnickú osobu navonok
847 Členovia štatutárneho orgánu konajú za právnickú osobu tak, že dajú najavo ich oprávnenie konať za právnickú osobu. Pri písomných úkonoch pripoja k názvu právnickej osoby aj svoj podpis.
850
851
§ 80
853
Povinnosť viesť evidenciu majetku
855
856
857 Štatutárny orgán je povinný zabezpečiť vedenie spoľahlivých záznamov o majetkových pomeroch právnickej osoby a podávať o nich správu jej členom alebo zakladateľovi.
859 Štatutárny orgán nesmie skresľovať finančnú situáciu právnickej osoby vo vzťahu k tretím osobám.
861
862
§ 81
864
Konanie kolektívneho štatutárneho orgánu
866 Ak štatutárny orgán tvorí viacero osôb, spôsob ich konania za právnickú osobu vyplýva zo zákona alebo zo zakladateľskej listiny. Ak nie je spôsob ich konania určený, môže konať každý z nich samostatne.
869
870
§ 82
872 Zmluvy medzi právnickou osobou a členom jej štatutárneho orgánu
874 Zmluva medzi právnickou osobou a členom štatutárneho orgánu právnickej osoby vyžaduje súhlas dozorného orgánu tejto osoby a ak ho niet, súhlas jej najvyššieho orgánu. Rovnaké platí pre akúkoľvek zmluvu, na základe ktorej člen štatutárneho orgánu získava plnenie alebo právo na plnenie v súvislosti s jeho funkciou člena štatutárneho orgánu.
878
879
§ 83
881
Nedostatky v obsadení orgánov právnickej osoby
883 (1)  Ak právnická osoba nemôže uskutočňovať právne úkony v dôsledku nedostatočne obsadeného štatutárneho orgánu, môže jej člen, člen orgánu oprávneného vymenovať člena štatutárneho orgánu, ktorý nemôže prijímať rozhodnutia, alebo veriteľ požiadať súd o vykonanie potrebných opatrení. Rovnaké platí v prípade, ak v dôsledku nedostatočne obsadeného iného orgánu právnickej osoby nemôže tento orgán prijímať rozhodnutia.
889 (2)  Súd môže najmä uložiť právnickej osobe lehotu, v ktorej má nedostatok odstrániť, alebo ak je to potrebné, aj vymenovať člena tohto orgánu.
891 (3)  Trovy konania znáša právnická osoba. Súd môže uložiť právnickej osobe povinnosť uhradiť preddavok na odmenu osobe vymenovanej za člena štatutárneho orgánu.
893 (4)  V odôvodnenom prípade môže osoba, ktorá preukáže právny záujem, požiadať súd o odvolanie vymenovanej osoby a vymenovanie inej osoby.
895
896
Názov právnickej osoby a jeho ochrana
§ 84
899
Názov právnickej osoby
901
902
903 (1)  Názvom právnickej osoby je jej pomenovanie, ktoré obsahuje zakladateľská listina a pod ktorým je zapísaná vo verejnom registri, alebo ktoré je uvedené v zákone, ktorým bola zriadená. Právnická osoba robí právne úkony pod svojim názvom.
906 (2)  Súčasťou názvu právnickej osoby musí byť určenie jej právnej formy.
907 (3)  Právnická osoba je povinná uvádzať názov spolu s dodatkom označujúcim jej súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
910
911
§ 85
913
Odlíšiteľnosť názvu právnickej osoby
915 (1)  Názov právnickej osoby musí právnickú osobu odlišovať od inej osoby, nesmie byť zameniteľný a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o právnickej osobe alebo o predmete jej činnosti.
918 (2)  Názvy viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať majetkové alebo personálne prepojenie ich členov, ak sú navzájom rozlíšiteľné. Na odlíšenie názvu právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy.
921 (3)  Označenie právnej formy nesmú vo svojom názve používať osoby, ktoré nespĺňajú podmienky tejto právnej formy.
923 (4)  Názov právnickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona orgánom verejnej moci, alebo ktorý vyvoláva dojem súvislosti s verejnou mocou a jej výkonom, sa zakazuje.
927
928
§ 86
930
Meno fyzickej osoby v názve právnickej osoby
932 (1) Názov právnickej osoby môže obsahovať meno človeka, ak má k nemu zvláštny vzťah a iba s jeho súhlasom, alebo so súhlasom inej osoby, ktorá môže dať súhlas so zásahom do osobnostných práv osoby, ktorej meno má byť v názve.
935 (2) Ak súčasťou názvu právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. V prípade smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.
938 (3) Súhlas s použitím mena človeka v názve právnickej osoby môže táto osoba odvolať, ibaže by bol bez rozumného dôvodu odvolaný súhlas udelený na dobu určitú. Ak bol súhlas udelený na určitú dobu odvolaný bez rozumného dôvodu, je odvolávajúci povinný nahradiť právnickej osobe vzniknutú škodu.
942
943
944
945
§ 87
947
Prevod a prechod názvu právnickej osoby
949 (1)  Názov právnickej osoby nie je možné previesť na inú osobu, ibaže zákon ustanoví inak.
950 (2)  Názov právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba názov prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť dodatok v súlade s jej právnou formou.
954
955
§ 88
957
Ochrana názvu právnickej osoby
959 (1) Právnická osoba, ktorá bolo dotknutá spochybnením svojho práva k názvu, ktorá utrpela ujmu pre neoprávnený zásah do tohto práva alebo ktorej taká ujma hrozí, najmä neoprávneným použitím názvu alebo znevážením názvu, sa môže na súde domáhať, aby bolo upustené od neoprávneného zásahu alebo aby bol odstránený následok neoprávneného zásahu, alebo aby bola uložená povinnosť zmeniť názov. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
965 (2) Rovnaká ochrana prináleží právnickej osobe proti tomu, kto bez zákonného dôvodu zasahuje do jej dobrého mena alebo súkromia. Nepôjde o neoprávnený zásah do dobrého mena alebo súkromia právnickej osoby, ak ide o primerané použitie na vedecké alebo umelecké účely alebo pre tlačové, filmové, rozhlasové, televízne alebo internetové spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami právnickej osoby.
971 (3)Ak zásah do práv uvedených v odseku 2 zasahuje aj do osobnostných práv zamestnancov právnickej osoby, jej spolupracovníkov, spoločníkov alebo členov, môžu sa domáhať ochrany aj tieto osoby.
974
975
Neplatnosť právnickej osoby
§ 89
(1) Po vzniku právnickej osoby sa nemožno domáhať určenia, že nevznikla alebo že jej zakladateľská listina nie je platná.
979 (2) Súd môže rozhodnúť o neplatnosti právnickej osoby a o jej vstupe do likvidácie, len ak
980a) nebola vyhotovená zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych úkonov pre daný typ právnickej osoby,
983
984
985b) zapísaný predmet činnosti právnickej osoby je v rozpore so zákonom alebo odporuje verejnému poriadku,
987c) v zakladateľskej listine alebo v stanovách chýba údaj o názve právnickej osoby alebo o predmete činnosti; ak tak ustanovuje zákon aj údaj o výške vkladov spoločníkov, alebo o výške základného imania,
990e) ani jeden zo zakladateľov nebol spôsobilý na právne úkony,
991f)
992
993 počet zakladateľov bol menší ako vyžaduje zákon.
994
995 a tento nedostatok nebol odstránený.
996 (3) Právne vzťahy, do ktorých neplatná právnická osoba vstúpila, nie sú rozhodnutím súdu o neplatnosti právnickej osoby dotknuté. Povinnosť spoločníkov splatiť vklady trvá, ak to vyžaduje záujem veriteľov na splnení záväzkov neplatnej spoločnosti.
999 (4) V prípade, ak je predmet činnosti v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, pripadne po uspokojení veriteľov likvidačný zostatok obci.
1001
1002
Zrušenie a zánik právnickej osoby
§ 90
(1)
1005
1006
Všeobecné ustanovenie
1008 Právnická osoba zapísaná vo verejnom registri zaniká ku dňu výmazu z tohto registra, ak zákon neustanovuje inak.
1010
1011 (2)
1012
1013 Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
1014
1015 (3)
1016
1017 Právnickú osobu zriadenú zákonom možno zrušiť iba zákonom. Právnickú osobu zriadenú rozhodnutím orgánu verejnej moci možno zrušiť iba rozhodnutím orgánu verejnej moci. Takáto právnická osoba zaniká spôsobom a v čase uvedenom v zákone alebo v rozhodnutí orgánu verejnej moci.
1021
1022
§ 91
1024
Zrušenie právnickej osoby
1026 (1) Právnická osoba sa zrušuje
1027a) uplynutím času, na ktorý bola založená, ak bol v zakladateľskom akte uvedený taký čas,
1029b) dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená, a ktorý bol uvedený v zakladateľskom akte
1030c) dňom uvedeným v rozhodnutí o zrušení právnickej osoby prijatým osobami alebo orgánmi právnickej osoby oprávnenými rozhodnúť o jej zrušení; ak takýto deň v rozhodnutí nie je uvedený, dňom prijatia rozhodnutia,
1034
1035
1036d) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení právnickej osoby z dôvodov ustanovených v zákone; ak takýto deň v rozhodnutí súdu nie je uvedený, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu,
1039e) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
1045f) dňom uvedeným v rozhodnutí o zlúčení, splynutí alebo rozdelení právnickej osoby prijatým osobami alebo orgánmi právnickej osoby; ak takýto deň v rozhodnutí nie je uvedený, dňom prijatia rozhodnutia,
1048g) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje zákon, alebo zakladateľská listina.
1049 (2) Súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem alebo aj bez takého návrhu, zruší právnickú osobu, ak
1051a) prestane spĺňať podmienky ustanovené zákonom na jej vznik,
1052c) vykonáva iba takú činnosť, ktorá je vyhradená iným právnym formám právnických osôb, alebo podniká v rozsahu väčšom, ako zákon danej právnej forme povoľuje,
1054d) svojou činnosťou popiera, obmedzuje alebo porušuje základné práva a slobody alebo inak porušuje verejný poriadok,
1056e) jej činnosť alebo spôsob, ktorým dosahuje ciele svojej činnosti, je zákonom zakázaná alebo nedovolená,
1058f) z iného dôvodu ustanoveného v zákone.
1059 (3) Pred rozhodnutím súdu o zrušení právnickej osoby z dôvodu, ktorý je možné odstrániť vyzve súd právnickú osobu na odstránenie nedostatkov v primeranej lehote, ktorú jej určí.
1062 (4) Bez likvidácie sa právnická osoba zrušuje, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu, ak nemá majetok, alebo ak tak zákon ustanoví.
1064
1065
§ 92
1067
Zlúčenie, splynutie a rozdelenie právnickej osoby
1069 (1)  Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení právnickej osoby musí mať zanikajúca právnická osoba a právnická osoba, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej právnickej osoby, rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak.
1072
1073
1074
1075 (2)  Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej právnickej osoby alebo viacerých právnických osôb, pričom imanie zanikajúcich právnických osôb prechádza na inú už jestvujúcu právnickú osobu, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.
1079 (3)  Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch právnických osôb alebo viacerých právnických osôb, pričom imanie zanikajúcich právnických osôb prechádza na inú novozaloženú právnickú osobu, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich právnických osôb.
1083 (4)  Rozdelenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku právnickej osoby, pričom imanie zanikajúcej právnickej osoby prechádza na iné už jestvujúce právnické osoby, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej právnickej osoby (rozdelenie právnickej osoby zlúčením) alebo na novozaložené právnické osoby, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej právnickej osoby. Každá z nástupníckych právnických osôb zodpovedá za dlhy, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej právnickej osoby na ostatné právnické osoby celým svojím majetkom; na splnenie dlhu sú zaviazané spoločne a nerozdielne.
1091 (5)  Návrh zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projekt rozdelenia právnickej osoby schvaľuje orgán, ktorý je oprávnený na rozhodovanie o zrušení právnickej osoby, ak zákon neustanovuje inak.
1094 (6)  Ak zákon neustanoví inak, zmluva o zlúčení alebo splynutí, ako aj rozhodnutie o rozdelení právnickej osoby musí obsahovať údaje o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach zúčastnených právnických osôb.
1097 (7)  Účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia právnickej osoby nastávajú zápisom do verejného registra, ak zákon neustanoví inak. Návrh na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia podávajú spoločne štatutárne orgány všetkých dotknutých právnických osôb; ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Zápis do verejného registra sa uskutoční k tomu istému dňu.
1102
1103
§ 93
1105
Zmena právnej formy právnickej osoby
1107 Právnická osoba môže zmeniť právnu formu na inú právnickú osobu iba v prípade, ak to zákon umožňuje.
1109
1110
1111
1112
Likvidácia právnickej osoby
§ 94
(1) Ak celé imanie právnickej osoby neprešlo jej zrušením na právneho nástupcu, vykoná sa jej likvidácia, ibaže zákon ustanovuje inak.
1116 (2) Právnická osoba vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia. Po dobu likvidácie sa používa názov právnickej osoby s dodatkom „v likvidácii“.
1118
1119
§ 95
(1) Likvidáciu právnickej osoby vykoná likvidátor.
1121 (2) Likvidátorom môže byť len osoba, ktorá môže byť štatutárnym orgánom právnickej osoby. Ak je vymenovaných viacero likvidátorov a z ich vymenovania nevyplýva nič iné, majú postavenie kolektívneho štatutárneho orgánu.
1124 (3) Ak zákon, zakladateľská listina alebo stanovy neustanovujú inak, za likvidátora môže byť vymenovaný štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je v likvidácii, niektorý z jeho členov alebo iná osoba, ktorú za likvidátora vymenuje orgán oprávnený menovať členov štatutárneho orgánu alebo súd. Súd vymenuje likvidátora vtedy, ak rozhodol o zrušení právnickej osoby alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu.
1129 (4) Orgán, ktorý vymenoval likvidátora, rozhodne aj o odmene likvidátora.
1130 (5) Likvidátor sa nemôže svojej funkcie vzdať. Môže však požiadať súd o odvolanie z funkcie, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu likvidátora vykonával.
1132 Na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, súd môže odvolať likvidátora aj vtedy, ak porušuje svoje povinnosti.
1134 (6) Ak súd likvidátora odvolá alebo ak likvidátor zomrie, musí byť bez zbytočného odkladu vymenovaný nový likvidátor, a to spôsobom, ktorým sa vymenoval predchádzajúci likvidátor.
1137
1138
§ 96
(1) Vymenovaním likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu na likvidátora.
1141 (2) Likvidátor robí za právnicku osobu len úkony smerujúce k jej likvidácii. Pri výkone tejto pôsobnosti plní povinnosti právnickej osoby, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje právnickú osobu pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o
1145
1146
1147 zmene a zániku práv a povinností. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov.
1149 (3) Likvidátor zodpovedá za výkon svojej funkcie v rovnakom rozsahu ako štatutárny orgán.
1150
1151
§ 97
(1) Likvidátor oznámi vstup právnickej osoby do likvidácie všetkým známym veriteľom.
1153 Zároveň je povinný zverejniť vo verejnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, skutočnosť, že právnická osoba vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia právnickej osoby prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než štyri mesiace.
1157 (2) Likvidátor zostaví ku dňu vstupu právnickej osoby do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní právnickej osoby každému, komu vznikne právo na likvidačný zostatok, ak o zaslanie likvidačnej účtovnej súvahy požiada.
1160 (3) Ku dňu skončenia likvidácie, ktorý nesmie byť skôr ako šesť mesiacov po zverejnení podľa odseku 1, zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku tomu, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení právnickej osoby a ak ho do funkcie vymenoval súd, tak aj súdu.
1165 (4) Likvidačný zostatok sa môže rozdeliť len vtedy, ak sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov právnickej osoby. Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie, a pohľadávku nie je možné splniť inak, uloží likvidátor plnenie do súdnej úschovy. Rovnako postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie.
1169 (5) Ak bol likvidovaný majetok právnickej osoby, vo vzťahu ku ktorej niet osoby, ktorá by mala podiel na likvidačnom zostatku, pripadne likvidačný zostatok štátu, ktorý s ním naloží tak, aby bol v čo najväčšej miery naplnený pôvodný účel tohto majetku.
1172 (6) Ak zákon neustanovuje inak, likvidátor najneskôr po uplynutí 30 dní od schválenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie podá návrh na výmaz právnickej osoby z verejného registra, ak ide o právnickú osobu, ktorá sa do takého registra zapisuje.
1176 (7) Ak likvidátor zistí predlženie právnickej osoby v likvidácii, bez zbytočného odkladu podá súdu návrh na vyhlásenie konkurzu.
1178
1179
1180
1181
§ 98
1183
Dodatočná likvidácia
1185 (1) Ak právnická osoba zanikla a zistí sa ďalší jej majetok, zruší súd výmaz právnickej osoby z verejného registra, rozhodne o jej obnovení a nariadení dodatočnej likvidácie a vymenuje likvidátora, a to na návrh člena bývalého štatutárneho orgánu zaniknutej právnickej osoby, jej likvidátora, veriteľa dlžníka, osoby, ktorá mala právo na likvidačný zostatok alebo inej osoby, ktorá osvedčí právny záujem.
1190 (2) Od obnovenia sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla a neuspokojené pohľadávky jej veriteľov sa obnovia. Počas doby, po ktorú bola právnická osoba vymazaná z registra, premlčacia doba pre práva veriteľov voči právnickej osobe spočíva.
1193 (3) Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu. Ak však zistený ďalší majetok nestačí na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.
1196 (4) Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.
1197
1198
Druhý oddiel: Združenie osôb
§ 99
1201
Základné ustanovenie
1203 (1) Najmenej tri osoby, z ktorých aspoň jedna musí byť staršia ako 18 rokov alebo právnickou osobou, môžu založiť na dosiahnutie spoločného cieľa združenie osôb (ďalej len „združenie“).
1206 (2) Zákon ustanoví, kedy môže združenie založiť jedna osoba.
1207
1208
§ 100
1210
Založenie združenia
1212 Združenie sa zakladá zakladateľskou zmluvou alebo schválením stanov. O založení združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi sa spíše zápisnica, ktorá musí mať všetky náležitosti zakladateľskej listiny a musí obsahovať aj podpisy zakladajúcich členov.
1215
1216
§ 101
1218
Stanovy združenia
1220 Stanovy združenia upravia najmä vznik, zánik a podmienky členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a ich pôsobnosť, spôsob zrušenia združenia a naloženia s jeho likvidačným zostatkom. Stanovy určia aj spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. Ak stanovy neurčia inak, o zmene stanov rozhoduje nadpolovičná väčšina všetkých členov združenia.
1225
1226
1227
1228
§ 102
1230
Vznik združenia
1232 (1) Združenie ako právnická osoba vzniká zápisom do verejného registra, ibaže zákon ustanoví inak.
1234 (2) Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov vzniká dňom nasledujúcim potom, keď bol príslušnému orgánu doručený návrh na jej zápis.
1236
1237
§ 103
1239
Zápis do verejného registra
1241 (1) Do verejného registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány združenia a osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu združenia.
1243 (2) K návrhu na zápis do verejného registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami.
1245
1246
§ 104
1248
Názov združenia
1250 Názov združenia musí obsahovať označenie „združenie“.
1251
1252
§ 105
1254
Nedovolené združenia
1256 (1) Nie sú dovolené združenia
1257a)   ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
1261b)   ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
1263c)   ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú zbrane na športové účely a
1265d)   ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ibaže ide o vedľajšiu činnosť za účelom napĺňania cieľov združenia.
1267 (2) Nedovolené združenia môže orgán, ktorý vedie registráciu združení, zrušiť rozhodnutím o jeho rozpustení.
1269
1270
§ 106
1272
Použitie výnosov združenia
1274 Výnosy z činnosti združenia sa môžu použiť len na činnosť združenia vrátane správy združenia, ibaže zákon ustanoví inak.
1276
1277
1278
1279
§ 107
1281
Orgány združenia
1283 (1)   Najvyšším orgánom združenia je členská schôdza. Rozhoduje najmä o voľbe členov
1285 orgánov združenia a o jeho likvidátorovi, o zmenách zakladateľskej listiny a stanov, schvaľuje výročnú správu a rozpočet združenia a rozhoduje o zrušení združenia. Každý člen združenia má na členskej schôdzi jeden hlas.
1288 (2)   Štatutárnym orgánom je predseda občianskeho združenia, volený členskou schôdzou. Ak
1290 má mať štatutárny orgán viac členov, je ním správna rada (predsedníctvo?). Štatutárny orgán riadi činnosť združenia.
1292
1293
§ 108
1295
Členstvo v združení
1297 (1)  Členstvo je viazané na osobu člena a neprechádza na jeho právnych nástupcov.
1298 (2)  Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.
1299 (3)  Členstvo v združení možno viazať aj na určitý členský príspevok.
1300 (4)  Členstvo v združení môže byť podmienené spoluvlastníctvom alebo iným vzťahom k určitej veci alebo na taký vzťah viazané. Ak je členstvo v združení viazané na vzťah k veci, môže vzniknúť alebo zaniknúť len vznikom alebo zánikom tohto vzťahu a prevedené iba spolu s predmetom tohto vzťahu.
1304
1305
§ 109
1307
Práva a povinnosti člena združenia
1309 (5)  Člen združenia má právo podieľať sa na činnosti združenia a jeho orgánov. Môže najmä požadovať od členov orgánov informácie, súvisiace s činnosťou združenia.
1311 (6)  Člen združenia je povinný nepoškodzovať záujmy združenia a dodržiavať jeho vnútorné predpisy.
1313 (7)  Združenie nesmie žiadneho člena bezdôvodne zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
1314
1315
Prostriedky ochrany člena združenia
§ 110
1318
Neprihliadnutie na hlas člena združenia
1320 Ak člen združenia zneužije hlasovacie právo k škode združenia alebo ostatných členov, môže sa združenie, alebo iný jeho člen do troch mesiacov od zneužitia hlasovacieho práva domáhať, aby súd rozhodol, že sa k hlasu tohto člena v tomto prípade neprihliada.
1323
1324
§ 111
1326
Neplatnosť rozhodnutí orgánov združenia
1328
1329
1330 (1)  Na rozhodnutie orgánu, ktoré zjavne porušuje dobré mravy sa neprihliada. Rovnaké platí, ak účel zákona, ktorý rozhodnutie orgánu porušuje, vyžaduje, aby rozhodnutie nemalo účinky napriek márnemu uplynutiu lehoty na určenie jeho neplatnosti.
1333 (2)  Súd môže na návrh člena štatutárneho orgánu, iných dozorných orgánov, ak sú ustanovené a člena združenia, ktorého práva boli rozhodnutím porušené, vyhlásiť rozhodnutie orgánu združenia, ktoré nie je preskúmateľné iným orgánom združenia, za neplatné, ak porušuje zákon alebo stanovy. Návrh na určenie neplatnosti môže byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, najneskôr však do 6 mesiacov od jeho prijatia.
1339 (3)  Súd nevysloví neplatnosť rozhodnutia orgánu, ak porušenie zákona alebo stanov nemalo závažné právne následky a ak ochrany hodný záujem vyžaduje, aby nebola neplatnosť vyslovená.
1342 (4)  Neplatnosť rozhodnutia orgánu združenia nemá vplyv na práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere.
1344
1345
§ 112
1347
Mimosúdne riešenie sporov
1349 (1)   Stanovy môžu určiť, ktorý orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spory vyplývajúce z vnútorných pomerov združenia. Ak nie je spor vyriešený týmto orgánom do šiestich mesiacov, môže sa dotknutá osoba obrátiť na súd, ibaže by orgánom mimosúdneho riešenia sporov bol rozhodcovský súd v zmysle osobitných predpisov.
1353 (2)   Stanovy môžu určiť určia spôsob obsadzovania členov orgánu na mimosúdne riešenie sporov v zmysle ods. 1, pričom musí byť zabezpečená ich nestrannosť a nezaujatosť ako aj právo účastníkov na prístup k tomuto orgánu.
1356
1357
§ 113
1359
Uplatňovanie si nárokov
1361 (1)  Členská schôdza môže určiť zástupcu združenia, ktorý uplatní v mene združenia nároky združenia voči jeho členom alebo členom jeho orgánov. Za týmto účelom môže byť členská schôdza zvolaná aj dozorným orgánom združenia, ak je ustanovený.
1364 (2)  V prípade, ak členská schôdza odmietne určiť zástupcu alebo sa odmietne s otázkou zaoberať, môže minimálne desatina členov uplatniť tento nárok tak, že určí zástupcu, ktorý nárok uplatní v mene združenia a na jeho účet. V prípade neúspechu sú členovia združenia povinní spoločne hradiť trovy konania.
1368
1369
1370
1371
Tretí oddiel: Účelové združenie majetku
Prvý pododdiel: Nadácie
§ 114
1375
Všeobecné ustanovenie
1377 (1)  Nadácia je účelové združenie majetku, ktoré sa zriaďuje ako právnická osoba jednostranným úkonom zakladateľa (nadačná listina). Zakladateľ venuje nadácii určitý nadační majetok a určí priamo navonok zameraný a určený účel nadácie a príjemcu jej plnení (beneficiár).
1381 (2)  Účel nadácie môže byť verejnoprospešný alebo súkromný.
1382 (3)  Verejnoprospešná nadácia je taká, ktorá podľa nadačnej listiny slúži výlučne alebo prevažne verejne prospešnému účelu.
1384 (4)  Súkromná nadácia je taká, ktorá podľa nadačnej listiny slúži výlučne alebo prevažne súkromnému účelu alebo vlastným potrebám zakladateľa. Súkromné nadácie sú najmä:
1387a)   rodinné nadácie, ktorých majetok slúži výhradne k úhrade nákladov na výchovu či vzdelávanie, vybavenie alebo podporu členov jednej alebo viacerých rodín alebo k podobným rodinným záujmom,
1390b)   zmiešané rodinné nadácie, ktoré sledujú prevažne účel rodinných nadácií, k tomu ale doplnkovo slúžia aj verejnoprospešnému alebo inému súkromnému účelu.
1392 (5)  Prevažujúci účel nadácie sa posudzuje podľa pomeru plnení slúžiacich k súkromnému a k verejnoprospešnému účelu. Ak nie je určiteľné, že nadácia v určitom období úplne alebo prevažne slúžila súkromnému účelu, považuje sa za verejne prospešnú nadáciu.
1395
1396
§ 115
1398
Názov nadácie
1400 Názov nadácie musí obsahovať označenie „nadácia“.
1401
1402
§ 116
1404
Nedovolená nadačná činnosť
1406 (1)  Nadácia môže podnikať iba, ak podnikanie slúži bezprostredne k dosiahnutiu jej verejnoprospešného cieľa alebo ak to osobitný predpis povoľuje. Nadácia so súkromným účelom môže podnikať, ak to riadne investovanie a správa majetku nadácie vyžaduje. Podnikanie nadácie musí byť v súlade s účelom nadácie a musí predstavovať iba vedľajšiu činnosť.
1411
1412
1413
1414 (2)  Nadácia ďalej nemôže:
1415a)   prevziať obchodné vedenie obchodnej spoločnosti alebo družstva,
1416b)   s výnimkou podľa odseku 1 veta prvá nemôže byť neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti,
1418c)   byť tichým spoločníkom podnikateľa alebo
1419d)   použiť svoj majetok na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí, ani na prospech kandidáta na volenú funkciu.
1421
1422
Založenie a vznik nadácie
§ 117
1425
Založenie a vznik nadácie
1427 (1) Nadácia sa zakladá nadačnou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov musí byť úradne osvedčená.
1429 (2) Do vzniku nadácie konajú vo veciach súvisiacich s jej vznikom zakladatelia spoločne alebo určený správca nadácie.
1431 (3) Nadácia vzniká zápisom do verejného registra podľa osobitného predpisu.
1432 (4) Zakladateľ nadácie a jeho dedičia sa môžu dovolávať neplatnosti založenia nadácie z dôvodu nedostatku vôle zakladateľa podľa všeobecných ustanovení o nedostatkoch pri právnych úkonoch a uzatváraní zmlúv aj po zápise do registra. Rozhodnutím súdu nie sú dotknuté nadačné plnenia prijaté beneficientami v dobrej viere.
1436
1437
Osoby zúčastnené na na nadácii
§ 118
1440
Zakladateľ
1442 (1)  Zakladateľom nadácie môže byť jeden alebo viac osôb. Nadácia založená pre prípad smrti môže mať len jedného zakladateľa.
1444 (2)  Ak je zakladateľov viac, môžu práva prislúchajúce zakladateľovi vykonávať iba všetci spoločne, ibaže nadačná listina určí inak. Ak jeden z nich zomrie, predpokladá sa, že jeho práva zanikajú.
1447 (3)  Ak nadáciu založil nepriamy zástupca určitej osoby, považuje sa za jej zakladateľa táto osoba. Nepriamy zástupca je povinný oznámiť správnej rade nadácie, na účet koho konal.
1450
1451
§ 119
1453
Beneficient
1455
1456
1457 (1)  Za príjemcu plnení zo strany nadácie (beneficient) sa považujú osoby, ktoré počas existencie nadácie alebo pri jej ukončení získali, alebo mohli získať pre seba majetkový prospech.
1460 (2)  Beneficientom je:
1461a)   beneficient s právnym nárokom,
1462b)   beneficient, ktorého nárok vznikne v budúcnosti,
1463c)   osoba, ktorej prislúcha prospech na základe úvahy príslušného orgánu a
1464d)   posledný beneficient.
1465 (3)  Beneficient s právnym nárokom je osoba, ktorá má na základe nadačnej listiny, štatútu alebo vnútorných predpisov nadácie nárok na majetkový prospech určený alebo určiteľný čo do výšky z majetku nadácie alebo jej výnosu (nadačný príspevok).
1468 (4)  Beneficient, ktorého nárok vznikne v budúcnosti je osoba, ktorej právny nárok na majetkový prospech môže vzniknúť na základe nadačnej listiny, štatútu alebo vnútorných predpisov nadácie, ak nastane odkladací účinok podmienky, alebo dosiahnutím určitého času, najmä v prípade odpadnutia beneficienta, ktorý jej ako oprávnený v rade predchádzal.
1473 (5)  Osoba, ktorej prislúcha prospech na základe úvahy príslušného orgánu je osoba, ktorá patrí do okruhu beneficientov určeného zakladateľom a ktorej majetkový prospech závisí od rozhodnutia správnej rady alebo iného orgánu. Za takúto osobu sa nepovažuje ten, kto má budúci nárok na takýto prospech. Právny nárok osoby, ktorej prislúcha prospech na základe úvahy príslušného orgánu vzniká až platným rozhodnutím na to určeného orgánu o faktickom vyplatení danej osobe a zaniká prijatím tohto prospechu.
1480 (6)  Posledným beneficientom je osoba, ktorá má podľa nadačnej listiny alebo štatútu nadobudnúť likvidačný zostatok. Ak nie je posledný beneficient určený, alebo neexistuje, pripadne likvidačný zostatok štátu.
1483
1484
§ 120
1486
Práva beneficientov na informácie
1488 (1)  Beneficient má v rozsahu, v akom sa to týka jeho práv, právo na nahliadnutie do nadačnej listiny, štatútu a vnútorných predpisov nadácie.
1490 (2)  Ak zákon neustanovuje inak, beneficient má v rozsahu, v akom sa to týka jeho práv, právo požadovať od príslušných orgánov nadácie poskytnutie informácie a podávanie správ o účtovníctve. Za týmto účelom má právo nahliadať do účtovných kníh
1494
1495
1496 a podkladov, robiť si kópie a kontrolovať všetky skutočnosti a pomery, či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Toto právo nesmie byť vykonávané v rozpore so zásadou poctivosti, zneužívané alebo inak nesmie byť vykonávané v rozpore so záujmami nadácie alebo ostatných beneficientov. Výnimočne a len za účelom ochrany beneficienta je možné výkon tohto práva odoprieť.
1501 (3)  Právo na informácie prislúcha poslednému beneficientovi až po zrušení nadácie.
1502
1503
§ 121
1505
Právo na informácie pri nadácii s kontrolným orgánom
1507 Ak bol v nadačnej listine určený kontrolný orgán, má beneficient právo požadovať informácie iba o účele a organizácii nadácie a o svojich vlastných právach voči nadácii, ako aj požadovať právo na predloženie výročnej správy kontrolného orgánu. Právo na nahliadnutie do nadačnej listiny, štatútu a vnútorných predpisov nadácie tým nie je dotknuté.
1511
1512
§ 122
1514 Právo na informácie pri nadácii podliehajúcej dohľadu
1516 Právo na informácie beneficientom nepatria, ak nadácia podlieha dohľadu príslušného orgánu verejnej správy.
1518
1519
Majetok nadácie a jeho použitie
§ 123
1522
Majetok nadácie
1524 (1)  Majetok nadácie tvorí nadačná istina, nadačný fond a ostatný majetok nadácie.
1525 (2)  Nadačná istina je súborom predmetov vkladu do nadácie, prípadne aj nadačných darov.
1527 (3)  Nadačné imanie je peňažné vyjadrenie nadačnej istiny nadácie zapísané do registra nadácií. Pri založení nadácie je tvorené majetkovými vkladmi jednotlivých zakladateľov. Hodnota majetkového vkladu každého zakladateľa je najmenej 2000
1530eur. Základná hodnota nadačného imania musí byť najmenej 20000 eur a musí byť v tejto výške tvorená peňažnými vkladmi.
1532 (4)  Postavenie zakladateľa nezíska ten, kto po vzniku nadácie jej venuje majetok.
1533
1534
§ 124
1536
Použitie majetku nadácie
1538 (1)  Majetok nadácie sa môže použiť len v súlade s účelom a podmienkami určenými v nadačnej listine a na úhradu výdavkov (nákladov) na správu nadácie a jej majetku.
1540
1541
1542
1543 Výšku výdavkov (nákladov) na správu nadácie určí správna rada každoročne v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti nadácie.
1545 (2)  Výdavky (náklady) na správu nadácie zahŕňajú výdavky (náklady) na
1546a) ochranu a zhodnotenie majetku nadácie,
1547b) propagáciu verejnoprospešného účelu nadácie alebo účelu nadačného fondu,
1548c) prevádzku nadácie,
1549d) odmenu za výkon funkcie člena orgánu nadácie,
1550e) náhrady výdavkov spojených s výkonom funkcie podľa osobitného predpisu,
1551f) mzdové náklady,
1552g) iné náklady na ostatné činnosti spojené s prevádzkou nadácie.
1553
1554
§ 125
1556
Účelové viazanie daru
1558 Ak darca poskytol nadácii dar na konkrétny účel, nadácia je oprávnená použiť ho na iný účel len s predchádzajúcim súhlasom tohto darcu.
1560
1561
§ 126
1563
Prospech z majetku nadácie
1565 (1)   Nadačné príspevky v prospech osôb určených ako beneficienti sa môžu poskytnúť, ak
1567 sa tým neohrozí uspokojenie nárokov veriteľov nadácie.
1568 (2)   Nadácia nesmie poskytnúť nadačný príspevok osobám, ktoré sú členmi ich orgánov,
1570 ani osobám im blízkym, ibaže tak stanoví nadačná listina.
1571
1572
§ 127
1574
Vylúčenie práv veriteľov
1576 Zakladateľ môže v nadačnej listine rodinnej nadácie určiť, že veritelia beneficientov nesmú odňať beneficientom ich bezodplatne nadobudnuté práva na nadačné príspevky, alebo budúce práva na nadačné príspevky, ani jednotlivé nároky na ne, ani prostredníctvom exekúcie alebo konania v prípade úpadku beneficienta. V prípade zmiešaných rodinných nadáciách je takéto určenie prípustné len vtedy, ak slúži účelom rodinnej nadácie.
1581
1582
Nadačná listina a predpisy nadácie
§ 128
1585
Nadačná listina
1587 (1)  Nadačná listina musí obsahovať:
1588a)   Prejav vôle zriadiť nadáciu
1589b)   venovanie majetku
1590
1591
1592
1593c)   názov a sídlo nadácie,
1594d)   účel, ktorý nadácia bude podporovať
1595e)   dobu, na akú sa nadácia zriaďuje,
1596f)   určenie okruhu beneficientov, alebo určenie osoby, ktorá beneficienta určí ako aj určenie podmienok poskytovania prospechu týmto osobám, ibaže je účelom nadácie podpora všeobecného prospechu alebo sa odkáže na bližšiu úpravu v štatúte,
1599g)   hodnotu nadačného imania a podmienky nakladania s majetkom nadácie,
1600h)   meno a priezvisko (názov), rodné číslo (identifikačné číslo organizácie) a adresu trvalého pobytu (sídlo) všetkých zakladateľov a hodnotu a predmet majetkového vkladu, ktorý každý zakladateľ vložil do nadačného imania pri založení nadácie,
1603i)   podrobnosti o ustanovovaní a právomoci a rozhodovaní orgánov nadácie, ako aj meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu prvých členov orgánov nadácie.
1606 (2)  Nadačná listina musí obsahovať aj informáciu o tom, že:
1607a)   bol vydaný alebo môže byť vydaný štatút,
1608b)   boli vydané alebo môžu byť vydané vnútorné predpisy nadácie a že
1609c)   môžu byť vytvorené ďalšie orgány nadácie určené v štatúte alebo vnútorných predpisoch.
1611 (3) Ak si zakladateľ vyhradí, v nadačnej listiny sa uvedie aj výhrada o:
1612a) zmene nadačnej listiny zakladateľom, alebo orgánom nadácie
1613b) vylúčení práv veriteľov podľa § ... a
1614c) zmene právnej formy.
1615
1616
§ 129
1618
Štatút
1620 Zakladateľ môže prijať štatút, ktorý bližšie upravuje vnútornú štruktúru nadácie a podmienky poskytovania prospechu beneficientom, alebo si takúto možnosť vyhradiť do budúcna pre seba alebo pre správnu radu.
1623
1624
§ 130
1626
Vnútorné predpisy
1628 Pre podrobnejšiu úpravu a za účelom vykonania nadačnej listiny či štatútu môže zakladateľ, správna rada alebo iný nadačný orgán vydať vnútorné predpisy, ak tak bolo vyhradené v nadačnej listine. Vnútorné predpisy prijaté zakladateľom majú prednosť pred vnútornými predpismi vydanými správnou radou alebo iným orgánom nadácie.
1632
1633
1634
1635
Zmeny nadačnej listiny a predpisov nadácie
§ 131
1638 Zmeny nadačnej listiny a ostatných predpisov nadácie zakladateľom
1640 (1)  Pred vznikom nadácie môže byť nadačná listina zakladateľom zmenená alebo odvolaná.
1641 Ak jeden z viacerých zakladateľov zomrel alebo zanikol, nemôže byť nadačná listina odvolaná; zmenená môže byť pri sledovaní účelu nadácie. Ak zomreli alebo zanikli všetci zakladatelia, môže byť nadačná listina pri sledovaní účelu nadácie zmenená súdom na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem tak, aby sa odstránili prekážky brániace jej vzniku a aby sa prispôsobila zmeneným pomerom.
1646 (2)  Po vzniku nadácie môže byť obsah nadačnej listiny zmenený zakladateľom len, ak si toto právo v nej vymienil. Zmena sa nemôže dotýkať účelu nadácie.
1648 (3)  Zakladateľ môže určiť v nadačnej listine ustanovenia, ktoré sa nesmú meniť rozhodnutím nijakého orgánu nadácie.
1650 (4)  Práva zakladateľa zmeniť alebo odvolať nadačnú listinu neprechádzajú na právnych nástupcov. Ak ich má vykonať zástupca, vyžaduje sa osobitné plnomocenstvo.
1652 (5)  Rovnaké podmienky ako pre zmenu nadačnej listiny sa vyžadujú aj pre zmenu ostatných predpisov nadácie.
1654 (6)  Zmena nadačnej listiny sa zapisuje do verejného registra.
1655
1656 Zmeny nadačnej listiny a ostatných predpisov nadácie orgánom nadácie
§ 132
1659
Zmena účelu nadácie
1661 (1)  Zmena účelu nadácie správnou radou alebo iným orgánom nadácie je prípustná len vtedy, ak sa stane účel nedosiahnuteľným, nedovoleným, ak by bol proti zdravému rozumu alebo sa pomery zmenili natoľko, že účel dostal úplne iný význam či účinok, takže sa nadácia odklonila od vôle zakladateľa.
1665 (2)  Zmena musí zodpovedať predpokladanej vôli zakladateľa a oprávnenie k zmene musí byť výslovne vyhradené správnej rade alebo inému orgánu v nadačnej listiny. Zmena účelu nadáciu je možná len so súhlasom súdu.
1668
1669
§ 133
1671 Zmena ostatného obsahu nadačnej listiny a ostatných predpisov
1673 Správna rada alebo iný orgán nadácia môže zmeniť obsah nadačnej listiny, štatútu ako aj vnútorných predpisov, ktorý sa nedotýka účelu nadácie, ak je to určené v nadačnej listine
1676
1677
1678 a v tam určenom rozsahu. Príslušný orgán môže nadačnú listinu zmeniť, ak je to vecne odôvodnené a zachová sa účel nadácie.
1680
1681 Zmeny nadačnej listiny a ostatných predpisov nadácie orgánom verejnej správy
§ 134
(1)  Nadačný kontrolný orgánu môže podať návrh na súd na určenie zmenu účelu nadácie, ktorá podlieha jeho dohľadu, ak sa účel stal účel nedosiahnuteľným, nedovoleným, ak by bol proti zdravému rozumu alebo sa pomery zmenili natoľko, že účel dostal úplne iný význam či účinok, takže sa nadácia odklonila od vôle zakladateľa a nadačná listina nepoverila orgán nadácie k zmene účelu. Zmena musí zodpovedať predpokladanej vôli zakladateľa
1689 (2)  Nadačný kontrolný orgán, ako aj každý, kto osvedčí právny záujem môže podať návrh na súd na určenie zmeny iného obsahu nadačnej listiny, štatútu či vnútorných predpisov nadácie, ktorá podlieha jeho dohľadu, ak:
1692a)   nadačná listina nepoverila orgán nadácie k zmene obsahu nadačnej listiny či iných predpisov nadácie a
1694b)   je to účelné k zachovaniu účelu nadácie, najmä k zabezpečeniu jej ďalšej existencie, alebo k zabezpečeniu jej majetku.
1696 (3)  Súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo v naliehavých prípadoch, najmä ak existuje vážne podozrenie z trestnej činnosti niektorého z orgánov nadácie, aj z podnetu iného štátneho orgánu alebo z vlastného podnetu zmeniť účel nadácie alebo iný obsah nadačnej listiny a iných predpisov nadácie, ktorá nepodlieha dozoru nadačného kontrolného orgánu.
1701
1702
Orgány nadácie
§ 135
1705
Orgány nadácie
1707 (1) Orgánmi nadácie sú
1708c)   správna rada,
1709d)  dozorná rada, alebo revízor ak sa nezriaďuje dozorná rada,
1710e)   iný orgán, ak to ustanoví nadačná listina.
1711 (2) Členovia orgánov nadácie musia byť bezúhonní. Za bezúhonného na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
1713
1714
1715
1716
§ 136
1718
Odvolanie člena orgánu súdom
1720 Súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem alebo aj bez návrhu odvolá člena orgánu nadácie, ak tak určí nadačná listina alebo z dôležitého dôvodu, najmä:
1722a)   ak závažne poruší povinnosti,
1723b)   pre neschopnosť riadneho plnenia úloh alebo
1724c)   ak bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, alebo bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku.
1726
1727
§ 137
1729
Správna rada
1731 (1)  Štatutárnym orgánom nadácie je správna rada.
1732 (2)  Ak členovia správnej rady vykonávajú svoju funkciu bezplatne, môže byť v nadačnej listine vylúčená ich zodpovednosť za ľahkú nedbanlivosť, ibaže by sa tým poškodili veritelia nadácie.
1735
1736
§ 138
1738
Právomoc správnej rady
1740 (1)  Správna rada zabezpečuje vedenie nadácie a spravuje nadačný majetok v duchu vôle zakladateľa a v súlade s účelom nadácie.
1742 (2)   Správna rada rozhoduje aj o ďalších skutočnostiach v rozsahu a za podmienok určených v nadačnej listine alebo v zákone.
1744
1745
§ 139
1747
Zloženie správnej rady
1749 (1)  Správna rada má najmenej troch členov.
1750 (2)  Ak nie je v nadačnej listine uvedené inak, je funkčné obdobie členov správnej rady tri roky.
1752 (3)  Členstvo v správnej rade je nezlučiteľné s členstvom v inom orgáne tej istej nadácie.
1753 (4)  Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba.
1754 (5)  Na uvoľnené miesto člena správnej rady musí správna rada do 60 dní od uvoľnenia miesta zvoliť nového člena správnej rady na zvyšok funkčného obdobia alebo na ďalšie funkčné obdobie. Ak po uvoľnení miesta člena správnej rady klesne počet členov správnej rady pod troch členov, správna rada nemôže, s výnimkou voľby nových členov, až do času, kým nebude doplnená, prijať žiadne rozhodnutie.
1759
1760
1761
1762 (6)  Členovia správnej rady sa zapisujú do verejného registra.
1763
1764
§ 140
1766 Dozorná rada (revízor)
1767
1768 (1)  Dozorná rada (revízor) je kontrolný orgán nadácie, nezávislý na správnej rade.
1769 (2)  Dozorná rada sa zriaďuje, ak
1770f)   je majetok nadácie vyšší ako 150 000 eur,
1771g)   ak je ovládajúcou osobou obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu, alebo
1772h)   tak ustanoví nadačná listina alebo štatút nadácie.
1773 (3)   Ak nie je zriadená dozorná rada, jej pôsobnosť vykonáva revízor.
1774 (4)   Členov dozornej rady (revízora) alebo spôsob ich ustanovenia upraví zakladateľ v nadačnej listine.
1776 (5)   Členovia dozornej rady (revízor) sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti nadácie a kontrolovať, či je účtovníctvo vedené v súlade s osobitným predpisom, či nadácia uskutočňuje svoju činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadačnou listinou.
1780 (6)   Dozorná rada (revízor) najmä
1781a)   kontroluje vedenie účtovníctva,
1782b)   schvaľuje účtovnú závierku a výročnú správu nadácie,
1783c)   určuje audítora, ktorý overuje účtovnú závierku, ak musí mať nadácia overenú účtovnú závierka a
1785d)   upozorňuje správnu radu na zistené nedostatky a podáva návrhy na ich odstránenie a
1786e)   najmenej raz ročne kontroluje, či je majetok nadácie spravovaný a používaný k naplneniu jej účelu; o výsledkoch podáva správu správnej rade, a ak sa zistia okolnosti ohrozujúce existenciu nadácie, aj beneficientom a súdu.
1789
1790
§ 141
1792
Ďalšie orgány
1794 Zakladateľ môže určiť ďalšie orgány, najmä pre výber beneficienta, k zisteniu výšky a podmienok pre vyplácanie prospechu, pre správu majetku, podporu správnej rady, k výhrade súhlasu či udeľovaniu pokynov a ochrane záujmov zúčastnených osôb. Tieto orgány nemôžu voči tretím osobám konať za nadáciu.
1798
1799
1800
1801
Účtovníctvo
§ 142
(1)  Nadácia vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu a to oddelene o nadačných príspevkoch a ostatných činnostiach k naplneniu účelu nadácie a o nákladoch na jej správu.
1806 (2)  Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur, pričom príjmom prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov sa na tento účel považujú príjmy dosiahnuté z prijatých prostriedkov od fyzických osôb, právnických osôb, príspevky z podielu zaplatenej dane, príjmy z verejných zbierok a dotácie; tým nie je dotknutá povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.
1813
1814
Zrušenie nadácie
§ 143
1817
Dôvody zrušenia
1819 (1)   Správna rada rozhodne o zrušení nadácie, ak bol dosiahnutý účel nadácie, alebo tento účel nie je možné dosiahnuť, alebo ak nastali dôvody, ktoré určuje nadačná listina.
1821 (2)   O zrušení nadácie musí správna rada rozhodnúť jednohlasne, ibaže nadačná listina určí inak.
1823
1824
§ 144
1826
Zlúčenie alebo splynutie nadácie
1828 Nadácia sa môže zlúčiť alebo splynúť s inou nadáciou, ak to nadačné listiny týchto nadácií nezakazujú. Nadačné imanie nástupníckej nadácie sa zvyšuje o nadačné imanie zanikajúcej nadácie.
1831
1832
§ 145
1834
Osobitné ustanovenia o likvidácii nadácie
1836 Likvidátor je povinný likvidačný zostatok ponúknuť v nadačnej listine určenému poslednému beneficientovi, ak ich je viac, tak rovným dielom, inak ponúknuť inej nadácii s obdobným účelom alebo obci, v ktorej mala zrušená nadácia sídlo. Ak obec likvidačný zostatok prijme, môže ho použiť iba na verejnoprospešný účel.
1840
1841
Druhý pododdiel: Osobitné ustanovenia o verejnoprospešnej nadácii
§ 146
1844
Verejnoprospešná nadácia
1846
1847
1848 (1)  Nadácia môže byť založená aj za verejnoprospešným účelom (verejnoprospešná nadácia).
1850 (2)  Verejnoprospešným účelom sa na účely tohto zákona rozumie najmä rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt, ochrana zdravia, ochrana práv detí a mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a sociálnych služieb a plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.
1857 (3)  Nadačná listina verejnoprospešnej nadácie nesmie obsahovať meno konkrétneho beneficienta.
1859 (4)  Iba verejnoprospešná nadácia môže v názve mať označenie verejnoprospešná nadácia.
1860 (5)  Verejnoprospešná nadácia môže organizovať charatitatívnu lotériu.
1861
1862
§ 147
1864
Nadačné imanie verejnoprospešnej nadácie
1866 (1)  Majetok, ktorý tvorí nadačné imanie verejnoprospešnej nadácie, nemožno darovať, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, zaťažiť ani použiť na zabezpečenie záväzkov nadácie, ani na zabezpečenie záväzkov tretích osôb.
1869 (2)  Nadácia je povinná uložiť peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou nadačného imania, na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má bankové povolenie na území Slovenskej republiky.
1872 (3)  Peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou nadačného imania, môže nadácia použiť len na kúpu
1874a)   štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,
1875b)   cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov a podielov listov otvorených podielových fondov,
1877c)   hypotekárnych záložných listov,
1878d)   vkladových listov, vkladových certifikátov a depozitných certifikátov,
1879e)   nehnuteľností.
1880
1881
§ 148
1883
Majetok verejnoprospešnej nadácie a jeho použitie
1885
1886
1887 (1)  Ak hodnota daru alebo výška príspevku verejnoprospešnej nadácii presiahne 300 eur, je nadácia povinná oznámiť darcovi presnú špecifikáciu jeho použitia do 60 dní odo dňa použitia tohto daru alebo príspevku, ak darca neurčí inak.
1890 (2)  Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej nadácia poskytla príspevok, je povinná použiť tieto prostriedky len na verejnoprospešný účel, na ktorý jej boli poskytnuté, a na požiadanie preukázať nadácii, ako prostriedky použila. Ak tak neurobí, je povinná tieto prostriedky vrátiť podľa pravidiel bezdôvodného obohatenia.
1894 (3)  Prostriedky nadácie určené na plnenie jej verejnoprospešného účelu nemožno poskytnúť zakladateľovi, členovi správnej rady, ani členovi iného orgánu nadácie, zamestnancovi nadácie a im blízkym osobám. To neplatí, ak ide o poskytnutie prostriedkov z nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo ktoré potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.
1900 Poskytnutie príspevku podlieha schváleniu dozornej rady alebo revízora.
1901 (4)  Nadácia nesmie poskytnúť nadační príspevok, ak výška vlastných zdrojov financovania majetku nadácie podľa osobitného predpisu znížených o zdroje, ktoré sú účelovo viazané a ktorých účel nemôže nadácia zmeniť, je nižšia alebo by v dôsledku plnenia bola nižšia, ako je výška nadačného imania.
1905 (5)  Osoba ktorá prijala v dobrej viere príspevok v rozpore s odsekom 4 nie je povinná ho vrátiť.
1907
1908
§ 149
1910
Nadačný fond
1912 (1)  Verejnoprospešná nadácia môže na podporu verejnoprospešného účelu vytvoriť nadačný fond rozhodnutím správnej rady alebo na základe písomnej zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou.
1915 (2)  Nadačný fond tvoria peňažné prostriedky, ktoré nie sú súčasťou nadačného imania alebo ostatného majetku nadácie. Nadácia vedie vo svojom účtovníctve oddelene prostriedky nadačného fondu.
1918 (3)  Nadačný fond nemá právnu subjektivitu.
1919 (4)  Rozhodnutie správnej rady alebo zmluva o vytvorení nadačného fondu musí obsahovať
1921a)   názov nadácie, ktorá nadačný fond vytvára,
1923
1924
1925b)   názov nadačného fondu; súčasťou názvu nadačného fondu musí byť aj názov nadácie, ktorá nadačný fond vytvára,
1927c)   účel, na aký sa nadačný fond vytvára,
1928d)   doba, na akú sa nadačný fond vytvára.
1929 (5)  Predmetom zmluvy o vytvorení nadačného fondu medzi fyzickou osobou alebo právnickou osobou a nadáciou je určenie podmienok na získavanie peňažných prostriedkov a ich poskytovanie na vopred dohodnutý verejnoprospešný účel. Zmluva o vytvorení nadačného fondu musí ďalej obsahovať
1933a)   označenie zmluvných strán,
1934b)   názov nadačného fondu; súčasťou názvu nadačného fondu musí byť aj názov nadácie, pri ktorej sa nadačný fond vytvára,
1936c)   účel, na aký sa nadačný fond vytvára,
1937d)   doba, na akú sa nadačný fond vytvára,
1938e)   odmenu nadácie, ak bola dohodnutá,
1939f)   podmienky použitia prostriedkov nadačného fondu,
1940g)   podmienky, za akých sa rozdelia prostriedky nadačného fondu v prípade, ak je účel nadačného fondu viazaný na vyzbieranie konkrétnej sumy a ak k jej vyzbieraniu nedôjde alebo ak účel, na ktorý sa nadačný fond vytvoril, zanikol,
1943h)   náležitosti záverečnej správy o použití prostriedkov nadačného fondu alebo výročnej správy o použití prostriedkov nadačného fondu, ak bol vytvorený na čas presahujúci jeden rok alebo na neurčitý čas.
1946 (6)  Správna rada nadácie je povinná zaslať ministerstvu do 15 dní od vytvorenia nadačného fondu rozhodnutie alebo písomnú zmluvu o vytvorení nadačného fondu.
1948
1949
§ 150
1951
Výročná správa verejnoprospešnej nadácie
1953 (1)  Verejnoprospešná nadácia je po skončení kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do
195515. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
1956 (2)  Výročná správa nadácie obsahuje
1957a)   prehľad činností vykonávaných v hodnotenom období s uvedením vzťahu k účelu nadácie,
1959b)   ročnú účtovnú závierku, zhodnotenie základných údajov zahrnutých v nej a výrok audítora k ročnej účtovnej závierke,
1961
1962
1963
1964c)   prehľad príjmov (výnosov) podľa zdrojov a ich pôvodu,
1965d)   prehľad o darcoch, ak hodnota darov alebo výška prostriedkov od toho istého darcu presahuje 331 eur, ibaže darca požiada o anonymitu,
1967e)   prehľad príjemcoch nadačných príspevkov a informáciu, akým spôsobom sa tieto prostriedky použili, ibaže príjemca požiadal o anonymitu; Ak jej bol poskytnutý príspevok vyšší než 300 Eur, môže byť zachovaná anonymita iba ak bol príspevok poskytnutý na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci,
1972f)   celkové výdavky (náklady) v členení na výdavky podľa jednotlivých druhov činností nadácie a osobitne výšku výdavkov (nákladov) na správu nadácie,
1974g)   zmeny vykonané v nadačnej listine a v zložení orgánov, ktoré nastali v hodnotenom období,
1976h)   odmenu za výkon funkcie člena orgánu nadácie,
1977i)   prehľad o činnosti nadačných fondov spolu s prehľadom o prostriedkoch nadačných fondov,
1979j)   ďalšie údaje, ktoré určí správna rada.
1980 (3)  Ak sa po zverejnení výročnej správy zistia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na jej opravu, je nadácia povinná túto opravu bezodkladne vykonať.
1982 (4)  Nadácia uloží výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája.
1984
1985
§ 151
1987
Zodpovednosť za záväzky verejnoprospešnej nadácie
1989 (1)  Verejnoprospešná nadácia zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom okrem prostriedkov nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo ktoré potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.
1993 (2)  Ak správna rada verejnoprospešnej nadácie nezašle ministerstvu písomnú zmluvu alebo rozhodnutie správnej rady o vytvorení nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo ktoré potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou, nadácia zodpovedá za svoje záväzky aj prostriedkami tohto nadačného fondu.
1999
2000
2001
2002
§ 152
2004
Dohľad
2006 (1)  Verejnoprospešné nadácie podliehajú dohľadu nadačného kontrolného úradu, ktorým je ministerstvo.
2008 (2)  Nadačný kontrolný úrad dohliada, či je majetok nadácie spravovaný a použitý v súlade s účelom nadácie. Má právo požadovať od nadácie informácie a nahliadať do účtovných podkladov a iných písomností nadácie a podať návrh na určenie neplatnosti rozhodnutí orgánov nadácie.
2012
2013
§ 153
2015
Zmena právnej formy
2017 Verejnoprospešná nadácia môže na základe rozhodnutia správnej rady zmeniť právnu formu na neinvestičný fond, ak to nadačná listina pripúšťa a iba za tam uvedených podmienok.
2019 Zmena právnej formy musí byť prínosná pre uskutočnenie nadačného účelu a musí byť zachovaná podstata účelového určenia majetku a vôle zakladateľa.
2021
2022
III. Pododdiel: Neinvestičné fondy
§ 154
2025
Neinvestičný fond
2027 (1)  Neinvestičný fond je neziskovou právnickou osobou, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo pre skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.
2031 (2)  Verejnoprospešný účel sa určí podľa ustanovení o verejnoprospešnej nadácii.
2032 (3)  Ustanovenia o zakázaných činnostiach nadácií sa primerane použijú aj na neinvestičný fond.
2034
2035
§ 155
2037
Názov neinvestičného fondu
2039 Názov fondu musí obsahovať označenie „neinvestičný fond“, stačí však skratka „n. f.“.
2040
2041
§ 156
2043
Založenie neinvestičného fondu
2045 (1)  Fond môže založiť aj len jedna osoba zakladacou listinou.
2046 (2)  Zakladacia listina obsahuje aspoň
2047k)   názov a sídlo fondu,
2048l)   čas, na ktorý sa fond zriaďuje,
2049m)   účel, ktorý bude z prostriedkov fondu podporovaný,
2051
2052
2053n)   určenie okruhu osôb, ktorým môžu byť poskytnuté prostriedky z fondu, alebo označenie územia, v ktorého rámci budú tieto prostriedky poskytované,
2055o)   meno a priezvisko (názov) a trvalý pobyt (sídlo) zakladateľa,
2056p)   orgány fondu a ich pôsobnosť,
2057q)   výšku peňažného vkladu (ďalej len „vklad“) každého zakladateľa a lehotu splatenia vkladu a
2059r)   určenie osoby, na ktorú prejdú oprávnenia zakladateľa pre prípad jeho smrti alebo zániku.
2061
2062
§ 157
2064
Majetok neinvestičného fondu
2066 (1)  Majetok neinvestičného fondu tvorí súbor vkladov a darov a výnosy z činnosti a majetku neinvestičného fondu.
2068 (2)  Majetok neinvestičného fondu nemožno zaťažiť ani použiť na zabezpečenie záväzku.
2069 (3)  Scudziť majetok neinvestičného fondu možno iba v súlade s účelom neinvestičného fondu.
2071
2072
§ 158
2074
Orgány fondu
2076 Orgány fondu sú:
2077a) správna rada,
2078c) iné orgány, ak to ustanoví štatút.
2079
2080
§ 159
2082
Zrušenie neinvestičného fondu
2084 (1)  O zrušení neinvestičného fondu rozhoduje zriaďovateľ.
2085 (2)  Správna rada rozhodne o zrušení neinvestičného fondu, ak nie je trvale možné, aby fond plnil svoj účel.
2087 (3)  Súd môže na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení fondu a o jeho likvidácii aj vtedy, ak fond
2089a)   závažným spôsobom porušil alebo opakovane porušuje ustanovenia štatútu a všeobecne záväzných právnych predpisov,
2091b)   v období dlhšom ako dva roky neplní účel, na ktorý bol zriadený, alebo dosiahol účel, na ktorý bol zriadený, a nebol podaný návrh na jeho výmaz z registra.
2093 (4) Pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie fondu môže súd určiť lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo.
2095
2096
2097
2098
§ 160
2100
Zlúčenie a splynutie neinvestičného fondu
2102 Zakladateľ, alebo ak tak určí zakladacia listina aj správna rada môže rozhodnúť o zlúčení alebo o splynutí fondu s iným fondom alebo s verejnoprospešnou nadáciou s podobným nadačným účelom.
2105
2106
§ 161
2108
Likvidácia neinvestičného fondu
2110 Likvidačný zostatok musí byť ponúknutý inému neinvestičnému fondu alebo inej nadácii s obdobným účelom, inak obci, v ktorej mal zrušený fond sídlo. Ak obec likvidačný zostatok prijme, môže ho použiť iba na verejnoprospešný účel.
2113
2114
§ 162
2116
Použitie ustanovení o verejnoprospešnej nadácii
2118 Ustanovenia upravujúce verejnoprospešnú nadáciu sa primerane uplatnia na:
2119a)   postavenie správnej rady,
2120b)   poskytovanie príspevkov tretím osobám,
2121c)   účtovníctvo vrátane povinnosti overiť účtovnú závierku audítorom a výročnú správu.
2122
2123
Štvrtý oddiel: Účelové združenie osôb a majetku
§ 163
2126
Nezisková organizácia
2128 (1) Nezisková organizácia je právnická osoba založená jedným alebo viacerými osobami za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb s využitím osobnej a majetkovej zložky za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok.
2131 (2) Všeobecne prospešné služby sú najmä
2132a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
2133b) poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
2134c) tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
2135d) ochrana ľudských práv a základných slobôd,
2136e) vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
2137f) výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
2138g) tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
2139h) služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti.
2140
2141
2142
2143
§ 164
2145
Podnikanie neziskovej organizácie a použitie zisku
2147 (1)  Nezisková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť iba ako vedľajšiu činnosť a nie na úkor rozsahu, dostupnosti alebo kvality poskytovaných služieb.
2149 (2)  Zisk musí nezisková organizácia použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Nesmie sa použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov.
2152 (3)  Nezisková organizácia sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvu o tichom spoločenstve.
2154 (4)  Nezisková organizácia musí viesť vo svojom účtovníctve oddelene výnosy a náklady spojené s všeobecne prospešnými službami, výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou.
2157
2158
§ 165
2160
Názov neziskovej organizácie
2162 Názov neziskovej organizácie musí obsahovať označenie „nezisková organizácia" alebo skratku „n. o." a musí sa odlišovať od názvu iných už registrovaných neziskových organizácií.
2165
2166
§ 166
2168
Zakladacia listina
2170 (1) Zakladacia listina neziskovej organizácie obsahuje
2171a)   názov a sídlo neziskovej organizácie,
2172b)   dobu, na akú sa nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na dobu neurčitú,
2173c)   druh všeobecne prospešných služieb, ktoré bude poskytovať a základné podmienky pre ich poskytovanie,
2175d)   peňažné
2176
2177
vklady
2179
jednotlivých
2181 zakladateľov,
2182
2183
nepeňažné
2185
vklady
2187
jednotlivých
2189 zakladateľov a ich peňažnú hodnotu určenú znaleckým posudkom
2190e)   vnútornú organizáciu neziskovej organizácie, vrátane vymedzenia právomoci orgánov a dĺžku funkčného obdobia ich členov, alebo prenechanie tejto úpravy na štatút,
2192f)   meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu prvých členov správnej rady, dozornej rady (revízora), ak sa zriaďuje a riaditeľa, ak ho menuje zriaďovateľ a
2194g)   spôsob majetkového vyporiadania pri zrušení neziskovej organizácie.
2195 (2) Zakladacia listina môže ustanoviť, že
2196
2197
2198
2199a)   určitý počet členov správnej rady, prípadne dozornej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh určitej právnickej osoby, orgánu územnej samosprávy alebo orgánu štátnej správy,
2202b)   určitý majetok vložený pri založení nie je možné scudziť,
2203c)   určitý okruh poskytovaných všeobecne prospešných služieb nie je možné v priebehu ustanoveného času alebo za ustanovených podmienok meniť.
2205 (3) Zakladaciu listinu môže zmeniť len zriaďovateľ, ak je ich viac, tak len spoločne. Ak to nie je možné, môže zakladaciu listinu zmeniť osoba v nej určená v tam uvedenom rozsahu, inak správna rada po predchádzajúcom súhlase súdu. Zakladacia listina môže určiť, ktoré o ktorých zmenách zakladacej listiny môže rozhodnúť správna rada.
2209
2210
§ 167
2212
Štatút
2214 (1) Ak zakladateľská zmluva určí, správna rada vydá štatút, ktorý upraví podrobnosti o organizačnej štruktúre, činnosti a hospodárení neziskovej organizácie.
2216 (2) Štatút sa uloží do zbierky listín verejného registra.
2217
2218
Majetok neziskovej organizácie
§ 168
(1)  Majetok neziskovej organizácie sa môže použiť len v súlade s podmienkami určenými v zakladacej listine alebo v štatúte na plnenie verejnoprospešného účelu a na úhradu výdavkov (nákladov) neziskovej organizácie. Výšku výdavkov (nákladov) neziskovej organizácie určí správna rada každoročne v rozpočte v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti neziskovej organizácie.
2225 (2)  Na právne úkony neziskovej organizácie týkajúce sa nehnuteľného majetku je potrebný predchádzajúci súhlas správnej rady. Zakladacia listina môže určiť, na ktoré ďalšie úkony je takýto súhlas potrebný.
2228
2229
§ 169
2231
Prioritný majetok a iný majetok vložený štátom
2233 (1)  Prioritný majetok na účely tohto zákona je tá časť majetku štátu, ktorú vkladá štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie podľa osobitného zákona a ktorá je určená výlučne na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.
2236
2237
2238
2239 (2)  Prioritný majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky a nie je ani predmetom likvidácie.
2242 (3)  K nehnuteľnostiam, ktoré sú prioritným majetkom, vzniká v prospech štátu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností.
2244 (4)  Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas štátu. To isté sa vzťahuje na platnosť takýchto právnych úkonov právneho nástupcu neziskovej organizácie.
2249
2250
Orgány neziskovej organizácie
§ 170
Orgány neziskovej organizácie sú
2253a) riaditeľ
2254b) správna rada,
2255c) dozorná rada (revízor),
2256d) ďalšie orgány, ak to určí zakladacia listina alebo štatút.
2257
2258
§ 171
2260
Riaditeľ
2262 (1) Riaditeľ je štatutárny orgán neziskovej organizácie. Rozhoduje o všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú týmto zákonom, zakladacou listinou alebo štatútom vyhradené do pôsobnosti iných orgánov.
2265 (2) Riaditeľa volí a odvoláva správna rada, ak nie je v zakladacej listine určené inak.
2266
2267
§ 172
2269
Správna rada
2271 (1) Správna rada najmä
2272e)   schvaľuje rozpočet neziskovej organizácie,
2273f)   schvaľuje ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení (ďalej len „výročnú správu“),
2275g)   rozhoduje o použití zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vyporiadania najneskôr do skončenia nasledujúceho účtovného obdobia,
2278
2279
2280h)   volí a odvoláva riaditeľa, schvaľuje zmluvu o výkone jeho funkcie a dohliada nad výkonom jeho funkcie,
2282i)   ak tak zakladacia listina určí, volí a odvoláva členov správnej rady a dozornej rady (revízora),
2284j)   rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladacej listine a
2286k)   rozhoduje o ďalších skutočnostiach v rozsahu a za podmienok určených v zakladacej listine.
2288 (2) Správna rada môže odvolať člena správnej rady, ak porušuje svoje povinnosti alebo ak sa bez náležitého ospravedlnenia nezúčastní najmenej na troch po sebe idúcich riadne zvolaných zasadnutiach správnej rady.
2291
2292
§ 173
2294
Zloženie správnej rady, práva a povinnosti členov
2296 (1) Správna rada má najmenej troch členov. Členom správnej rady nemôže byť člen dozornej rady (revízor) ani riaditeľ.
2298 (2) Členstvo v správnej rade je dobrovoľnou a neplatenou funkciou, ak zakladacia listina neurčí, že zaň prislúcha odmena. Členom správnej rady patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré im vznikli pri výkone funkcie.
2301 (3) Správna rada sa schádza podľa potreby, najmenej však dvakrát ročne. Správna rada musí byť zvolaná do desiatich dní od doručenia návrhu dozornej rady (revízora) alebo jednej tretiny členov správnej rady.
2304
2305
§ 174
2307 Dozorná rada (revízor)
2308
2309 (1) Dozorná rada (revízor) je kontrolný orgán neziskovej organizácie, ktorý dohliada na činnosť neziskovej organizácie.
2311 (2) Dozorná rada musí byť zriadená, ak majetok neziskovej organizácie je vyšší ako 200 000eur alebo ak je súčasťou jej majetku prioritný majetok. V ostatných prípadoch môže byť zriadená, ak tak upraví štatút.
2314 (3) Ak nie je zriadená dozorná rada, jej pôsobnosť vykonáva revízor.
2315 (4) Členovia dozornej rady (revízor) sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti neziskovej organizácie a kontrolujú, či je účtovníctvo riadne vedené v súlade s osobitným predpisom a či nezisková organizácia uskutočňuje svoju činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zakladacou listinou a štatútom.
2319
2320
2321
2322 (5) Dozorná rada (revízor) najmä
2323a)   preskúmava ročnú účtovnú závierku a výročnú správu a predkladá svoje vyjadrenie správnej rade,
2325b)   kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov,
2326c)   upozorňuje správnu radu na zistené nedostatky a podáva návrhy na ich odstránenie.
2327 (6) Dozorná rada (revízor) je oprávnená
2328a)   navrhnúť zvolanie mimoriadneho rokovania správnej rady, ak si to vyžaduje záujem neziskovej organizácie,
2330b)   podávať správnej rade návrh na odvolanie riaditeľa,
2331c)   navrhnúť obmedzenie práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie,
2332d)   zúčastniť sa prostredníctvom svojich členov na rokovaní správnej rady s hlasom poradným,
2334e)   upozorniť správnu radu na zistené porušenie právnych predpisov, zakladacej listiny alebo štatútu.
2336
2337
§ 175
2339 Zloženie, práva a povinnosti dozornej rady (revízora)
2341 (1) Dozorná rada má najmenej troch členov. Revízorom alebo členom dozornej rady môže byť iba fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Členom dozornej rady nemôže byť člen správnej rady ani riaditeľ.
2344 (2) Členov dozornej rady (revízora) menuje zakladateľ, ibaže ich podľa zakladacej listiny volí a odvoláva správna rada.
2346
2347
§ 176
2349
Výročná správa
2351 (1) Nezisková organizácia vypracuje výročnú správu v termíne určenom správnou radou alebo zakladacou listinou po skončení kalendárneho roka, najneskoršie do 30. júna.
2353 (2) Výročná správa obsahuje
2354a) prehľad činností vykonávaných v kalendárnom roku s uvedením vzťahu k účelu založenia neziskovej organizácie,
2356b) ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých,
2357c) výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak ju audítor overoval,
2358d) prehľad o peňažných príjmoch a výdavkoch,
2359e) prehľad rozsahu príjmov (výnosov) v členení podľa zdrojov,
2360f) stav a pohyb majetku a záväzkov neziskovej organizácie,
2362
2363
2364g) zmeny a nové zloženie orgánov neziskovej organizácie, ku ktorým došlo v priebehu roka,
2365h) ďalšie údaje určené správnou radou.
2366 (3) Nezisková organizácia uloží výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla.
2368 (4) Výročná správa musí byť pre verejnosť prístupná v sídle neziskovej organizácie a na jej webovom sídle.
2370
2371
§ 177
2373
Zrušenie neziskovej organizácie
2375 (1) O zrušení neziskovej organizácii rozhoduje osoba, ktorá je oprávnená zmeniť zakladaciu listinu.
2377 (2) Súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem rozhodne o zrušení neziskovej organizácie aj vtedy, ak dlhodobo nenapĺňa svoj účel.
2379
2380
§ 178
2382
Použitie ustanovení o nadáciách
2384 Na postavenie a právne pomery neziskovej organizácie sa primerane použijú ustanovenia o nadácii.
2386
2387
4. diel: Spotrebiteľ a podnikateľ
§ 179
2390
Spotrebiteľ
2392 Spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu s podnikateľom mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámca samostatného výkonu svojho povolania.
2394
2395
Podnikateľ
§ 180
Podnikateľom je každá osoba, ktorá samostatne, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť vykonáva zárobkovú činnosť živnostenským alebo obdobným spôsobom, so zámerom konať tak sústavne, za účelom dosiahnutia zisku.
2400
2401
§ 181
(1)  Za podnikateľa sa považuje osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom verejnom registri.
2404 (2)  Podnikateľom je aj osoba, ktorá získala na podnikanie živnostenské alebo iné oprávnenie podľa osobitného predpisu.
2406
2407
§ 182
2409
2410
2411 Pre účely ochrany spotrebiteľa sa za podnikateľa považuje aj každá osoba, ktorá -   uzatvára so spotrebiteľom zmluvu týkajúcu sa jej obchodnej, výrobnej alebo obdobnej činnosti alebo pri samostatnom výkone svojho povolania, -   koná v mene alebo na účet podnikateľa,
2415 -   vystupuje ako podnikateľ a pri ktorej sa spotrebiteľ dôvodne domnieva, že koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
2417
2418
§ 183
(1)  Každý podnikateľ je povinný v úradnom styku a na svojich obchodných listoch vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.
2422 Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
2426 (2)  Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.
2428
2429
§ 184
(3)  Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba podniká bez oprávnenia.
2432 (4)  Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, ako aj osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, nahradia škodu, ktorú tým spôsobili; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
2435
2436
Ochrana obchodného mena
§ 185
2439
Obchodné meno
2441 (1)  Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
2443 (2)  Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“).
2444 Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.
2448 (3)  Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je ich názov.
2449
2450
2451
2452 (4)   Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
2455
2456
§ 186
2458
Zameniteľnosť a klamlivosť obchodného mena
2460 (1)  Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania.
2463 Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.
2467 (2)  Obchodné meno nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
2469
2470
§ 187
2472
Podnikanie pod spoločným označením
2474 Ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.
2476
2477
§ 188
2479
Prevod a prechod obchodného mena
2481 (1)  Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri kúpe podniku od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou.
2484 (2)  Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
2488
2489
§ 189
2491
Ochrana obchodného mena
2493 (1)  Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby bolo upustené od neoprávneného zásahu alebo aby bol odstránený následok neoprávneného zásahu,
2497
2498
2499 alebo aby bola uložená povinnosť zmeniť názov. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
2501 (2)  Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.
2504
2505
Tretia hlava: Zastúpenie
Prvý diel: Všeobecné ustanovenia
§ 190
(1)  Zástupcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, oprávnená konať za inú osobu v jej mene (oprávnenie zastupovať). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
2512 (2)  Zástupca má oprávnenie uskutočniť všetky úkony, ktoré sú podľa okolností potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý bolo oprávnenie zastupovať udelené.
2514 (3) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide.
2515
2516
§ 191
Zastúpenie môže byť zmluvné alebo zákonné.
2518
2519
§ 192
2521
Stret záujmov
2523 (1)   Zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (stret záujmov); to neplatí, ak zastúpený v zmluvnom zastúpení o strete záujmov vedel alebo musel vedieť.
2526 (2)   Stret záujmov sa predpokladá, ak zástupca súčasne koná aj ako zástupca pre tretiu osobu, alebo ak zástupca súčasne koná aj vo vlastnej veci.
2528
2529
§ 193
2531
Ďalší zástupca
2533
2534
2535 (1)  Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak je to dohodnuté alebo právnym predpisom ustanovené.
2537 (2)  Zástupca môže v rozsahu svojho oprávnenia zastupovať ustanoviť ďalšieho zástupcu aj vtedy, ak treba uskutočniť úlohy, ktoré nie sú osobnej povahy a v prípade ktorých nie je dôvodné očakávať, že ich zástupca vykoná sám.
2540 (3)  Z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
2541
2542
§ 194
2544
Prekročenie oprávnenia zastupovať
2546 (1)  Ak zástupca koná nad rozsah svojho oprávnenia, alebo ak osoba koná ako zástupca bez oprávnenia, je zastúpený viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.
2548 (2)  Ak zastúpený neschváli konanie podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu, je z tohto konania zaviazaný sám zástupca, ktorý konal nad rozsah oprávnenia alebo osoba, ktorá konala bez oprávnenia. Tretia osoba, s ktorou sa konalo, môže od neho požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním; to neplatí, ak tretia osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku oprávnenia vedela alebo musela vedieť.
2553
2554
Druhý diel: Zmluvné zastúpenie
§ 195
(1)  Oprávnenie zastupovať vzniká zástupcovi (splnomocnencovi) udelením plnomocenstva zastúpeným (splnomocniteľom).
2558 (2)  Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v rozsahu oprávnenia zastupovať určenom plnomocenstvom, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
2560 (3)  Plnomocenstvo musí byť písomné, ak má zástupca (splnomocnenec) vykonať právny úkon za zastúpeného (splnomocniteľa), ktorý vyžaduje písomnú formu ako aj v prípade, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
2563
2564
§ 196
Ak splnomocniteľ udelil oprávnenie zastupovať viacerým osobám, je potrebné udeliť plnomocenstvo každému z nich. V plnomocenstve sa uvedie rozsah oprávnenia zastupovať, ako aj to, či môže každý splnomocnenec konať sám alebo iba spoločne s ostatnými. V pochybnostiach platí, že všetci splnomocnenci musia konať spoločne.
2569
2570
2571
2572
§ 197
(1)  Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nespôsobujú právne účinky, ibaže by tieto pokyny boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
2575 (2)  Ak splnomocniteľ koná v dobrej viere, alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca; to neplatí, ak ide o okolnosť, o ktorej sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nekoná v dobrej viere, sa nemôže dovolávať konania v dobrej viere splnomocnenca.
2579
2580
§ 198
2582
Splnomocnenec právnická osoba
2584 (1)  Ak je splnomocnencom právnická osoba, výkon oprávnenia zastupovať prináleží do pôsobnosti jej štatutárneho orgánu.
2586 (2)  Výkonom oprávnenia zastupovať môže štatutárny orgán poveriť inú osobu.
2587
2588
§ 199
2590
Zjavné oprávnenie zastupovať
2592 Ak niekto svojim správaním vyvolá alebo utvrdí presvedčenie, že udelil plnomocenstvo inej osobe, nemôže sa voči tretej osobe, konajúcej v dobrej viere, dovolávať, že plnomocenstvo neudelil; to neplatí, ak sa tretia osoba mohla rozumne domnievať, že plnomocenstvo udelené nebolo.
2596
2597
§ 200
2599
Prekočenie oprávnenia zastupovať
2601 Ak splnomocnenec prekročí rozsah oprávnenia zastupovať určený plnomocenstvom a splnomocniteľ s tým nesúhlasí, oznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení dozvedel. Inak platí, že prekročenie schválil, ibaže tretia osoba musela vedieť, že splnomocnenec konal nad rozsah svojho oprávnenia.
2606
2607
§ 201
2609
Zánik oprávnenia zastupovať
2611 Oprávnenie zastupovať zanikne:
2612a)   vykonaním úkonu alebo uplynutím času, na ktorý bolo udelené,
2613b)   odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom,
2614c)   výpoveďou plnomocenstvo splnomocnencom,
2615d)   smrťou splnomocnenca.
2616
2617
2618
2619 (1)  Oprávnenie zastupovať zaniká aj smrťou splnomocniteľa, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká oprávnenie zastupovať len vtedy, ak jej práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu.
2623 (2)  Splnomocniteľ sa nemôže vzdať svojho práva kedykoľvek odvolať plnomocenstvo.
2624 (3)  Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho úkony právne účinky, ako keby oprávnenie zastupovať trvalo; to neplatí, ak osoba, s ktorou splnomocnenec konal, o odvolaní plnomocenstva vedela alebo musela vedieť.
2627 (4)  Ak splnomocniteľ oznámi inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nej dovolávať odvolania plnomocenstva len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o odvolaní vedela.
2631 (5)  Ak splnomocniteľ zomrie, alebo ak splnomocnenec plnomocenstvo vypovedá, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu. Takéto úkony majú rovnaké účinky, ako keby zastúpenie trvalo, pokiaľ neodporujú pokynom splnomocniteľa alebo jeho právneho nástupcu.
2636
2637
Oprávnenie zastupovať podnikateľa
Prokúra
§ 202
(1)  Prokúrou splnomocňuje podnikateľ, zapísaný v obchodnom registri, prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúra môže byť obmedzená na úkony pri prevádzke určitej organizačnej zložky podniku zapísanej do obchodného registra.
2644 (2)  Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
2645 (3)  Prokúra nezahŕňa právo scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
2647 (4)  Prokurista nie je oprávnený previesť prokúru alebo udeliť ďalšiu prokúru.
2648 (5)  Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nepôsobí voči tretím osobám.
2649
2650
§ 203
2652
2653
2654 (1)   Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že na zastupovanie sa vyžaduje súhlasný prejav vôle aspoň dvoch z nich prípadne súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov.
2657 (2)   Prokúru možno udeliť aj tak, že na zastupovanie a podpisovanie sa vyžaduje súhlasný prejav vôle prokuristu a aspoň jedného člena štatutárneho orgánu podnikateľa.
2659 (3)   Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
2661
2662
§ 204
Udelenie prokúry je účinné zápisom do obchodného registra.
2664
2665
§ 205
(1)   Prokurista sa môže prokúry vzdať. Vzdanie sa prokúry je účinné voči tretím osobám až výmazom prokuristu z obchodného registra.
2668 (2)   Prokúru môže odvolať osoba, ktorá ju udelila. Odvolanie prokúry je voči tretím osobám účinné až výmazom z obchodného registra.
2670 (3)   Prokúra zaniká prevodom alebo árendou podniku alebo jeho časti, pre ktorú bola udelená.
2671
2672
Oprávnenie zastupovať pri prevádzke podniku
§ 206
Vedúci organizačnej zložky podniku zapísanej do obchodného registra je splnomocnený robiť za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
2677
2678
§ 207
(1)  Osoba, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, sa považuje za osobu, splnomocnenú robiť všetky úkony za podnikateľa, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
2682 (2)  Konanie, ktorým sa prekročí rozsah poverenia zaväzuje podnikateľa len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
2685
2686
§ 208
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
2689
2690
§ 209
2692
Oprávnenie zastupovať právnickú osobu
2694 (1)  Ustanovenie § 207 sa primerane použije aj na konanie osôb, ktoré sú poverené určitou činnosťou vnútornými predpismi právnickej osoby vo vzťahu k tejto právnickej osobe
2697
2698
2699 (2)  Ustanovenie § 208 sa primerane uplatní aj pre konanie osôb v priestoroch právnickej osoby.
2701
2702
Zákonné zastúpenie
§ 210
Zákonné zastúpenie vzniká buď priamo zo zákona, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
2706
2707
§ 211
Zastúpenie maloletého zákonným zástupcom je upravené v druhej časti tohto zákona.
2709
2710
§ 212
Zákonným zástupcom plnoletej osoby, ktorej súd obmedzil svojprávnosť, je opatrovník ustanovený súdom. Ak za opatrovníka nemožno ustanoviť jeho príbuzného alebo jemu blízku osobu, súd ustanoví za opatrovníka inú vhodnú fyzickú osobu alebo obec, prípadne jej zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene.
2715
2716
§ 213
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, koho pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
2720
2721
§ 214
(1)  Ak je zákonný zástupca povinný aj spravovať majetok toho, koho zastupuje, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
2724 (2)  Do troch mesiacov po zániku zastúpenia je zákonný zástupca povinný podať súdu vyúčtovanie nakladania s majetkom zastúpeného.
2726
2727
§ 215
(1)   Zákonné zastúpenie zaniká smrťou zastúpeného alebo zástupcu. Ak zákonné zastúpenie zaniklo smrťou zastúpeného, je zástupca povinný vykonať neodkladné úkony týkajúce sa jeho majetku.
2731 (2)   Zákonné zastúpenie zaniká aj odpadnutím dôvodu, pre ktorý bol zákonný zástupca ustanovený.
2733 (3)   Zákonného zástupcu ustanoveného súdom môže súd, ktorý dohliada na jeho činnosť, odvolať, ak si neplní svoje povinnosti.
2735
2736
2737
2738 (4)   Zákonný zástupca ustanovený súdom sa môže svojej funkcie vzdať, ak to písomne oznámi súdu, ktorý dohliada na jeho činnosť. Až do ustanovenia nového zákonného zástupcu je však povinný vykonať neodkladné úkony týkajúce sa majetku zastúpeného.
2741
2742
§ 216
Ak dôjde k stretu záujmov zástupcu a zastúpeného alebo k stretu záujmu tých, ktorých zastupuje ten istý zástupca, súd ustanoví osobitného zástupcu (kolízny opatrovník).
2745
2746
Štvrtá hlava: Veci a ich delenie
Všeobecné ustanovenia
§ 217
Vecou v právnom zmysle je všetko, čo je rozdielne od osoby a slúži potrebe ľudí, ak tento zákon nestanovuje inak.
2751
2752
§ 218
(1)  Ľudské telo nie je vec.
2754 (2)  Vecou nie sú ani časti ľudského tela alebo jednotlivé orgány, a to ani v prípade, ak sa oddelia od tela; to neplatí, ak sa z ľudského tela odníme taká časť, ktorú možno bez znecitlivenia bezbolestne odňať a ktorá sa prirodzene obnovuje.
2757 (3)  Nakladanie s ľudským telom, jeho časťami alebo orgánmi pre vedecké, medicínske alebo iné účely upravuje tento zákon a osobitné predpisy.
2759
2760
§ 219
(1)  Živé zviera nie je vec.
2762 (2)  Ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú len v rozsahu, v akom to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora ani ustanoveniam osobitných predpisov.
2764
2765
§ 220
2767
Hodnota veci
2769 (1)  Vyjadrením hodnoty veci, ktorú možno oceniť v peniazoch, je jej cena.
2770 (2)  Cenou veci je jej obvyklá cena, ibaže dohoda alebo právny predpis stanovuje inak.
2771
2772
Delenie vecí
§ 221
2775
Hmotné a nehmotné veci
2777 (1)  Hmotnou vecou je ovládateľná časť vonkajšieho sveta, ktorá má povahu samostatného predmetu.
2779 (2)  Nehmotnými vecami sú práva, pokiaľ to ich povaha pripúšťa a iné veci bez hmotnej podstaty.
2781
2782
§ 222
2784
Nehnuteľné veci a hnuteľné veci
2786
2787
2788 (1)  Nehnuteľné veci sú pozemky a stavby pod povrchom zeme so samostatným účelovým určením, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
2790 (2)  Byty a nebytové priestory, pokiaľ sú predmetom právneho vzťahu, sú nehnuteľné veci.
2791 (3)  Ostatné veci, bez ohľadu na to, či je ich podstata hmotná alebo nehmotná, sú hnuteľné, ak tento zákon nestanovuje inak.
2793
2794
§ 223
2796
Súčasť veci
2798 (1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
2800 (2) Súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzišlo, pokiaľ to nebolo od pozemku oddelené.
2801 (3) Súčasťou pozemku je aj priestor nad povrchom a pod povrchom, stavby a iné zariadenia postavené na pozemku, s výnimkou stavieb dočasných a toho, čo je do pozemku zapustené.
2803 Stavba pod povrchom pozemku nie je súčasťou pozemku, ak je samostatnou vecou.
2804 (4) Súčasťou pozemku nie sú inžinierske siete, najmä vodovody, kanalizácie alebo energetické či iné vedenia.
2806 (5) Súčasťou pozemku nie sú ani vodné toky a podzemné vody.
2807
2808
§ 224
2810
Príslušenstvo veci
2812 (1)  Príslušenstvom veci je vec, ktorá patria vlastníkovi hlavnej veci a jej účelom je to, aby sa trvalo užívala s hlavnou vecou v rámci jej hospodárskeho určenia. Ak sa vedľajšia vec dočasne odlúčila od hlavnej veci, neprestáva byť jej príslušenstvom.
2815 (2)  Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory nachádzajúce sa v byte alebo aj mimo bytu, ktoré sú určené na to, aby sa s bytom užívali.
2817 (3)  Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
2819 (4)  Pri pochybnosti o tom, či je niečo príslušenstvom veci, sa prípad posúdi podľa zvyklostí.
2820 (5)  Právne úkony, ako aj práva a povinnosti, týkajúce sa hlavnej veci sa týkajú aj jej príslušenstva.
2822
2823
§ 225
2825
Zastupiteľné a nezastupiteľné veci
2827 Zastupiteľnými vecami sú peniaze ako zákonné platidlá a iné veci, ktoré môžu byť nahradené inou vecou toho istého druhu; ostatné veci sú nezastupiteľné.
2829
2830
§ 226
2832
Spotrebiteľné a nespotrebiteľné veci
2834 Veci, ktoré dávajú obvyklý úžitok spotrebovaním, sú spotrebiteľné, iné veci sú nespotrebiteľné; ostatné veci sú nespotrebiteľné.
2836
2837
2838
2839
§ 227
2841
Hromadná vec
2843 Súbor jednotlivých vecí, ktoré podľa svojej povahy či určenia tvoria celok, majú spoločné označenie a patria tej istej osobe, je hromadnou vecou.
2845
2846
§ 228
2848
Majetok a imanie
2850 (1)  Majetkom osoby je všetko, čo jej patrí.
2851 (2)  Imanie osoby tvorí súhrn jej majetku a dlhov.
2852
2853
§ 229
2855
Podnik
2857 (1)  Podnik je organizovaný súbor imania, ktorý vytvoril podnikateľ a ktorý na základe jeho rozhodnutia slúži na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Platí, že podnik tvorí všetko, čo k nemu ako k celku patrí a slúži na jeho prevádzku.
2860 (2)  Organizačnou zložkou podniku je hospodársky a funkčne samostatná časť podniku, o ktorej tak rozhodol podnikateľ, najmä odštepný závod alebo iný organizačný útvar zriadený podľa osobitného predpisu.
2863 (3)  Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
2866 (4)  Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
2868 (5)  Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská činnosť.
2869 Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.
2871
2872
§ 230
2874
Cenný papier
2876 Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa osobitných predpisov, najmä právo požadovať určité majetkové plnenia alebo vykonávať určité právo voči osobám určeným osobitným predpisom.
2879
2880
Piata hlava: Právne skutočnosti
Prvý diel: Právne úkony
Prvý oddiel: Všeobecné ustanovenia
§ 231
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
2886
2887
§ 232
2889
2890
2891 (1)   Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcela osoba prejaviť.
2893 (2)   Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prejav vôle. Mlčanie sa považuje za prejav vôle len ak to vyplýva z povahy a účelu zmluvy, zo zavedenej praxe alebo zo zvyklostí.
2896
2897
§ 233
2899
Podmienka
2901 (1)  Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku sa neprihliada.
2903 (2)  Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky v budúcnosti nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
2906 (3)  Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
2908 (4)  Podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak jej splnenie zámerne spôsobila osoba, ktorá na to nemala právo a ktorej je splnenie podmienky na prospech.
2910 (5)  Ak osoba, ktorej je nesplnenie podmienky na prospech, zámerne zmarí jej splnenie, právny úkon sa stane nepodmieneným.
2912
2913
§ 234
2915
Určenie času
2917 (1)  Ak je účinnosť právneho úkonu viazaná na začiatok doby, použijú sa obdobne ustanovenia o odkladacej podmienke.
2919 (2)  Ak je účinnosť právneho úkonu obmedzená koncom doby, použijú sa obdobne ustanovenia o rozväzovacej podmienke.
2921
2922
§ 235
2924
Zdanlivý právny úkon
2926 (1)  O právny úkon nejde, ak:
2927a)   chýbala vôľa konajúceho,
2928b)   vôľa konajúceho nebola prejavená vážne,
2929c)   bola vôľa prejavená tak neurčito alebo nezrozumiteľne, že jej obsah nemožno zistiť ani výkladom; ak si však strany vyjasnili obsah vôle dodatočne, ide o právny úkon, ktorý vyvoláva právne účinky od počiatku.
2932 (2)  Na zdanlivý právny úkon sa neprihliada.
2933
2934
§ 236
2936
Prejav vôle voči neprítomnej osobe
2938
2939
2940 (1)  Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Tie isté účinky nastanú, ak druhá strana dôjdenie vedome zmarí.
2942 (2)  Vôči človeku s obmedzenou svojprávnosťou nepôsobí prejav vôle skôr, ako dôjde jej zákonnému zástupcovi, ibaže jej má byť právny úkon na prospech.
2944
2945
§ 237
2947
Domnienka dôjdenia
2949 (1)  Platí, že prejav vôle odoslaný prostredníctvom prevádzkovateľa poštových služieb došiel adresátovi tretí pracovný deň po jeho odoslaní; ak prejav vôle bol odoslaný do iného štátu je týmto dňom pätnásty pracovný deň.
2952 (2)  V prípade použitia prostriedkov elektronickej komunikácie platí, že prejav vôle došiel adresátovi v čase, keď ho bolo možné prevziať na elektronickej adrese, ktorú adresát sám poskytol.
2955
2956
Druhý oddiel: Výklad právnych úkonov
§ 238
(1)  Právny úkon sa vykladá podľa svojho obsahu.
2959 (2)  V pochybnostiach platí, že právny úkon bol určitý a zrozumiteľný.
2960 (3)  Ak má byť určitým právnym úkonom zastretý iný právny úkon, vykladá sa podľa jeho skutočnej povahy.
2962
2963
§ 239
(1)  Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa úmyslu toho, kto právny úkon urobil, ak tento úmysel bol alebo musel byť známy strane, ktorej bol určený.
2967 (2)  Ak nemožno zistiť úmysel konajúceho podľa ods. 1, prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
2970 (3)  Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
2974
2975
§ 240
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
2978
2979
§ 241
2981
2982
2983 Ak bol právny úkon vyhotovený v dvoch alebo viacerých jazykových zneniach rovnakej právnej sily, v prípade rozporu medzi nimi sa uprednostní výklad podľa toho znenia, v ktorom sa právny úkon robil pôvodne.
2986
2987
§ 242
(1)  V právnom vzťahu s podnikateľom sa výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, vykladá podľa významu, aký sa mu v takomto vzťahu pripisuje pravidelne. Ak však druhá strana nie je podnikateľom, musí ten, kto sa takéhoto výkladu dovoláva, preukázať, že druhej strane musel byť takýto výklad známy.
2992 (2)  V právnom styku medzi podnikateľmi treba vykladať právne úkony podľa zaužívaných obchodných zvyklostí, ak to nevylučuje dohoda strán alebo zákon. Ak ide o právny úkon, pre ktorý ešte nie sú obchodné zvyklosti, treba ho vykladať so zreteľom na okolnosti jeho vzniku a následné správanie toho, kto právny úkon urobil i toho, komu bol určený.
2996
2997
§ 243
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. To neplatí, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa.
3001
3002
Tretí oddiel: Forma právnych úkonov
§ 244
(1)  Každý má právo zvoliť si formu právneho úkonu, ak formu právneho úkonu neustanovuje dohoda zmluvných strán alebo zákon.
3006 (2)  Na jednostranné vynucovanie použitia prostriedkov elektronickej komunikácie sa neprihliada.
3008
3009
§ 245
(1)  Písomnú formu musí mať právny úkon, na základe ktorého vzniká, mení sa alebo zaniká vecné právo k nehnuteľnej veci.
3012 (2)  Písomne uzavretá zmluva sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Ak bola písomná forma zmluvy určená dohodou strán, možno ju zmeniť alebo zrušiť aj v inej forme, pokiaľ to dohoda strán nevylučuje.
3015
3016
§ 246
(1)  Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami, ak je to obvyklé.
3019
3020
3021
3022 (2)  Ak právny úkon robia viaceré osoby, musia byť ich podpisy na tej istej listine len ak ide o právny úkon, na základe ktorého vzniká, mení sa alebo zaniká vecné právo k nehnuteľnej veci, alebo ak tak stanovuje právny predpis.
3025 (3)  Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený prostriedkami elektronickej komunikácie, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon robila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak je právny úkon urobený prostriedkami elektronickej komunikácie podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
3029 (4)  Osvedčenie pravosti podpisu sa vyžaduje len ak sa na tom zmluvné strany dohodli, alebo ak to ustanovuje právny predpis. Osvedčenie pravosti podpisu nie je potrebné, ak ide o právny úkon, ktorý je urobený prostriedkami elektronickej komunikácie, podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou.
3033
3034
§ 247
(1)   Ak ten, kto nevie alebo nemôže čítať alebo písať, je schopný oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov, špeciálnych pomôcok alebo pomocou inej osoby, ktorú si zvolí, môže listinu, ktorá je právnym úkonom, vlastnoručne podpísať najmenej pred dvomi svedkami, alebo môže na nej namiesto podpisu urobiť vlastné znamenie, ku ktorému jeden zo svedkov pripíše meno a priezvisko toho, kto právny úkon robí.
3040 (2)   Svedkom môže byť len svojprávny človek, ktorý vie čítať a písať, jeho záujmy nesmú byť v rozpore so záujmami osoby uvedenej v odseku 1 a musí ovládať slovom i písmom jazyk, v ktorom je právny úkon urobený.
3043 (3)   Ak nie je možné postupovať podľa odsekov 1 a 2, písomný právny úkon musí byť vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Forma notárskej zápisnice sa vyžaduje aj v prípade, ak zákon ustanovuje, že prejav vôle musí byť napísaný na listine vlastnou rukou a ide o prejav vôle osoby podľa ods. 1. Ak je toho konajúca osoba schopná, notársku zápisnicu vlastnoručne podpíše, prípadne na nej urobí iné vlastné znamenie.
3048
3049
Štvrtý oddiel: Neplatnosť právnych úkonov
Všeobecné ustanovenia
§ 248
Právny úkon treba považovať skôr za platný ako za neplatný.
3053
3054
§ 249
Ak má neplatný právny úkon náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, platí tento iný právny úkon, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
3057
3058
§ 250
3060
3061
3062 (1)  Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na takú časť právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu, je neplatnou len táto časť, ak možno predpokladať, že konajúca osoba by právny úkon urobila aj bez jeho neplatnej časti, ak by neplatnosť rozpoznala včas.
3066 (2)  Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, sú tieto dohody neplatné iba v prípade, ak sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti.
3069 (3)  Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
3071
3072
§ 251
Ak je dôvodom neplatnosti iba nezákonné určenie údaja o množstve, čase, území prípadne iný údaj, súd ho zmení tak, aby zodpovedal spravodlivému usporiadaniu vzájomných práv a povinností strán. Pri rozhodovaní o zmene prihliadne súd najmä na to, či by strana právny úkon urobila, ak by neplatnosť rozpoznala včas.
3077
3078
Hlavné dôvody neplatnosti
§ 252
Neplatný je právny úkon, ktorý sa zjavne prieči dobrým mravom alebo zjavne narušuje verejný poriadok, ako aj právny úkon, ktorý odporuje zákonu, ak to zmysel a účel zákona vyžaduje.
3083
3084
§ 253
Právny úkon, predmetom ktorého je plnenie od počiatku nemožné, je neplatný.
3086
3087
§ 254
(1)  Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú stanovuje právny predpis, je neplatný.
3089 (2)  Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda strán, je neplatný, ibaže strany túto vadu dodatočne odstránia. Neplatnosti sa nemožno dovolať, ak sa už z právneho úkonu plnilo.
3092
3093
§ 255
(1)  Ak je právny úkon urobený osobou s obmedzenou svojprávnosťou, je právny úkon neplatný v rozsahu, v akom naň nie je spôsobilá.
3096 (2)  Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
3098
3099
3100
3101 Omyl, lesť, bezprávna vyhrážka a neprimeraný prospech Omyl
3103
§ 256
(1)  Strana sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu pre právny alebo skutkový omyl existujúci v čase jeho vzniku, ak:
3106a)   bol omyl spôsobený informáciou poskytnutou druhou stranou, alebo druhá strana vedela alebo mala vedieť o omyle a v rozpore s dobrou vierou a poctivým konaním ponechala túto stranu v omyle, alebo druhá strana sa dopustila rovnakého omylu a
3109b)   druhá strana vedela, alebo mala vedieť, že ak by mýliaca sa strana poznala pravdu, právny úkon by neurobila, alebo by ho uzavrela len za podstatne odlišných podmienok.
3112 (2)  Strana sa však nemôže dovolať neplatnosti právneho úkonu, ak:
3113a)   podľa okolností bol jej omyl neospravedlniteľný, alebo
3114b)   riziko omylu prevzala na seba, alebo ho mala znášať vzhľadom na okolnosti.
3115
3116
§ 257
Chyba vo vyjadrení alebo v prenose vyhlásenia sa považuje za omyl osoby, ktorá vyhlásenie uskutočnila alebo odoslala.
3119
3120
§ 258
(1)  Ak je strana oprávnená dovolať sa neplatnosti zmluvy pre omyl, ale druhá strana prejaví vôľu plniť zmluvu, alebo ju skutočne plní tak, ako ju pochopila strana oprávnená dovolať sa neplatnosti, zmluva sa považuje za uzavretú tak, ako ju pochopila táto strana. Druhá strana musí prejaviť vôľu plniť alebo takéto plnenie poskytnúť, len čo sa dozvie o spôsobe, akým strana oprávnená dovolať sa neplatnosti zmluvu pochopila, a skôr, než táto strana koná v dôvere v oznámenie o dovolaní sa neplatnosti.
3127 (2)  Po tomto prejave alebo plnení zaniká právo dovolať sa neplatnosti a akékoľvek predchádzajúce oznámenie o dovolaní sa neplatnosti je neúčinné.
3129 (3)  Ak sa obe strany dopustili rovnakého omylu, súd môže na návrh ktorejkoľvek strany uviesť zmluvu do súladu s tým, čo mohlo byť rozumne dohodnuté, ak by sa omyl nevyskytol.
3132
3133
§ 259
3135
Lesť
3137 (1)  Strana sa môže dovolať neplatnosti zmluvy, ak ju k jej uzavretiu primäla druhá strana ľstivým skreslením skutočností, vyjadreným slovami alebo konaním, alebo ľstivým
3140
3141
3142 zamlčaním akejkoľvek informácie, ktorú v súlade s dobrou vierou a poctivým konaním mala uviesť.
3144 (2)  Pri určovaní, či dobrá viera alebo poctivé konanie vyžadovali, aby strana uviedla určitú informáciu, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, najmä:
3146a)   či strana mala osobitnú odbornosť,
3147b)   náklady na získanie príslušnej informácie,
3148c)   či druhá strana mohla dôvodne informáciu získať sama a
3149d)   zrejmý význam informácie pre druhú stranu.
3150
3151
§ 260
3153
Bezprávna vyhrážka
3155 Strana sa môže dovolať neplatnosti zmluvy, ak ju k jej uzavretiu primäla druhá strana vyhrážkou, ktorá je bezprávna, alebo použitie ktorej, ako prostriedku na dosiahnutie uzavretia zmluvy, je bezprávne.
3158
3159
§ 261
3161
Neprimeraný prospech
3163 (1)  Strana sa môže dovolať neplatnosti zmluvy, ak v čase uzavretia zmluvy:
3164a)   bola závislá od druhej strany alebo k nej mala vzťah dôvery, bola v hospodárskej tiesni alebo v núdzi, bola neprezieravá, neznalá, neskúsená alebo mala nedostatok schopnosti vyjednávať a
3167b)   druhá strana o tom vedela alebo mala vedieť a vzhľadom na okolnosti a účel zmluvy zneužila zjavne nespravodlivým spôsobom postavenie prvej strany alebo získala na jej úkor nadmerný úžitok.
3170 (2)  Na návrh strany oprávnenej dovolať sa neplatnosti zmluvy môže súd, ak je to vhodné, upraviť zmluvu tak, aby bola v súlade s tým, čo mohlo byť dohodnuté, ak by strany zohľadnili požiadavky dobrej viery a poctivého konania.
3173 (3)  Súd môže obdobne upraviť zmluvu na návrh strany, ktorá obdržala oznámenie o dovolaní sa neplatnosti pre nadmerný úžitok alebo nespravodlivú výhodu, pokiaľ táto strana ihneď po obdržaní oznámenia o tom upovedomí oznamujúcu stranu.
3176
3177
§ 262
3179
Spoločné ustanovenia o tretích osobách
3181 (1)  Ak tretia osoba, za konanie ktorej strana zodpovedá, alebo ktorá sa so súhlasom strany zúčastní pri vzniku právneho úkonu, je pôvodcom ľsti, vyhrážky alebo neprimeraného prospechu, môže sa dotknutá strana domáhať neplatnosti právneho úkonu.
3184
3185
3186
3187 (2)  Aj je pôvodcom ľsti, vyhrážky alebo neprimeraného prospechu akákoľvek iná osoba, môže sa dotknutá strana domáhať neplatnosti právneho úkonu iba ak druhá strana o takomto konaní tretej osoby vedela alebo mala vedieť a toto konanie využila.
3190
3191
§ 263
3193
Dovolanie sa neplatnosti
3195 (1)  Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu záujmov určitej osoby, môže sa dovolávať neplatnosti len táto osoba.
3197 (2)  Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, nemôže sa dovolať jeho neplatnosti a ani si z neho uplatniť pre seba výhodu.
3199 (3)  Ak sa oprávnená osoba neplatnosti právneho úkonu nedovolá, právny úkon sa považuje za platný.
3201
3202
§ 264
Na neplatnosť podľa § 154 až 155a ods. 1 prihliadne súd aj bez návrhu.
3204
3205
§ 265
3207
Povinnosť nahradiť škodu
3209 Ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu strane, ktorá o neplatnosti právneho úkonu nevedela.
3211
3212
Piaty oddiel: Relatívna neúčinnosť
§ 266
(1) Právny úkon dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie vykonateľnej pohľadávky svojho veriteľa, je odporovateľným úkonom a veriteľ mu môže odporovať podľa ustanovení tohto oddielu.
3217 (2) Odporovateľný úkon, ktorému sa s úspechom odporovalo, je voči odporujúcemu veriteľovi právne neúčinný.
3219
3220
§ 267
(1)   Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred odporovaním v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
3224 (2)   Odporovať možno aj právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred odporovaním medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech jemu blízkej osoby, s výnimkou prípadu, keď ten, komu bol právny úkon určený, vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nepoznal, alebo ktorý ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.
3229
3230
3231
3232
§ 268
(1)  Veriteľ môže odporovať scudzovacej odplatnej zmluve, uzatvorenej dlžníkom v posledných dvoch rokoch pred odporovaním, ak druhá strana musela v dlžníkovom konaní poznať mrhanie jeho majetkom, ktorým sa ukracujú dlžníkovi veritelia.
3236 (2)  Veriteľ sa môže domáhať neúčinnosti bezodplatných právnych úkonov dlžníka, ku ktorým došlo v posledných dvoch rokoch pred odporovaním; to neplatí, ak ide o:
3238a)   plnenie povinností uložených právnym predpisom,
3239b)   obvyklé príležitostné dary,
3240c)   dary v primeranej výške na verejnoprospešný účel,
3241d)   plnenia poskytované v rámci mravných záväzkov alebo zo slušnosti.
3242
3243
§ 269
Právo odporovať úkonu dlžníka nie je vylúčené tým, že z odporovateľného úkonu alebo v jeho dôsledku už voči dlžníkovi vzniklo vymáhateľné právo alebo že takéto práva bolo prípadne uspokojené.
3247
3248
§ 270
(1)  Veriteľ môže pri odporovaní požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom z dlžníkovho majetku ušlo; ak to nie je možné, má právo na zodpovedajúcu náhraduvoči tomu, kto mal z toho prospech.
3252 (2)  Ak tretia osoba nadobudla k veci, z ktorej mohol žiadať uspokojenie veriteľ, právo, ktorému nemožno s úspechom odporovať, má ten, voči právnemu úkonu ktorého mohol veriteľ odporovať skôr a počas držby ktorého právo tretej osobe vzniklo, povinnosť nahradiť veriteľovi škodu.
3256 (3)  Ak tomu istému úkonu odporuje viac veriteľov, nemožno od povinnej osoby požadovať v súhrne viac, než na ňu pripadá podľa predchádzajúcich odsekov.
3258
3259
§ 271
(1)  Právo odporovať odporovateľnému úkonu sa uplatňuje žalobou (odporovacia žaloba) alebo námietkou (odporovacia námietka).
3262 (2)  Ak sa odporuje odporovacou žalobou, musí sa v nej veriteľ domáhať uspokojenia svojich nárokov alebo aspoň toho, aby žalovaný trpel uspokojenie nároku veriteľa zo svojho majetku (§ 268).
3265 (3)  Ak sa odporuje námietkou proti nároku inej osoby, postačí namietať jeho neúčinnosti voči odporujúcemu veriteľovi (§ 265 ods. 2).
3267
3268
§ 272
3270
3271
3272 Neúčinnosť právneho úkonu možno uplatniť nielen proti osobe, ktorá s dlžníkom takýto právny úkon urobila, alebo ktorá mala z právneho úkonu prospech, ale aj proti jej dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti zakladajúce právo domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu proti ich predchodcovi.
3276
3277
§ 273
Ustanovenia tejto časi zákona sa primerane použijú aj v prípade opomenutia, ktorým dlžník stratil svoje majetkové právo, alebo ktorým inej osobe spôsobil vznik, zachovanie alebo zabezpečenie jej práva majetkovej povahy voči nemu. To neplatí v prípade odmietnutia predĺženého dedičstva.
3282
3283
Druhý diel: Právne udalosti
Prvý oddiel: Všeobecné ustanovenia
§ 274
Právnymi udalosťami sú skutočnosti nezávislé od ľudskej vôle, s ktorými zákon alebo dohoda strán spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
3288
3289
Druhý oddiel: Čas
§ 275
3292
Význam času
3294 (1)  Ak sa nadobúda právo alebo ak vzniká povinnosť v určitý deň, rozumie sa tým začiatok tohto dňa. Ak právo alebo povinnosť v určitý deň zaniká, rozumie sa tým koniec tohto dňa. To neplatí, ak to vylučuje povaha prípadu.
3297 (2)  Ak sa má právo vykonať alebo povinnosť splniť v určitý deň alebo do určitého dňa, vyžaduje sa, aby sa tak stalo v obvyklú dennú dobu; ibaže niečo iné vyplýva zo zaužívanej praxe strán, zo zvyklostí či z osobitostí prípadu.
3300 (3)  Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli viazané.
3301
3302
§ 276
3304
Počítanie času
3306 (1)   Lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
3308 (2)   Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak takýto deň v poslednom mesiaci nie je, pripadne koniec lehoty na posledný deň mesiaca.
3312 (3)   Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní a polovica mesiaca pripadá na pätnásty deň mesiaca, bez ohľadu na to, koľko dní mesiac má.
3314
3315
3316
3317 (4)   Lehota kratšia ako jeden deň sa počíta od okamihu, kedy začína plynúť, do okamihu, kedy končí.
3319
3320
§ 277
3322
Posledný deň lehoty
3324 (1)   Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
3326 (2)   Posunutie konca lehoty podľa ods. 1 neplatí pre koniec vydržacej doby, premlčacej lehoty a ani prekluzívnej doby.
3328
3329
§ 278
3331
Počítanie doby
3333 Ustanovenia o počítaní lehôt sa použijú aj na počítanie doby.
3334
3335
Premlčanie
§ 279
(1)   Právo, ktoré sa nevykonalo v premlčacej lehote, sa premlčuje a dlžník nemá povinnosť plniť.
3339 (2)   Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak dlžník vznesie námietku premlčania, nemožno veriteľovi premlčané právo priznať.
3341 (3)   Práva uplatniť námietku premlčania sa nemožno vopred vzdať.
3342
3343
§ 280
(1)   Uplynutím premlčacej lehoty právo nezaniká a ak dlžník splnil svoj dlh po jej uplynutí, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď v čase plnenia nevedel, že premlčacia lehota uplynula.
3347 (2)   Ak sú strany neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinné navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak sa plnilo na základe zdanlivého právneho úkonu.
3351 (3)   Dlžník môže uznať aj premlčanú pohľadávku. Ak ju uzná písomne čo do dôvodu a výšky, má uznanie tie isté účinky, ako keby sa uznala nepremlčaná pohľadávka, ak o jej premlčaní vedel.
3354
3355
§ 281
(1)  Premlčujú sa všetky majetkové práva, s výnimkou tých, o ktorých to ustanovuje zákon.
3357 (2)  Nepremlčuje sa vlastnícke právo.
3358 (3)  Nepremlčuje sa právo na výživné, právo na výplatu jednotlivých splátok výživného však premlčaniu podliehajú.
3360
3361
3362
3363 (4)  Nepremlčujú sa práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na iných formách vkladov alebo vklady na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
3365
3366
§ 282
Pri osobnostných právach sa premlčuje len právo na odstránenie škody spôsobenej na týchto právach.
3369
3370
§ 283
(1)  Záložné právo sa nepremlčuje skôr než pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Premlčanie pohľadávky nebráni záložnému veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu.
3373 (2)  Záložné právo sa nepremlčí, ak má záložný veriteľ hnuteľný záloh u seba, alebo ho opatruje tretia osoba.
3375 (3)  Ustanovenia ods. 1 a 2 sa obdobne použijú aj pri zádržnom práve.
3376
3377
§ 284
Pri zabezpečení pohľadávky prevodom práva alebo postúpením pohľadávky nie je premlčanie zabezpečovanej pohľadávky dôvodom na spätný prevod osobe, ktorá zabezpečenie poskytla.
3381
3382
§ 285
Aj po uplynutí premlčacej doby sa strana môže dovolať svojho práva pri obrane alebo pri započítaní, ak
3385a)   obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
3387b)   právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči právu uplatnenému druhou stranou.
3389
3390
Premlčacia lehota
§ 286
Ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia lehota štvorročná.
3393
3394
§ 287
(1)  Strany si môžu dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než akú stanovuje zákon, najmenej v trvaní jedného roka a najdlhšie v trvaní pätnástich rokov; nemôžu však zmeniť zákonom upravený začiatok premlčacej lehoty a jej plynutie.
3398 (2)  Ak je kratšia alebo dlhšia lehota dohodnutá v neprospech slabšej strany, je dohoda neúčinná.
3400
3401
3402
3403
Začiatok plynutia premlčacej lehoty
§ 288
Premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy sa právo mohlo prvý raz uplatniť na súde.
3406
3407
§ 289
Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia lehota dňom, v ktorom sa právo takto uplatnilo.
3410
3411
§ 290
Ak bolo dohodnuté plnenie po častiach, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa splatnosti každej jednotlivej časti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti stane splatným celý dlh, premlčacia lehota začne plynúť od splatnosti nesplnenej časti, pre ktorú sa stal celý dlh splatný.
3416
3417
§ 291
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, premlčacia lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
3420
3421
§ 292
(1)  Právo na náhradu škody sa premlčí uplynutím štyroch rokov odo dňa, kedy škoda vznikla.
3423 (2)  Ak poškodenému v dobe uvedenej v odseku 1 nebola známa osoba, ktorá za škodu zodpovedá, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o nej dozvedel, alebo kedy sa pri vynaložení náležitej starostlivosti o nej mohol dozvedieť. Premlčacia lehota však uplynie najneskôr rok po tom, kedy by premlčacia lehota skončila, ak by plynula podľa ods. 1.
3428 (3)  Právo na náhradu škody na zdraví sa premlčuje uplynutím desiatich rokov odo dňa, kedy sa škoda prejavila.
3430 (4)  Právo na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom sa premlčuje uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď výrobca vadný výrobok, ktorý spôsobil škodu, uviedol do obehu.
3432
3433
§ 293
(1)  Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím štyroch rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
3436 (2)  Ak oprávnenému nebola v lehote uvedenej v odseku 1 známa osoba, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o nej dozvedel, alebo od kedy sa pri vynaložení náležitej starostlivosti o nej mohol dozvedieť.
3439 Premlčacia lehota uplynie najneskôr rok po tom, kedy by premlčacia lehota skončila, ak by plynula podľa ods. 1.
3441
3442
3443
3444
§ 294
Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, premlčacia lehota začína plynúť dňom, v ktorom sa povinnosť porušila po prvýkrát.
3448
3449
§ 295
(1)   Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, začína premlčacia lehota plynúť dňom, kedy oprávnený od zmluvy odstúpil.
3452 (2)   Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia lehota plynúť dňom, kedy k plneniu došlo.
3454
3455
§ 296
Práva z prepravy sa premlčujú uplynutím jedného roka s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach vzniknutých zo zničenia alebo straty zásielky začína premlčacia lehota plynúť dňom, kedy mala byť zásielka doručená.
3461
3462
§ 297
Pri právach požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt premlčacia lehota začína plynúť dňom zániku právneho vzťahu zo zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci z titulu vlastníckeho práva.
3468
3469
§ 298
(1)   Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, začína desaťročná premlčacia lehota plynúť dňom, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť.
3472 (2)   Ak dlžník písomne uznal právo čo do dôvodu a výšky, desaťročná premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy k uznaniu došlo. Ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, začne plynúť premlčacia lehota dňom uplynutia tejto lehoty. Ak sa uznanie týka iba časti pohľadávky, plynie nová premlčacia lehota iba ohľadne tejto časti.
3476 (3)   Desaťročná premlčacia lehota platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené. Premlčacia lehota začína plynúť dňom splatnosti každej splátky. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, desaťročná premlčacia lehota plynie od splatnosti nesplnenej splátky.
3480
3481
3482
3483 (4)   Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú uplynutím štyroch rokov. Ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia lehota len v prípade, ak ide o úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala právoplatnosťou rozhodnutia alebo uznaním dlhu.
3487
3488
Plynutie premlčacej lehoty
§ 299
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.
3491
3492
§ 300
Ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota od uplatnenia práva po dobu konania na súde neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, podaný návrh na začatie exekučného konania.
3497
3498
§ 301
(1)   Súdne konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že premlčacia lehota prestáva plynúť proti spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného práva zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ pred uplynutím premlčacej lehoty písomne upovedomí o začatom konaní.
3503 (2)   Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začalo súdne konanie ohľadne záväzku, na splnenie ktorého veriteľ použil plnenie poskytnuté dlžníkom, premlčacia lehota ohľadne práva veriteľa prestane plynúť, ak veriteľ pred uplynutím premlčacej lehoty písomne oznámi dlžníkovi, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.
3507 (3)   Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia lehota ohľadne práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako po jednom roku od skončenia tohto konania.
3510
3511
§ 302
Ak ide o právo osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti takejto osobe, premlčacia lehota nezačne plynúť, dokiaľ jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Ak premlčacia lehota začala plynúť, neskončí skôr, ako uplynie rok odo dňa, keď bude takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominie inak.
3516
3517
§ 303
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi alebo inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčacia lehota ani nezačne plynúť a ani
3521
3522
3523 neplynie, okrem prípadu, ak ide o úroky alebo opakujúce sa plnenia. To platí aj o právach medzi manželmi.
3525
3526
Preklúzia
§ 304
Ak to právny predpis výslovne ustanovuje, právo, ktoré sa neuplatnilo v určenom čase, zaniká.
3530
3531
§ 305
Súd prihliada na prekúziu z úradnej povinnosti. Prekludované právo nemožno priznať.
3533
3534
§ 306
Plynutie prekluzívnej lehoty sa neprerušuje ani nespočíva, ak právny predpis neustanovuje inak.
3537
3538
§ 307
3540
Spoločné ustanovenie
3542 Tam, kde ustanovenia o premlčaní a preklúzii odkazujú na súd alebo súdne konanie, sa rozumie aj iný orgán s potrebnou právomocou a konanie, ktoré sa na tomto orgáne vedie.
3544
3545
3546
3547
Druhá časť
Rodinné právo
Prvá hlava
MANŽELSTVO
Prvý diel
Uzavretie manželstva
§1
1/ Manželstvo je trvalý zväzok muža a ženy, ktorý vznikol na základe ich slobodného rozhodnutia v zákonom predpísanej forme.
35562/ Účelom manželstva je založenie rodiny, vzájomná pomoc a podpora medzi manželmi a riadna výchova detí.
3558
§2
1/ Manželstvo možno uzavrieť buď občianskou formou alebo cirkevnou formou.
35602/ Cirkevne možno uzavrieť manželstvo len pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky na základe registrácie podľa osobitného zákona1.
3563
§ 3
1/ Ak sa manželstvo uzavrelo občianskou formou, následné náboženské obrady nemajú právne následky.
35662/ Ak sa manželstvo uzavrelo cirkevnou formou, nemožno následne uzavrieť manželstvo občianskou formou.
3568
§4
1/ Muž a žena /ďalej len „ snúbenci“/ môžu požiadať o uzavretie manželstva ktorúkoľvek obec, ktorá vedie matriku / ďalej len „ matričný úrad“/ v obvode ktorej chcú uzavrieť manželstvo. Tomuto matričnému úradu predložia doklady ustanovené osobitným zákonom2 a vyplnia predpísané tlačivo.
35732/ Matričný úrad /odsek 1/ môže od predloženia ustanovených dokladov upustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
35753/ Ak ide o uzavretie manželstva cirkevnou formou, matričný úrad, ktorému snúbenci predložili ustanovené doklady /odsek 1/ potvrdí vyplnené predpísané tlačivo, ktoré snúbenci doručia príslušnému orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
3578
3579
3580 Zákon č. 308/ 1991 Zb. O slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
3582
3583 § 27 a 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.154/1994 Z.z.o matrikách v znení neskorších predpisov
3585
3586
3587
3588
§5
Manželstvo sa uzaviera súhlasným prejavom vôle snúbencov, že spolu vstupujú do manželstva . Snúbenci urobia tento súhlasný prejav vôle pred osobou oprávnenou vykonať obrad uzavretia manželstva /§ 6 ods. 1 a § 7 ods. 1/ a to osobne alebo prostredníctvom zástupcu /§ 9/, verejne, v prítomnosti dvoch svedkov.
3593
§6
1/ Ak sa snúbenci rozhodnú pre občiansku formu uzavretia manželstva, urobia súhlasný prejav vôle o vstupe do manželstva pred starostom obce, ktorá je matričným úradom, alebo pred povereným poslancom obecného zastupiteľstva takejto obce za prítomnosti matrikára.
35972/ Príslušným je starosta obce, ktorej matričný úrad snúbenci požiadali o uzavretie manželstva /§ 4 ods.1/ alebo poverený poslanec takejto obce .
35993/ Obrad uzavretia manželstva sa vykoná na mieste na to určenom. Matričný úrad /§ 4 ods.1/ môže povoliť vykonať tento obrad aj na inom vhodnom mieste.
36014/ Ak je život snúbenca priamo ohrozený , manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek mieste a bez predloženia ustanovených dokladov /§ 4 ods. 1/.
3603
§7
1/ Ak sa snúbenci rozhodnú pre cirkevnú formu uzavretia manželstva, urobia súhlasný prejav vôle o vstupe do manželstva pred oprávnenou osobou, ktorá je podľa vnútorných predpisov registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti poverená vykonať obrad uzavretia manželstva.
36082/ Obrad uzavretia manželstva sa vykoná na mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
36103/ Ustanovenie § 6 odsek 4 sa použije primerane aj pre cirkevnú formu uzavretia manželstva.
36114/ Obrad uzavretia manželstva sa spravuje pravidlami príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
3613
§8
1/ Snúbenci pred súhlasným prejavom vôle o vstupe do manželstva uvedú, že im nie sú známe prekážky, ktoré by bránili uzavretiu manželstva , že poznajú navzájom svoj zdravotný stav a obsah dohody o priezviskách. ktoré budú používať po uzavretí manželstva a priezvisku spoločných detí.
36182/ Snúbenci sa môžu dohodnúť o priezvisku tak, že:a/ ponechajú si svoje doterajšie priezviská, pričom uvedú, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí,
3621b/ priezvisko jedného z nich bude ich rodinným priezviskom aj spoločných detí, aleboc/ priezvisko jedného z nich bude ich rodinným priezviskom aj spoločných detí, pričom ten, ktorého priezvisko nebude rodinným priezviskom, môže si ako druhé v poradí ponechať svoje doterajšie priezvisko. Ak tento snúbenec má už dve priezviská, uvedie, ktoré z nich bude používať ako druhé po uzavretí manželstva. Ak snúbenec, ktorého priezvisko bude rodinným priezviskom manželov a spoločných detí má už dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvisk ponechá ako rodinné priezvisko, ak druhý snúbenec bude po uzavretí manželstva
3629
3630
3631 používať aj svoje doterajšie priezvisko. Ak obaja snúbenci už majú dve priezviská, každý z nich uvedie, ktoré priezvisko si ponechá po uzavretí manželstva.
3633
§9
1/ Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov výnimočne môže povoliť, aby prejav vôle o vstupe do manželstva za jedného snúbenca urobil jeho zástupca.
36362/ Plná moc musí obsahovať údaje týkajúce sa totožnosti oboch snúbencov a zástupcu, obsah dohody o priezvisku, vyjadrenie snúbencov, že im nie sú známe prekážky, ktoré by bránili uzavretiu manželstva a že poznajú navzájom svoj zdravotný stav.
36393/ Plná moc musí mať písomnú formu a podpis zastúpeného snúbenca musí byť úradne osvedčený.
36414/ Odvolanie plnej moci je účinné len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie skôr než urobí prejav o vstupe do manželstva.
3643
§ 10
Štátny občan Slovenskej republiky môže uzavrieť manželstvo mimo územia Slovenskej republiky podľa tohto zákona aj pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným.
3646
3647
Druhý diel
Zdanlivé manželstvo a neplatnosť manželstva
§ 11
1/ Manželstvo nevznikne, ak:
3651 a / chýba prejav vôle o vstupe do manželstva jedného alebo obidvoch snúbencov,b/ snúbenec, ktorý urobil prejav vôle o vstupe do manželstva trpel takou duševnou poruchou, pre ktorú nebol schopný utvoriť právom uznanú vôľuc/ prejav vôle o vstupe do manželstva bol vynútený fyzickým násilímd/ prejav vôle o vstupe do manželstva urobila osoba mladšia ako 16 rokove/ prejav vôle o vstupe do manželstva urobil zástupca bez platnej plnej moci alebo ak došlo k jej odvolaniu podľa § 9 odsek 4
3658f/ prejav vôle o vstupe do manželstva nebol urobený pred osobou oprávnenou vykonať obrad uzavretia manželstva / § 5, § 6 ods.1 a § 7 ods.1
36602/ O tom, či tu manželstvo je alebo nie je, rozhodne súd aj bez návrhu.
3661
§ 12
1/ Manželstvo nemôže uzavrieť osoba, ktorá je už v inom manželstve, alebo registrovanom partnerstve či obdobnom právnom zväzku, ktoré boli uzavreté v zahraničí.
36642/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva aj bez návrhu.
36653/ Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva, ak skoršie manželstvo, registrované partnerstvo alebo obdobný právny zväzok zanikli alebo boli vyhlásené za neplatné.
3667
§ 13
3669
3670
36711/ Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami: to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením.
36732/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva aj bez návrhu.
3674
§ 14
1/ Manželstvo nemôže uzavrieť osoba mladšia ako osemnásť rokov. Súd môže výnimočne, ak je to v súlade s účelom manželstva, povoliť uzavretie manželstva osobe staršej ako šestnásť rokov. Bez tohto povolenia je manželstvo neplatné.
36782/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva aj bez návrhu.
3679 3 Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva, ak manžel, ktorý bol v čase uzavretia manželstva starší ako šestnásť rokov, už dovŕšil osemnásty rok, alebo ak manželka otehotnela.
3681
§ 15
1/ Manželstvo nemôže uzavrieť osoba, ktorej svojprávnosť bola obmedzená alebo by mohla byť obmedzená pre duševnú poruchu, ktorou je postihnutá. Súd však môže uzavretie manželstva takej osobe povoliť, ak je jej psychický stav zlučiteľný s účelom manželstva. Bez tohto povolenia je manželstvo neplatné.
36862/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva na návrh manžela. Návrh treba podať najneskôr do troch rokov od uzavretia manželstva.
36883/ Súd nerozhodne o neplatnosti, ak sa medzi tým psychický stav stal zlučiteľný s účelom manželstva.
3690
§ 16
1/ Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o vstupe do manželstva bolo urobené v dôsledku bezprávnej vyhrážky alebo v omyle ohľadne totožnosti druhého snúbenca.
36932/ Súd rozhodne o neplatnosti na návrh manžela, ktorý urobil vyhlásenie pod vplyvom bezprávnej vyhrážky alebo konal v omyle. Návrh treba podať do jedného roka, od kedy sa o existencii dôvodu podľa ods. 1 dozvedel, najneskôr však do troch rokov od uzavretia manželstva.
3697
§ 17
1/ Manželstvo je neplatné, ak sa uzatvorilo za účelom získania štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo udelenia pobytu na území Slovenskej republiky bez úmyslu založiť manželské spolužitie.
37012/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva na návrh generálneho prokurátora. Návrh treba podať najneskôr do troch rokov od uzavretia manželstva.
3703
§ 18
1/ Ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnúť o jeho neplatnosti.
37052/ Súd rozhodne o neplatnosti manželstva aj po jeho zániku:a/ ak bolo manželstvo uzavreté osobou, ktorá už skôr uzavrela manželstvo alebo ktorá už skôr vstúpila do registrovaného partnerstva alebo do obdobného právneho zväzku uzavretých v zahraničí a jej manželstvo alebo partnerstvo alebo obdobný zväzok trvá,
3710
3711
3712b/ ak bolo manželstvo uzavreté medzi predkami a potomkami alebo medzi súrodencami alebo medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.
3714
§ 19
1/ Ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh manžela už začalo, súd môže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj po smrti druhého manžela.
37172/ Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva, súd môže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia.
3720
§ 20
1/ Dokiaľ súd nerozhodne o neplatnosti manželstva, predpokladá sa, že manželstvo je platne uzavreté.
37232/ Ak súd rozhodol, že manželstvo je neplatné, hľadí sa naň ako na neuzavreté.
37243/ O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových právach a povinnostiach po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
3728
3729
Tretí diel
Práva a povinnosti manželov
Všeobecné ustanovenia
§ 21
1/ Manželia sú v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, byť si verní, pomáhať si, podporovať sa a podľa svojich možností a schopností a prispievať k blahu rodinného spoločenstva. Sú povinní vytvárať zdravé rodinné prostredie pre všetkých členov rodiny, predovšetkým pre maloleté deti.
37382/ Na výkon povolania, pracovné uplatnenie a na začatie podnikateľskej činnosti manžel nepotrebuje súhlas druhého manžela. Pri rozhodovaní má uprednostniť záujmy manželského a rodinného spoločenstva pred vlastnými.
3741
§ 22
Manželia rozhodujú o záležitostiach rodiny spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatnej záležitosti rodiny, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Súd vedie manželov predovšetkým k dohode.
3745
§ 23
3747
3748
37491/ O uspokojovanie potrieb rodiny sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov tak, aby životná úroveň členov rodiny bola rovnaká.
37522/ Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť, ktorá vyvažuje buď úplne alebo sčasti poskytovanie peňažných a iných majetkových plnení na potreby rodiny.
37553/ K potrebám rodiny patria predovšetkým náklady na domácnosť.
37564/ Ak manžel neprispieva na potreby rodiny, rozhodne na návrh druhého manžela súd.
3757
§ 24
1/ Bežné záležitosti rodiny obstarávajú manželia spoločne alebo každý z nich.
37592/ Z právnych úkonov aj jedného manžela pri obstarávaní bežných záležitostí rodiny, ktoré sú primerané jej majetkovým pomerom, sú obidvaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
37623/ Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak druhý manžel vopred tretej osobe oznámil, že s právnym úkonom manžela nesúhlasí.
3764
§ 25
1/ Iné než bežné záležitosti rodiny obstarávajú manželia spoločne alebo každý z nich. Ak ich obstaráva len jeden manžel, potrebuje súhlas druhého manžela, inak je právny úkon neplatný.
37672/ Ak je zadováženie súhlasu manžela podľa odseku 1 spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou alebo ak je odmietnutie súhlasu v zjavnom rozpore so záujmom rodiny, môže súd na návrh súhlas druhého manžela nahradiť.
37703/ Z právnych úkonov aj jedného manžela pri obstarávaní iných než bežných záležitostí rodiny sú obidvaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, ak druhý manžel dal súhlas na urobenie právneho úkonu podľa odseku 1 alebo ak súd nahradil súhlas podľa odseku 2.
3774
§ 26
1/ Manželia sú oprávnení vzájomne sa zastupovať v bežných záležitostiach, najmä prijímať plnenie patriace jednému z nich.
37772/ Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak zastúpenie vylučuje osobitný zákon alebo ak manžel zastúpenie výslovne vylúčil a tretej osobe vopred oznámil, že so zastúpením nesúhlasí.
37803/ Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak manželia nežijú spolu v domácnosti.
3781
§ 27
1/ Manželia majú právo bezodplatného užívania obvyklého zariadenia domácnosti, ktorú spoločne užívajú, bez ohľadu na to, ktorému z nich patrí právo k tomuto zariadeniu alebo jeho časti.
37852/ Obvyklé zariadenie domácnosti tvorí súbor hnuteľných vecí, ktorý slúži potrebám rodiny.
37863/ Ani jeden manžel nemôže bez súhlasu druhého manžela nakladať s vecami patriacimi do obvyklého zariadenia domácnosti podľa ods. 1, okrem, ak ide o vec nepatrnej hodnoty.
3788
3789
3790
3791
§ 28
Ak manželia užívajú byt alebo dom /jeho časť/, ku ktorému patrí právo len jednému z nich a majú v ňom zriadenú domácnosť; manžel, ktorému patrí právo, je povinný strpieť právo druhého manžela a rodiny na pokojné bývanie. Ak by manžel, ktorému patrí právo k bytu alebo domu /jeho časti/ nakladal s týmito predmetmi bez súhlasu druhého manžela tak, že by tým ohrozil životné potreby druhého manžela alebo rodiny, je právny úkon neplatný.
3797
§ 29
Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia voči druhému manželovi alebo blízkej osobe, ktorá žije v domácnosti manželov stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh manžela obmedziť na primeraný čas užívacie právo druhého manžela k bytu alebo domu, v ktorom manželia bývajú a majú v ňom zriadenú domácnosť, prípadne ho z užívania úplne vylúčiť.
3803
3804
Štvrtý diel
Majetkové usporiadanie medzi manželmi
§ 30
Všeobecné ustanovenia
38081/ Manželia majú právo usporiadať vzájomné majetkové práva a povinnosti zmluvou /zmluvné usporiadanie majetkových práv a povinností/.
38102/ Ak manželia neusporiadali vzájomné majetkové práva a povinnosti zmluvou, vzniká uzavretím manželstva
3812 majetkové spoločenstvo manželov
3813 /zákonné usporiadanie
3814 majetkových práv a povinností/.
3815
§ 31
V pochybnostiach sa predpokladá, že majetok nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich počas trvania manželstva patrí do zákonného majetkového spoločenstva, ak sa nepreukáže opak.
3819
§ 32
Zmluvné usporiadanie majetkových práv a povinností manželov1/ Manželia môžu počas trvania manželstva uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu o majetkovom usporiadaní. Musí z nej byť zrejmé, ako sa manželia vyporiadali s dovtedy existujúcimi majetkovými právami a povinnosťami.
38242/ Zmluva o majetkovom usporiadaní alebo jej zmena nemá spätné účinky.
3825
§ 33
1/ Zmluvu o majetkovom usporiadaní možno uzavrieť aj pred uzavretím manželstva, zmluva nadobudne účinnosť uzavretím manželstva.
3828
3829
38302/ Ak uzatvára zmluvu o majetkovom usporiadaní snúbenec, ktorému súd povolil uzavrieť manželstvo /§ 14 a 15/, zmluvu musí schváliť súd, inak je neplatná.
3832
§ 34
1/ Každá zmluva týkajúca sa majetkového usporiadania musí mať písomnú formu. Prejavy vôle manželov musia byť na tej istej listine a ich podpisy musia byť úradne osvedčené.
38352/ Zmluva sa zapisuje do verejného zoznamu zriadeného osobitným zákonom.
3836
§ 35
1/ Zmluva o majetkovom usporiadaní je účinná voči tretím osobám od jej zápisu do verejného zoznamu podľa § 34 odseku 2, okrem ak tretej osobe bol známy obsah zmluvy už skôr.
38402/ Ak je predmetom zmluvy o majetkovom usporiadaní už existujúca vec zapísaná do verejného zonamu, zmluva v časti týkajúcej sa tejto veci, nadobudne účinnosť voči tretím osobám zápisom to tohto zoznamu, ak tento zákon neustanovuje inak.
3843
§ 36
1/ Manželia sa môžu dohodnúť, že do majetkového spoločenstva zahrnú aj majetok, ktorý do neho podľa zákona nepatrí.
38462/ Manželia môžu zahrnúť do majetkového spoločenstva majetok existujúci i budúci.
38473/ Manželia sa môžu dohodnúť, že zo zákonného majetkového společenstva vylúčia majetok, ktorý by do neho inak patril. Dohoda sa môže týkať len majetku,ktorý nadobudnú v budúcnosti.
38504/ Zmluva sa môže týkať celého majetku, ako aj jeho častí.
3851
§ 37
1/ Manželia môžu upraviť odchylne od zákona správu ich majetkového spoločenstva a dohodnúť sa, že jeden z nich poveruje druhého manžela výlučnou správou časti alebo celého spoločného majetku. Zároveň si môžu vymieniť, ktoré právne úkony musia robiť spoločne alebo na ktoré právne úkony sa vyžaduje súhlas druhého manžela, ktorý majetkové spoločenstvo nespravuje.
38572/ Manžel, ktorý je poverený správou majetkového spoločenstva, je povinný informovať druhého manžela písomne o stave tohto spoločenstva a predkladať mu účty zo správy v intervaloch, ktoré určuje zmluva o zmene správy zákonného majetkového spoločenstva.
38603/ Manžel, ktorý poveril druhého manžela výlučnou správou majetkového spoločenstva sa nemôže vopred vzdaťpráva odvolať toto poverenie. Ak to urobí, zmluva je v tejto časti neplatná.
3863
§ 38
1/ Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik majetkového spoločenstva ku dňu zániku manželstva.
38662/Ak manželia vyhradia vznik majetkového spoločenstva ku dňu zániku manželstva smrťou, zmluvu o majetkovom usporiadaní možno považovať za dedičskú zmluvu, ak je urobená vo forme predpísanej pre dedičské zmluvy a spĺňa aj ostatné náležitosti takejto zmluvy.
3869
3870
3871
3872
§ 39
Manželia môžu dohodnúť osobitné pravidlá pre vyporiadanie majetkového spoločenstva pre prípad zániku manželstva alebo zániku majetkového spoločenstva.
3875
§ 40
1/ Manželia sa môžu dohodnúť, že majetkové spoločenstvo počas trvania manželstva nevznikne. V takom prípade bude to, čo každý z manželov nadobudne, tvoriť jeho výlučný majetok.
38792/ Práva a povinnosti, týkajúce sa tohto majetku, vykonáva každý z manželov sám.
38803/ Manželia si môžu zároveň dohodnúť vzájomné zastupovanie pri správe ich výlučných majetkov.
38824/ Uzavretie zmluvy podľa ods. 1 nemá vplyv na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov ani na povinnosť manželov prispievať na domácnosť.
3884
§ 41
Zmluvou o majetkovom usporiadaní nemožno vylúčiť ani zmeniť ustanovenia § 27 a 28 tohto zákona.
3887
§ 42
Zákonné majetkové spoločenstvo manželov
38891/ Do zákonného majetkového společenstva patrí majetok, ktorý obidvaja manželia alebo jeden z nich nadobudli za trvania manželstva s výnimkou toho, čo podľa tohoto zákona tvorí výlučný majetek každého manžela /§ 45/.
38922/ Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z majetkového spoločenstva počas jeho trvania nie je vyjadrená podielmi.
3894
§ 43
1/ Do majetkového spoločenstva patria výnosy z výlučného majetku jedného manžela po odpočítaní nevyhnutných nákladov vynaložených na tento majetok.
38972/ Do majetkového spoločenstva patrí majetková hodnota podielu manžela v obchodnej spoločnosti, ak sa manžel stal za trvania manželstva spoločníkom obchodnej spoločnosti, ako aj majetková hodnota podielu manžela v družstve, ak sa manžel stal za trvania manželstva členom družstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
3901
§ 44
Do majetkového spoločenstva manželov nepatrí:
3903a/ majetok nadobudnutý darom, dedičstvom alebo odkazom ak darca alebo poručiteľ neurčil inak ,
3905b/ majetok, ktorý podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe len jedného z manželov,c/ majetok, ktorý slúži na výkon povolania alebo podnikania len jedného z manželov,d/ náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných práv manžela, náhrada za vytrpené bolesti alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia,
3910
3911
3912e/ majetok alebo náhrada, ktorú manžel nadobudol za majetok patriaci do jeho výlučného majetku,
3914f/ majetok nadobudnutý z výlučného majetku manžela a z
3916 majetku patriaceho do
3917 majetkového spoločenstva, ak hodnota použitého spoločného majetku je nepatrnág/ dlhy, ktoré sa týkajú výlučného majetku manžela,h/ dlhy, z právnych úkonov týkajúcich sa obstarávania iných než bežných záležitostí rodiny, ak manžel urobil právny úkon bez súhlasu druhého manžela alebo bez povolenia súdu / § 28/, ako aj dlhy z právnych úkonov týkajúcich sa záležitostí presahujúcich rámec bežnej správy majetkového spoločenstva, ak manžel urobil právny úkon bez súhlasu druhého manžela alebo bez povolenia súdu /§ 46/.
3924
§ 45
1/ Majetek patrici do majetkového spoločenstva užívajú a spravujú obidvaja manželia.
3926 Spoločne uhrádzajú náklady vynaložené alebo spojené s jeho užívaním, udržiavaním a správou.
39282/ Ak sa manželia nedohodnú o výkone práv a povinností vyplývajúcich z majetkového spoločenstva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
3930
§ 46
1/ Bežnú správu majetku patriaceho do majetkového spoločenstva môže vykonávať každý z manželov sám.
39332/Ak ide o záležitosť, ktoré presahuje rámec bežnej správy, manželia musia urobiť právny úkon spoločne alebo ho môže urobiť aj jeden manžel so súhlasom druhého manžela; inak je právny úkon neplatný.
39363/Ak zadováženie súhlasu druhého manžela je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou alebo odmietnutie súhlasu je v zjavnom rozpore so záujmom manželov alebo rodiny, súd môže na návrh manžela povoliť, aby manžel urobil právny úkon sám.
39394/ Z právnych úkonov aj len jedného manžela týkajúcich sa majetkového spoločenstva, manželia sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, okrem ak druhý manžel nesúhlasil s právnym úkonom urobeným podľa odseku 2 alebo ak manžel urobil tento právny úkon bez povolenia súdu podľa ods. 3.
3943
§ 47
1/ Manžel, ktorý začal podnikať môže použiť na začatie podnikania majetok patriaci do majetkového spoločenstva alebo jeho časť len so súhlasom druhého manžela.. inak je právny úkon neplatný. To neplatí, ak ide o použitie majetku nepatrnej hodnoty.
39472/Súhlas podľa ods. 1 sa vyžaduje len na prvé použitie majetku patriaceho do majetkového spoločenstva.
39493/ Ustanovenie ods. 1 a 2 sa použije aj v prípade, ak má byť majetok použitý ako vklad do obchodnej spoločnosti.
3951
§ 48
1/ Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom, súd môže na návrh niektorého z manželov zrušiť toto spoločenstvo alebo zúžiť jeho rozsah aj za trvania manželstva.
3955
3956
3957
39582/ Ak jeden z manželov začal podnikať, súd na návrh druhého manžela majetkové společenstvo zruší alebo zúži jeho rozsah. Ak začali podnikať obidvaja manželia, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich.
39613/ Ustanovenie ods. 2 sa použije aj v prípade, ak sa manžel stal neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti.
3963
§ 50
Ak podnikateľskú činnosť po zrušení majetkového spoločenstva vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou, ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
3968
§ 51
1/ Pohľadávka veriteľa len jedného manžela, ktorá vznikla za trvania manželstva sa pri výkone rozhodnutia uspokojí z jeho výlučného majetku Len ak tento majetok nestačí na uspokojenie pohľadávky, môže byť uspokojená pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do majetkového spoločenstva.
39732/ Ak ide o dlh len jedného manžela, ktorý vznikol z jeho trestného činu alebo protiprávneho konania alebo na výživnom, môže byť majetkové spoločenstvo postihnuté len do výšky podielu, ktorý by manželovi pripadol, ak by majetkové spoločenstvo bolo zrušené a vyporiadané podľa ustanovenia § 55.
3977
§ 53
Majetkové spoločenstvo zanikne zánikom manželstva, ako aj v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.
3980
§ 54
1/ Ak majetkové spoločenstvo zaniklo alebo bolo zrušené ,vykoná sa vyporiadanie spoločných práv a povinností z neho vyplývajúcich podľa zásad obsiahnutých v § 55.
39832/ Ak dojde k vyporiadaniu dohodou, manželia si vydajú na požiadanie písemné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
39853/ Ak sa manželia nedohodnú o vyporiadaní, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z manželov.
39874/ Do času, kým nie je majetkové spoločenstvo vyporiadané, použijú sa primerane ustanovenia o zákonnom majetkovom spoločenstve.
3989
§ 55
1/ Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké.
39912/ Každý z manželov môže požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a musí nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok.
39943/ Pri vyporiadaní sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie domácnosti.
3998
3999
4000
§ 56
1/ Ak do troch rokov od zániku alebo zrušenia majetkového spoločenstva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak majetkové spoločenstvo nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku alebo zrušenia vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z majetkového spoločenstva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, pohľadávkach a dlhoch, ktoré sú pre manželov spoločné.
40102/ Ak sa po vyporiadaní majetkového spoločenstva dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu objaví majetek, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, použije sa ustanovenie
4012ods. 1.
4013
§ 57
Ak za trvania manželstva majetkové spoločenstvo zaniklo alebo bolo zrušené, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov.
4016
4017
Piaty diel
Zánik manželstva
§ 58
1/ Manželstvo zanikne smrťou manžela alebo vyhlásením za mŕtveho. Ak manžel bol vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zanikne dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí ako deň smrti manžela.
40232/ Ak rozhodnutie o vyhlásení manžela za mŕtveho bolo zrušené, zaniknuté manželstvo sa neobnoví.
40253/ Manželstvo zanikne zmenou pohlavia manžela podľa § 21. O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových právach a povinnostiach platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
4029 Rozvod manželstva
4030
§ 59
1/ Súd môže na návrh niektorého z manželov manželstvo rozviesť, ak je manželstvo tak hlboko a trvalo rozvrátené, že už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
40332/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k hlbokému a trvalému rozvratu.
40343/ Aj keď je manželstvo rovrátené /ods. 1/, súd manželstvo nerozvedie, ak by rozvod bol:a/ v zjavnom rozpore so záujmom spoločného maloletého dieťaťa manželov, ktorý je daný dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, alebo
4037b/ v zjavnom rozpore so záujmom manžela, ktorý rozvrat manželstva podstatnou mierou nezapríčinil, a rozvod manželstva by pociťoval ako závažnú ujmu a za zachovanie manželstva by svedčili mimoriadne okolnosti; to neplatí, ak manželia už spolu nežijú aspoň po dobu troch rokov.
4041
4042
40434/ Ak manželia majú spoločné maloleté dieťa, manželstvo nemožno rozviesť, dokiaľ súd nerozhodne alebo nechváli dohodu o úprave práv a povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu na čas po rozvode.
4046
§ 60
1/ Ak manžel podá návrh na rozvod a druhý manžel s návrhom súhlasí, alebo sa k návrhu pripojí, predpokladá sa hlboký a trvalý rozvrat manželstva, ak manželia nežili spolu aspoň jeden rok pred začatím konania o rozvode.
40502/ V prípade uvedenom v ods. 1 súd nezisťuje príčiny hlbokého a trvalého rozvratu manželstva a manželstvo rozvedie, ak manželia predložia:a/ súdom schválenú dohodu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k spoločným maloletým deťom na čas po rozvode,
4054b/ písomnú dohodu s úradne osvedčenými podpismi o vyporiadaní ich majetkových práv a povinností, prípadne aj o vyživovacej povinnosti na čas po rozvode.
4056
§ 61
1/ Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako rodinné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
40602/ Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako rodinné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že upúšťa od používania rodinného priezviska.
4064
4065
Druhá hlava
RODIČIA A DETI
Prvý diel
Určenie rodičovstva
Materstvo
§ 62
1/ Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.
40722/ Zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné.
4073
§ 63
1/ Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá žena je matkou dieťaťa, materstvo určí súd na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa.
40762/ Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa alebo ten, kto preukáže, že ma na tomto určení právny záujem.
40783/ Ustanovenie ods.1 a 2 sa použijú aj v prípade zapretia materstva.
4079 Otcovstvo
4080
§ 64
4082
40831/ Ak sa dieťa narodilo počas trvania manželstva alebo pred uplynutím trojstého dňa od jeho zániku alebo vyhlásenia za neplatné, predpokladá sa, že otcom dieťaťa je manžel matky.
40852/ Ak sa dieťa narodilo žene znovu vydatej, predpokladá sa, že otcom dieťaťa je neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej predchádzajúce manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
4088
§ 65
1/ Manžel môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa.
40912/ Ak bola svojprávnosť manžela obmedzená pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník , a to do jedného roka odo dňa, keď začala plynut lehota podľa ods.1. Táto lehota opatrovníkovi neskončí skôr, než uplynie šesť mesiacov od jeho ustanovenia do funkcie.
40953/ Ak bolo rozhodnuté že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína plynut jednoročná lehota
4097 na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnosti tohto rozhodnutí.
4099
§ 66
1/ Otcovstvo manžela matky možno zaprieť, ak je vylúčené, že je manžel matky otcom dieťaťa.
41022/ Ak sa dieťa narodilo po rozvode manželstva, avšak v lehote podľa § 64 ods. 1 a iný muž o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, stačí na zapretie otcovstva manžela matky, ak matka, jej bývalý manžel a muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa súhlasne prehlásia, že otcom dieťaťa nie je manžel matky, ak súčasne dojde k uznaniu otcovstva podľa § 74.
41063/ Vyhlásenie podľa odseku 2 možno urobiť před matričným uradom alebo pred súdom.
4107
§ 67
Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stošesťdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie, na ktorý dal manžel matky súhlas, možno zaprieť, len ak sa preukáže, že manželka otehotnela inak.
4111
§ 68
1/ Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani jeden z nich, manžel toto právo nemá.
41142/ Matka dieťaťa môže do jedného roka od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o zapretí otcovstva manželom sa použijú primerane.
4116
§ 69
1/ Dieťa, ktoré nadobudlo plnoletost,môže podať návrh na zapretie otcovstva manžela matky , a to do troch rokov po dovŕšení plnoletosti.
41192/ Otcovstvo manžela matky dieťaťa možno zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že manžel matky by mohol byť otcom dieťaťa.
4121
4122
4123
41243/ Dieťa má právo zaprieť otcovstvo voči manželovi matky a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak matka nežije proti jej manželovi. Ak manžel matky nežije ,návrh sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého súd ustanovil na tento účel.
4127
§ 70
Podaním návrhu na zapretie otcovstva sa manželovi matky pozastavuje výkon rodičovskej zodpovednosti a jeho vyživovacia povinnost k dieťaťu.
4130
§ 71
1/ Ak otcovstvo nebolo určené podľa predchádzajúcich ustanovení alebo otcovstvo manžela matky bolo zapreté, predpokladá sa, že otcom dieťaťa je muž, ktorý urobil vyhlásenie o svojom otcovstve spolu s matkou dieťaťa.
41342/ Otcvovstvo k plnoletému dieťaťu možno podľa odseku 1 určiť len s jeho súhlasom.
4135
§ 72
1/ Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovství k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
41382/ Ak sa dieťa narodilo matke po uzavretí manželstva s iným mužom než s tým, s ktorým urobila vyhlásenie o otcovstve podľa § 71 odseku 1 , ustanovenie § 64 ods. 1 sa nepoužije.
4140
§ 73
1/ Súhlasné vyhlásenie rodičov sa musí urobiť pred matričným úradom alebo pred súdom2/ Rodič, ktorý nie je úplne svojprávny, môže urobiť vyhlásenie iba pred súdom.
4143
§ 74
1/ Ak nemôže matka pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie vyhlásenie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, jej vyhlásenie nie je potrebné.
41472/ Ak sa určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu a vyhlásenie matky sa podľa odseku 1 nevyžaduje, namiesto matky urobí vyhlásenie opatrovník dieťaťa ustanovený na tento účel.
4149
§ 75
Ak vyhlásenie o určení otcovstva nespĺňa predpísané náležitosti právneho úkonu podľa § 129 a nasl. /všeobecná časť/ matka, otec aj dieťa sa môžu dovolať neplatnosti tohto vyhlásenia v lehotách ustanovených pre zapretie otcovstva.
4153
§ 76
1/ Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do jedného roka odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Ak bolo otcovstvo určené k počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu podľa § 72 odsek 1, lehota začne plynúť až od narodenia dieťaťa.
41582/ Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
4160
4161
41623/ Ustanovenia § ods. a ods. sa použijú primerane.
4163
§ 77
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov nemôže zaprieť otcovstvo podľa § 76 ods. 1, ak v čase vyhlásenia vedel, že nie je otcom dieťaťa.
4166
§ 78
1/ Dieťa, ktoré nadobudlo plnoletosť, môže zaprieť otcovstvo muža, ktoré bolo určené voči nemu súhlasným vyhlásením rodičov v čase jeho maloletosti, ak je vylúčené, že by mohol byť jeho otcom. Návrh treba podať najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia plnoletosti.
41712/ Ustanovenie § .... ods. .... sa použijú primerane.
4172
§ 79
1/ Ak sa neurčilo otcovstvo podľa predchádzajúcich ustanovení dieťa, matka alebo muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa môžu navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
41752/ V takomto prípade sa predpokladá, že otcom dieťaťa je muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stošesťdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
4178
§ 80
Utajenie totožnosti matky podľa osobitného predpisu nebráni uplatneniu práva muža, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, domáhať sa určenia svojho otcovstva.
4181
§ 81
1/ Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
41842/ Ak v priebehu konania domnelý otec zomrie, konanie pokračuje proti opatrovníkovi, ktorého súd za tým účelom ustanovil.
4186
§ 82
1/ Ak v priebehu konania o určenie otcovstva zomrie dieťa alebo matka, ktorá podala návrh na začatie konania, môže v konaní pokračovať druhý z nich. Ak v priebehu konania zomrie dieťa, ktoré podalo návrh na určenie otcovstva, môžu do šiestich mesiacov od jeho smrti podať návrh tiež jeho potomkovia, ak preukážu právny záujem na tomto určení.
41912/ Ak v priebehu konania zomrie muž, ktorý podal návrh na začatie konania a v konaní nepokračuje matka alebo dieťa, súd konanie zastaví.
4193
§ 83
4195
4196
4197 Ak to vyžaduje zrejmý záujem dieťaťa , súd môže aj bez návrhu začať konanie o zapretí otcovstva, ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ak otec dieťaťa takto určený nemôže byť jeho otcom.
4200
4201
Druhý diel
Osvojenie
§ 84
1/ Osvojenie je prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné.
42052/ O osvojení rozhoduje súd na návrh fyzickej osoby, ktorá chce osvojiť dieťa /ďalej len „osvojiteľ“/.
4207
§ 85
1/ Osvojiteľom sa môže stať svojprávna fyzická osoba.
42092/ Osvojiteľ musí mať osobné predpoklady, najmä osobnostné, morálne a zdravotné pre vytvorenie stabilného a harmonického rodinného prostredia pre dieťa a spôsobom svojho života a života osôb ,ktoré s ním žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v najlepšom záujme dieťaťa. Musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisom.
4214 3 / Ak to súd považuje za potrebné, zisťuje aj ďalšie skutočnosti rozhodné pre posúdenie vhodnosti osvojiteľa.
42164/ Ak má osvojiteľ iné deti, zisťuje súd pred rozhodnutím o osvojení ich postoj k osvojeniu, ak sú schopné posúdiť následky osvojenia. Pred zistením stanoviska ich súd poučí o tom, čo je osvojenie, aký je jeho účel a právne následky. Ak niektoré z detí osvojiteľa nesúhlasí s osvojením, možno o osvojení rozhodnúť len vtedy, ak je zrejmé, že osvojením nebudú dotknuté oprávnené záujmy detí osvojiteľa a súčasne je nepochybné, že účel osvojenia nebude ohrozený.
4222
§ 86
1/ Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho najlepšom záujme.
42242/ Požiadavka maloletosti musí byť splnená ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o osvojení.
4225
§ 87
1/ Osvojiť dieťa môžu manželia, alebo manžel rodiča dieťaťa, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa.
42282/ Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže osvojiť dieťa aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v najlepšom záujme dieťaťa.
4230
§ 88
1/ Manželia môžu osvojiť dieťa len spoločne.
42322/ Manžel môže osvojiť dieťa svojho manžela len s jeho súhlasom. Tento súhlas je zároveň aj súhlasom rodiča s osvojením dieťaťa.
4234
4235
4236
§ 89
Pri rozhodovaní o osvojení dieťaťa pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa , alebo pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa treba brať zreteľ aj na príbuzných rodičov alebo príbuzných zomrelého rodiča alebo osvojiteľa, najmä na jeho rodičov /starých rodičov dieťaťa/ a ich vzťah k dieťaťu.
4241
§ 90
1/ O osvojení nemožno rozhodnúť po smrti osvojiteľa alebo po smrti osvojovaného dieťaťa.
42432/ Ustanovenie ods.1 neplatí, ak v priebehu konania o osvojení zomrel jeden z manželov, ktorí podali spoločný návrh na osvojenie, ak sú inak splnené podmienky osvojenia. Za zomrelého manžela pokračuje v konaní opatrovník, ktorého pre tento účel ustanoví súd.
42463/ Ak súd rozhodne o osvojení podľa ods, 2, osvojenie má následky spoločného osvojenia manželmi.
4248
§ 91
Osvojiteľom nemôže byť príbuzný osvojenca v priamom rade a súrodenec.
4250
§ 92
Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť vekový rozdiel, aký je obvyklý medzi rodičom a dieťaťom.
4253
§ 93
1/ Na osvojenie sa vyžaduje súhlas osvojovaného dieťaťa, ak je schopné posúdiť následky osvojenia. Ak je dieťa staršie ako 7 rokov a vie vyjadriť svoj názor, jeho súhlas sa vyžaduje vždy.
42572/ Dieťa dáva súhlas osobne pred súdom. Súd mu pred vyslovením jeho názoru vysvetlí vhodným spôsobom podstatu osvojenia, jeho účel a právne následky, poučí ho o jeho práve odmietnuť osvojenie a o následkoch takéhoto odmietnutia.
42603/ Dieťa môže odvolať svoj súhlas na osvojenie do právoplatnosti rozhodnutia súdu o osvojení.
4262
§ 94
Ak sa na osvojenie nevyžaduje súhlas dieťaťa, dáva súhlas opatrovník, ktorého dieťaťu pre tento účel ustanoví súd. Ak dieťa má ustanoveného poručníka, dáva súhlas s osvojením poručník.
4266
§ 95
1 / Na osvojenie sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov osvojovaného dieťaťa to aj keď sú maloletí.
42692/ Súhlas musí spĺňať predpísané náležitosti právneho úkonu podľa ustanovení všeobecnej časti.
4271
4272
4273
§ 96
Matka môže dať súhlas na osvojenie najskôr po uplynutí šiestich týždňov po narodení dieťaťa.
4276
§ 97
1/ Rodič musí dať súhlas osobne pred súdom. Súd ho predtým poučí o podstate osvojenia a následkoch udelenia súhlasu.
42792/ Rodič môže dať súhlas s osvojením aj vopred, bez vzťahu ku konkrétnym osvojiteľom, a to osobne pred súdom. Pred udelením súhlasu musí byť písomne poučený o podstate osvojenia a následkoch udelenia súhlasu.
42823/ Súhlas s osvojením podľa ods. 2 zahŕňa aj súhlas so zverením dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa podľa § 102. O tomto musí byť rodič pred udelením súhlasu písomne poučený.
4285
§ 98
Rodič môže pred súdom odvolať svoj súhlas s osvojením do momentu, kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa podľa §
4288105.
4289
§ 99
1/ Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený práva súhlasu s osvojením alebo bol obmezený v svojprávnosti vyžaduje sa na osvojenie len súhlas druhého rodiča.
4292 Súhlas len jedného rodiča sa vyžaduje aj vtedy, ak výkon rodičovskej zodpovednosti druhého rodiča bol pozastavený podľa § 145 ods. 2.
42942/ Ak obaja rodičia nemôžu dať súhlas s osvojením, pretože zomreli, nie sú známi, boli pozbavení v práva súhlasu s osvojením alebo boli úplne obmezení v svojprávnosti alebo im bol výkon rodičovskej zodpovednosti pozastavený podľa § 145 ods. 2 vyžaduje sa súhlas poručníka, ak bol dieťaťu ustanovený. Inak sa vyžaduje súhlas opatrovníka, ktorého ustanoví pre tento účel súd.
42993/ Súhlas poručníka sa vyžaduje aj vtedy, ak rodičia boli obmedzení spôsobilosti na právne a rozsah obmedzenia sa vzťahuje aj na súhlas s osvojením, alebo sa síce nevzťahuje, ale rodičia nie sú schopní dostatočne prejaviť svoju vôľu alebo posúdiť následky osvojenia.
4302
§ 100
1/ Súhlas rodiča na osvojenie sa nevyžaduje, ak rodič bol pobavený práva súhlasu s osvojením.
43052/ Súd pozbaví rodiča práva súhlasu s osvojením, ak:a/ súvisle, najmenej po dobu šiestich mesiacov, neprejavoval o dieťa skutočný záujem najmä tým, že o dieťa sa osobne nestaral, nenavštevoval ho, neplnil si voči nemu pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnost, nevynaložil riadne úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby sa mohol osobne starať o dieťa, hoci mu v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
4311
4312
4313
4314b/ súvisle, počas dvoch mesiacov po narodení dieťaťa, neprejavil o dieťa žiadny záujem, hoci mu v prejavení záujmu nebrámila závažná prekážka.
4316
§ 101
1/ O tom, či sa súhlas rodiča podľa § 100 nevyžaduje, rozhodne súd v osobitnom konaní o pozbavení rodiča práva súhlasu s osvojením3 a to na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo aj bez návrhu.
43202/ Ak súd rozhodne o tom, že pozbavuje rodiča práva súhlasu s osvojením, dá v konaní o osvojenie namiesto rodiča súhlas s osvojením opatrovník, ktorého mu súd na tento účel ustanoví.
43233/ Ak súd pozbaví oboch rodičov alebo jediného žijúceho alebo známeho rodiča práva súhlasu s osvojením, vysloví, že dieťa je osvojiteľné.
4325
§ 102
Na osvojenie dieťaťa do cudziny, ktoré sa uskutočňuje podľa medzinárodných dohovorov sa vyžaduje súhlas Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže.
4328
§ 103
Ak muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom osvojovaného dieťaťa, podá návrh na určenie otcovstva, nemožno rozhodnúť o osvojení, dokiaľ súd nerozhodne o návrhu na určenie otcovstva.
4332
§ 104
1/ Pred osvojením dieťa musí byť na základe rozhodnutia súdu najmenej po dobu deviatich mesiacov v
4335 starostlivosti budúceho osvojiteľa.. Budúci osvojiteľ hradí náklady tejto starostlivosti zo svojho.
43372/ O zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa rozhodne súd na jeho návrh.
4338 Súhlas rodiča so zverením dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa sa vyžaduje len vtedy, ak sa vyžaduje aj jeho súhlas s osvojením. Ustanovenia o súhlase s osvojením a o jeho odvolaní sa použijú primerane aj na súhlas so zverením dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.
43423/ Budúci osvojiteľ vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Dieťa zastupuje len v bežných záležitostiach a spravuje bežný majetok dieťaťa.
4345
§ 105
Ak je osvojiteľom pestún dieťaťa alebo osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o dieťa osobne stará, započíta sa mu do doby podľa § 104 ods. 1 prvej vety, doba, počas ktorej sa o dieťa osobne staral na základe rozhodnutia súdu.
4350
§ 106
.
4352
4353
4354
43551/ Starostlivosť budúceho osvojiteľa o zverené dieťa zanikne, ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie do jedného roka po zverení dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.
43572/ Ak starostlivosť budúceho osvojiteľa zanikla podľa ods.1, súd rozhodne o ďalšej starostlivosti o dieťa aj bez návrhu.
4359
§ 107
1/ Súd musí pred rozhodnutím o osvojení oboznámiť osvojiteľa, rodičov osvojovaného dieťaťa alebo jeho zákonného zástupcu, a podľa okolností prípadu aj dieťa o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa osoby osvojiteľa a dieťaťa. Poučí ich zároveň o účele, podstate a následkoch osvojenia.
43642/ Súd pred rozhodnutím o osvojení zisťuje informácie o zdravotnom stave rodičov osvojenca a o vývoji zdravotného stavu príbuzných rodičov. So získanými informáciami oboznámi osvojiteľov.
4367
§ 108
Ak je osvojiteľom dieťaťa jeho poručník, nemožno rozhodnúť o osvojení, kým poručník nepredloží súdu správu o výkone poručníctve a záverečný účet zo správy majetku dieťaťa; to platí aj v prípade opatrovníka, ktorý bol ustanovený na správu majetku dieťaťa.
4371
§ 109
1/ Osvojením nadobúda osvojenec právne postavenie dieťaťa osvojiteľa. Medzi ním a osvojiteľom vznikne rovnaký vzťah, aký je medzi rodičom a dieťaťom.
43742/ Osvojením vznikne príbuzenský vzťah aj medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa.
4375
§ 110
1/ Osvojením zanikne
4377 príbuzenský vzťah osvojenca k jeho rodičom a ostatným príbuzným.
43792/ Ak je osvojiteľom manžel rodiča osvojenca, zanikne príbuzenský vzťah osvojenca k druhému rodičovi a jeho príbuzným.
43813/ Ak je osvojiteľom osamelá osoba, zanikne príbuzenský vzťah osvojenca k ,rodičovi, na ktorého miesto nastúpil osvojiteľ a jeho príbuzným.
4383
§ 111
Osvojením zanikne poručníctvo. Opatrovnictví, pestúnska starostlivosť, náhradná osobná starostlivost, ústavná starostlivost, ako aj výchovné opatrenie,ktoré boli dieťaťu nariadené.
4386
§ 112
1/ Osvojenec nadobudne osvojením priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov nadobudne priezvisko určené pri uzavieraní manželstva pre ich spoločné deti. To platí aj v prípade, ak je osvojiteľom manžel rodiča osvojenca.
43902/ Na zmenu mena osvojenca sa vzťahuje osobitný zákon.
43913/ Osvojiteľ sa zapíše v matrike narodených namiesto rodiča osvojenca. Ak je osvojiteľom osamelá osoba, zápis o druhom rodičovi sa nezverejní.
4393
4394
4395
§ 113
1/ Osvojitelia sú najneskôr do plnoletosti osvojenca povinní oboznámiť ho so skutočnosťou, že bol osvojený a to vhodným spôsobom, primeraným jeho veku.
43982/ Na požiadanie osvojenca sú povinní mu poskytnúť všetky informácie o jeho pôvode a rodine.
4400
§ 114
Ak dal súhlas na osvojenie za dieťa opatrovník podľa § 94 , môže plnoletý osvojenec do jedného roka od plnoletosti podať návrh na zrušenie osvojenia.
4403
§ 115
Osvojenec môže byť znovu osvojený.
4405
4406
Tretí diel
Práva a povinnosti rodičov a detí
Všeobecné ustanovenia
§ 116
1/ Práva a povinnosti medzi rodičmi a deťmi vznikajú narodením alebo osvojením dieťaťa.
4411 Týchto práv a povinností sa rodičia ani deti nemôžu vzdať, odmietnuť ich, ani inak s nimi disponovať.
44132/ Obaja rodičia sú vo vzťahu k deťom rovnoprávni a deti majú rovnaké práva a povinnosti voči každému z rodičov.
44153/ Rodičia a deti majú povinnosť vzájomne sa rešpektovať, pomáhať si, vyživovať sa a spolupracovať pri starostlivosti o dieťa a jeho riadnu výchovu a při starostlivosti o spoločnú domácnost a zabezpečovanie potrieb rodiny.
4418
§ 117
Právne postavenie dieťaťa
44201/ Dieťa má právo obdržať všetky informácie, týkajúce sa jeho osoby. Rodičia sú povinní informovať ho o všetkých skutočnostiach, ktoré sa ho týkajú a pred každým rozhodnutím o podstatnej záležitosti primeraným spôsobom aj o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Sú povinní vysvetliť mu následky každého jeho rozhodnutia a vytvoriť podmienky pre to, aby si mohlo utvoriť svoj názor. Dieťa má právo svoj názor slobodne vyjadriť a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť.
44262/ Ak dieťa nesúhlasí s rozhodnutím rodičov v podstatnej záležitosti, týkajúcej sa jeho osoby alebo majetku, má právo požiadať, aby rozhodol súd.
44283/ Ak má dieťa príjmy z vlastnej práce alebo majetku a žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať primerane na úhradu potrieb domácnosti. Ak túto povinnosť neplní dobrovoľne, určí ju na návrh rodiča súd.
4431
4432
44334/ Dieťa je povinné správať sa tak, aby boli naplnené ciele jeho riadnej výchovy, najmä rešpektovať oprávnené požiadavky rodičov, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť pre neho ohrozujúci.
4436
§ 118
Práva a povinnosti rodičov podľa predchádzajúceho ustanovenia majú aj osoby, ktoré sú povinné dieťaťa vychovávať, zastupovať alebo spravovať jeho majetok, resp. osoby, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, ak rodičia svoju povinnosť nesplnia alebo nemôžu splniť alebo ak nemôžu svoje právo využiť.
4441
§ 119
1/ Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov. Ak sa rodičia na mene nedohodnú, určí ho aj bez návrhu súd.
44442/ Meno dieťaťa určuje jeden rodič len v prípade, ak druhý rodič nie je známy alebo zomrel.
4445 Ak dôjde po určení mena dieťaťa k určeniu otcovstva, bude mať dieťa meno, na ktorom sa rodičia pri určení otcovstva dohodli alebo ktoré určil súd, ak k dohode rodičov nedošlo.
44473/ Ak nemožno určiť meno dieťaťa inak, určí ho aj bez návrhu súd.
4448
§ 120
1/ Dieťa narodením nadobúda rodinné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich, určené ich vyhlásením pri uzavretí manželstva, resp. určené vyhlásením o určení otcovstva.
44512/ Ak otec dieťaťa nie je v čase narodenia známy, nadobúda dieťa priezvisko matky. Ak dôjde po určení priezviska k určeniu otcovstva, bude mať dieťa priezvisko, na ktorom sa rodičia pri určení otcovstva dohodli alebo ktoré určil súd, ak k dohode rodičov nedošlo.
44543/ Ak nemožno určiť priezvisko dieťaťa inak, určí ho aj bez návrhu súd.
4455
§ 121
1/ Zmena mena a zmena priezviska dieťaťa sa vždy považuje za podstatnú záležitosť, týkajúcu sa jeho osoby. Ak ide o dieťa, ktoré je schopné vyjadriť svoj názor, vyžaduje sa k zmene mena alebo priezviska jeho výslovný súhlas. Ak dieťa nemôže svoj súhlas so zmenou mena alebo priezviska vyjadriť, vyžaduje sa súhlas súdu.
44602/ Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho dieťaťa a toto dieťa má odlišné priezvisko, než ktoré určili ako priezvisko pre ich spoločné deti, môžu pri uzavretí manželstva súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich spoločné deti bude mať aj toto dieťa.
44643/ Ak uzavrie manželstvo matka dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pri uzavretí manželstva súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich spoločné deti bude mať aj toto dieťa.
4467
§ 122
Meno a priezvisko dieťaťa nemožno podľa predchádzajúcich ustanovení zmeniť po tom, čo dieťa nadobudlo plnoletosť.
4470
4471
4472
4473
Rodičovská zodpovednosť
§ 123
1/ Rodičovskú zodpovednosť tvorí súhrn práv a povinností rodičov, ktorých účelom je zabezpečiť morálne a materiálne blaho dieťaťa a chrániť jeho práva a oprávnené záujmy.
4477 Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikne.
44782/ Rodičovská zodpovednosť zahŕňa výchovu, zastupovanie a správu majetku dieťaťa.
4479
§ 124
1/ Rodičovskú zodpovednosť vykonávajú obaja rodičia spoločne.
44812/ Určujúcim hľadiskom pri výkone rodičovskej zodpovednosti je najlepší záujem dieťaťa.
44823/ Výkon rodičovskej zodpovednosti je právom a povinnosťou rodičov. Rodičia sú zodpovední za riadny výkon rodičovskej zodpovednosti.
44844/ Súd je povinný viesť rodičov k jej dobrovoľnému riadnemu výkonu a v prípade sporov k ich zmierlivému vyriešeniu.
4486
§ 125
1/ Rodičovskú zodpovednosť vykonáva len jeden rodič, ak druhý rodič zomrel, nie je známy, nie je úpne svojprávny, bol pozbavený výkonu rodičovskej zodpovednosti alebo mu bol jej výkon pozastavený.
44902/ Ak ani jednému rodičovi nepatrí výkon rodičovskej zodpovednosti z dôvodov, uvedených v ods. 1, súd ustanoví dieťaťu poručníka.
4492
§ 126
1/ O záležitostiach dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne po vzájomnej dohode.
44942/ Ak rozhodne len jeden z rodičov a ide o bežnú záležitosť dieťaťa, predpokladá sa, že druhý rodič s rozhodnutím súhlasí.
44963/ O podstatných záležitostiach, týkajúcich sa osoby alebo majetku dieťaťa, rozhodujú rodičia vždy spoločne. Ak niektorý rodič nekoná alebo ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd. Rozhodnutie súdu nie je potrebné, ak ide o záležitosť, neumožňujúcu odklad.
44994/ Podstatnou záležitosťou je každá záležitosť, ktorá môže dlhodobo alebo trvale ovplyvniť záujmy dieťaťa, najmä miesto jeho pobytu, správa majetku, štátne občianstvo, udelenie alebo odmietnutie súhlasu na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, rozhodnutie o príprave na budúce povolanie dieťaťa, výber školského zariadenia alebo ďalšie vzdelávanie dieťaťa.
4503
§ 127
1/ Výchova dieťaťa zahŕňa najmä právo a povinnosť rodičov mať dieťa u seba, určiť miesto jeho pobytu, osobne sa o neho starať, chrániť jeho záujmy, usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad.
45072/ Rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa. Majú povinnosť byť osobným životom, správaním, prístupom k práci a dodržiavaním zákonov príkladom svojim deťom.
45093/ Pri výchove dieťaťa nesmú rodičia používať fyzické alebo psychické násilie, ani iné neprimerané výchovné prostriedky, ktoré môžu ohroziť život, zdravie alebo duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
4512
4513
45144/ Riadna výchova dieťaťa má za cieľ smerovať k všestrannému rozvoju jeho osobnosti a príprave na samostatný zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu zásad ľudskosti, slušnosti, úcty, morálky a etiky.
4517
§ 128
Na výchove dieťaťa je povinný sa podieľať aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Je však povinný pri výchove rešpektovať prednostné výchovné pôsobenie rodičov dieťaťa a ich pokyny.
4521
§ 129
Rodič, ktorý nie je úplne svojprávny, sa môže o svoje dieťa osobne starať, ak je schopný túto starostlivosť vykonávať riadne. Nad výkonom jeho starostlivosti môže súd určiť dohľad.
4524
§ 130
1/ Rodičia zastupujú svoje dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. V bežných záležitostiach môže dieťa zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov aj samostatne. V podstatných záležitostiach dieťa zastupujú obaja rodičia spoločne, okrem, ak v súlade so zákonom rozhodoval len jeden z nich.
45292/ Rodič nemôže zastúpiť svoje dieťa, ak ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi ním a dieťaťom alebo medzi jeho deťmi navzájom.
45313/ Rodič nemôže zastúpiť svoje dieťa, ak ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi jeho manželom a dieťaťom. To platí aj v prípade pera rodiča.
45334/ Ak nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov, zastúpi ho opatrovník ustanovený súdom.
4534
§ 131
1/ Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
45362/ Na právne úkony rodičov, presahujúce rámec bežnej správy majetku dieťaťa, je potrebné schválenie súdom.
4538
§ 132
1/ Rodičia nespravujú majetok dieťaťa, ktorý nadobudlo darovaním, dedením alebo odkazom, ak ich darca alebo poručiteľ zo správy majetku alebo jeho časti vylúčil. Ak darca alebo poručiteľ neurčil pre tento prípad správcu, ustanoví súd za týmto účelom dieťaťu opatrovníka pre správu majetku.
45432/ Ak darca alebo poručiteľ neurčil správcovi spôsob správy majetku, použijú sa primerane ustanovenia o opatrovníkovi pre správu majetku.
4545
§ 133
1/ Výnosy z majetku dieťaťa sa v prvom rade použijú na úhradu nákladov spojených spojených udržiavaním majetku a s jeho správou. sa môžu použiť predovšetkým na výživu dieťaťa.
45492/ Po úhrade nákladov podľa odseku 1, možno zvyšnú časť výnosov použiť na vživu dieťaťa a úhradu potrieb domácnosti, v ktorej dieťa žije.
4551
4552
4553
45543/ Majetok dieťaťa možno použiť len so súhlasom súdu, ak je to nevyhnutné na ochranu záujmov dieťaťa.
4556
§ 134
1/ Do 30 dní po dovŕšení plnoletosti sú rodičia povinní odovzdať dieťaťu majetok, ktorý spravovali.
45592/ Dieťa má právo požiadať rodičov o predloženie správy o nakladaní s majetkom; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr do jedného roka od dovŕšenia plnoletosti. Rodičia sú povinní takúto správu predložiť v lehote 1 mesiaca od doručenia žiadosti.
4562
§ 135
1/Ak sú záujmy dieťaťa pri správe majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetkových práv dieťaťa, súd môže ustanoviť dieťaťu opatrovníka na správu majetku alebo jeho časti.
45662/ Súd môže ustanoviť opatrovníka na správu majetku dieťaťa aj na návrh rodičov.
4567
§ 136
1/Pred rozhodnutím súdu ,ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa., súd upraví výkon ich rodičovskej zodpovednosti k maloletému dieťaťu, najmä určí,kto sa bude o dieťa osobne starať a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
45712/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti a výživnom môže byť nahradená dohodou rodičov, ktorá k svojej platnosti potrebuje schváleni súdu.
45733/ Súd dohodu schváli v znení, na ktorom sa rodičia dohodli, ak neodporuje zákonu alebo záujmom maloletého dieťaťa.
4575
§ 137
1/ Dieťa môže byť zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča alebo do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
45782/ Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd dbá, aby boli naplnené ciele riadnej výchovy dieťaťa a rovnocenné postavenie rodičov v právach aj povinnostiach k dieťaťu.
4581
§ 138
1/ Ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa riadne vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť záujem, zverí súd dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
45852/ Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičv posúdi jej vhodnost predovšetkým so zreteľom na vek dieťaťa a jeho potreby, citové väzby dieťaťa k obidvom rodičom a k členom domácnosti, vzdialenosť bydlísk rodičov, v ktorých bude dieťa počas striedavej starostlivosti bývať, školskú docházku, mimoškolské aktivity dieťaťa, schopnost rodičov dohodnúť sa o spôsobe a pravidlech výchovy.
4590
§ 139
4592
4593
45941/ Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča súd zohľadní v prvom rade to, ktorý z rodičov je viac schopný zabezpečiť naplnenie cieľov riadnej výchovy dieťaťa.
45972/ Do úvahy vezme najmä spôsobilosť každého z rodičov dieťa riadne vychovávať, schopnosť rešpektovať práva dieťaťa a jeho potreby, rešpektovať práva druhého rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa, doterajší výchovný vplyv každého z rodičov a mieru ich starostlivosti o dieťa, vek dieťaťa, jeho vývinové potreby, vzťah ku každému z rodičov osobitne a vzťah k blízkym osobám každého z rodičov.
4602
§ 140
1/ Rodičia alebo rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, má právo stýkať sa so svojim dieťaťom.
46052/ Právo styku zahŕňa právo na stretávanie sa s dieťaťom, právo na komunikáciu a právo na informácie o dieťati.
46073/ Právo styku má aj rodič, ktorému nepatrí výkon rodičovskej zodpovednosti a to v rozsahu, ktorý určí súd na návrh rodiča.
4609
§ 141
1/ Ak je dieťa v osobnej starostlivosti jedného rodiča, rodičia sa o styku druhého rodiča s dieťaťom dohodnú. Ak k dohode nedôjde, upraví styk súd na návrh niektorého z nich, pričom vezme do úvahy dôvody, pre ktoré k dohode nedošlo.
46132/ Ak je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, dohodnú sa rodičia o styku s dieťaťom s osobou, ktorá má dieťa zverené. Ak k dohode nedôjde, upraví styk súd na návrh niektorého z nich.
46163/ Ak osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestún, opakovane bezdôvodne bráni v styku rodiča s dieťaťom, zmení súd aj bez návrhu rozhodnutie o zverení do náhradnej starostlivosti.
4619
§ 142
1/ Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, súd môže stretávanie dieťaťa s rodičom obmedziť alebo zakázať. Obmedzenie sa môže týkať najmä formy stretávania, rozsahu stretávania, jeho miesta alebo povinnej účasti osôb, ktoré určí súd.
46232/ Dieťa má právo stretávať sa so starými rodičmi alebo inými blízkymi osobami, ku ktorým ho viaže citové puto, ak je to v jeho záujme. Ak rodičia, alebo niektorý z nich so stretávaním neodôvodnene nesúhlasí, bráni mu alebo ho sťažuje, môže upraviť stretávanie súd na návrh blízkej osoby alebo dieťaťa.
4627
§ 143
1/ Rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na komunikáciu s dieťaťom, ktorá zahŕňa všetky formy ústnej a písomnej komunikácie v takom rozsahu, aby bol zabezpečený primeraný rozsah styku. V
4631 prípade, ak sa rodičia na primeranej
4632 komunikácii s dieťaťom nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
46332/ Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, súd môže komunikáciu dieťaťa s rodičom obmedziť alebo zakázať. Obmedzenie sa môže týkať najmä rozsahu komunikácie, jej formy alebo povinného dohľadu osôb, ktoré určí súd.
4636
4637
4638
§ 144
Rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti má právo na pravidelné informácie o dieťati a druhý rodič je povinný mu ich poskytnúť. Ak sa rodičia o poskytovaní informácii nedohodnú, rozhodne na návrh, niektorého z nich súd.
4642
§ 145
Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú a nedohodnú sa o výkone rodičovskej zodpovednosti a výživnom, rozhodne súd aj bez návrhu. Ustanovenia § 136 až 144 sa použijú primerane.
4645
§ 146
1/ Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmenit rozhodnuti alebo dohodu o výkone rodičovskej zodpovednosti a výživnom alebo o výkone práva styku.
46482/ Ak niektorý rodič bráni opakovane druhému rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa, vrátane styku s ním, zmení súd aj bez návrhu rozhodnuti o úprave rodičovskej zodpovednosti tak, aby bol zachovaný cieľ riadnej výchovy.
4651
4652
Štvrtý diel
Výchovné a sankčné opatrenia
§ 147
1/ Každý môže oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ,obci alebo súdu nevhodné správanie detí alebo neplnenie či porušovanie rodičovských práv a povinností.
46582/ Ak to vyžaduje záujem dieťaťa môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súd uložiť výchovné opatrenie podľa osobitného zákona.
46603/ Výchovné opatrenie, ktorým sa dieťa odníme zo starostlivosti rodičov proti ich vôli môže uložiť len súd.
4662
§ 148
1/ Ak rodičovi bráni vo výkone rodičovskej zodpovednosti závažná prekážka a ak je to v záujme dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon jeho rodičovskej zodpovednosti.
46652/ Závažnou prekážkou je aj dlhodobo neznámy pobyt rodiča, ktorý nemožno zistiť ani pri vynaložení všetkého úsilia.
46673/ Ak rodič riadne nevykonáva rodičovskú zodpovednost alebo niektorú jej zložku, zneužíva jej výkon alebo zanedbáva výchovu dieťaťa, vrátane práva styku, súd obmedzí tomuto rodičovi výkon jeho rodičovskej zodpovednosti. V rozhodnutí uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
46714/ Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s dieťaťom alebo výkon
4674 rodičovských práv a
4675 povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd ho výkonu rodičovskej zodpovednosti pobaví.
4677
4678
46795/ Ak je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti a rodič napriek poskytnutej pomoci trvalo neprejavuje záujem o dieťa, súd mu môže výkon rodičovskej zodpovednosti obmedziť alebo ho tohoto výkonu pozbaviť.
4682
§ 149
1/ Ak boli uložené výchovné a sankčné opatrenia podľa predchádzajúcich ustanovení, sleduje súd sústavne ich výkon a podľa potreby ich dopĺňa, mení a kombinuje tak, aby zabezpečil všestranné podmienky pre riadnu výchovu dieťaťa a napĺňanie jej cieľov.
46862/ Súd zruší uložené výchovné alebo sankčné opatrenie, ak jeho ďalšie trvanie nie je účelné a ak je to v záujme maloletého.
4688
4689
Tretia hlava
VÝŽIVNÉ
§ 186
Právo na výživné a vyživovaciu povinnosť majú tí, ktorým to tento zákon ukladá.
4693 Pravidlá pre určenie výživného
4694
§ 187
1/ Pri určení výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Ak je oprávneným maloleté dieťa, prihliada sa na jeho majetok, len ak je životná úroveň povinného nižšia než životná úroveň dieťaťa.
46982/ Prihliada sa tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred neprimeranými výdavkami povinného.
47023/ Pri určení výživného treba zohľadniť aj počet osôb, povinných poskytovať oprávnenému výživu a ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery.
4704
§ 188
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore a dobrými mravmi.
4706
§ 189
1/ Ak nie je ustanovené inak, platí sa výživné v pravidelných opakujúcich sa plneniach, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu.
47092/ Príslušenstvom výživného je úrok z omeškania, ak je povinný v omeškaní s plnením výživného, ktoré sa stalo splatným po rozhodnutí súdu.
47113/ Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
4713
§ 190
4715
4716
47171/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
47202/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
4722
§ 191
1/ Oprávnený a povinný sú povinní sa o výživnom dohodnúť. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, musí dohodu schváliť súd. Ak sa oprávnený a povinný nedohodnú, upraví výživné súd, pričom vezme do úvahy dôvody, pre ktoré nebola dohoda uzavretá.
47262/ Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
47293/ Právo na výživné zanikne, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo výživné určené.
4730 Ak dôjde k zániku vyživovacej povinnosti alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
4732
§ 192
1/ Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
47352/ Toto právo sa premlčuje podľa prvej časti tohto zákona.
4736
§ 193
(1) Vyživovaciu povinnosť voči deťom majú v prvom rade ich rodičia. Trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
4739 (2) Dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň, akú majú jeho rodičia.
4740 (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4744
§ 194
(1) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ako sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará, ako aj na iné plnenia, ktoré v prospech dieťaťa poskytuje. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
4748 (2) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
4751 (3) Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
4753 (4) Ak možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú určiť výživné v rozsahu presahujúcom odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť, že časť výživného presahujúca odôvodnené potreby dieťaťa bude ukladaná na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorého určí súd. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
4758
4759
4760
4761
§ 195
(1) Ak rodič odmieta preukázať súdu všetky podklady na určenie výživného, neumožní súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu ako aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, platí, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťpäť násobok sumy životného minima.
4766 (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
4771
§ 196
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorého určí súd. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
4777
§ 197
(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
4780 (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
4782 (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
4783
§ 198
Deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
4786
§ 199
(1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
4790 (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie výživy rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
4792
§ 200
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.
4795
§ 201
4797
4798
4799 (1) Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
4802 (2) V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenia § 194 a 195 sa použije primerane.
4804
§ 202
Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.
4808
§ 203
(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká, určí jej rozsah súd na návrh manžela.
4812 (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
4814
§ 204
(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu plnil výživné tak, aby jeho životná úroveň bola primeraná životnej úrovni, ktorú mal pred rozvodom manželstva. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah výživného na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
4820 (2) Rozvedení manželia sa môžu dohodnúť, že výživné podľa odseku 1 sa uhradí jednorázovým plnením.
4822 (3) Výživné na rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, alebo priznať výživné aj po uplynutí doby piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, ak rozvedený manžel, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
4829
§ 205
Právo na výživné zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
4832
§ 206
(1) Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke na primeranú výživu, ako aj primerane prispieť na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
4836 (2) Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1.
4839
4840
4841 (3) Súd môže taktiež na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.
4844
4845
Štvrtá hlava
PORUČNÍCTVO, OPATROVNÍCTVO A NÁHRADNÁ
STAROSTLIVOSŤ
Prvý diel
Poručníctvo
§ 173
1/ Súd ustanoví poručníka, ak rodičia dieťaťa zomreli, nie sú známi, nie sú úplne svojprávni,, boli pobavení výkonu rodičovskej zodpovednosti alebo im bol jej výkon pozastavený.
48532/ Poručník sa ustanoví, ak matka dieťaťa písomne požiadala o utajenie svojej totožnosti podľa osobitného zákona.
4855
§ 174
1/ Súd ustanoví poručníka len čo sa dozvie, že je tu zákonom ustanovený dôvod2/ Dovtedy, kým nie je dieťaťu ustanovený poručník, alebo dovtedy, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, vykonáva opatrovníctvo orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
4860
§ 175
1/ Ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa , za poručníka sa ustanoví predovšetkým ten, koho označili rodičia.
48632/ Ak niet takej osoby alebo ak poručníctvo odmietla, za poručníka sa ustanoví niekto z príbuzných alebo osôb blízkych dieťaťu alebo jeho rodine., ak rodič takúto osobu z poručníctva svojho dieťaťa výslovne nevylúčil alebo osoba poručníctvo neodmietla.
48663/ Inak sa za poručníka ustanoví iná fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, s ustanovením za poručníka súhlasí a spôsobom svojho života zaručuje, že bude vykonávať funkciu v najlepšom záujme poručenca.
48694/ Ak niet vhodnej fyzickej osoby, za poručníka sa ustanoví obec a v prípade maloletého dieťaťa bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately podľa osobitného zákona.
4872
§ 176
1/ Poručník sa stará o osobu maloletého dieťaťa, zastupuje ho a spravuje jeho majetok namiesto rodičov.
48752/ Ak sa poručník nestará osobne o dieťa, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa poručencovi poskytuje.
48773/ Na vzťahy medzi poručníkom a poručencom sa primerane vzťahujú ustanovenia o právach a povinnostiach rodičov a detí.
4879
4880
4881
4882
§ 177
1/ Každé rozhodnutie poručníka v podstatnej záležitosti týkajúcej sa osoby poručenca , jeho majetku ako aj zastúpenia vyžaduje schválenie súdu.
48852/ Poručník ustanovený dieťaťu, ktorého rodič alebo rodičia vykonávajú bežnú osobnú starostlivosť o dieťa podľa § 124 informuje o rozhodnutiach v podstatných záležitostiach týkajúcich sa poručenca aj tohto rodiča alebo rodičov.
4888
§ 178
1/ Poručník po svojom ustanovení do funkcie bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov predloží súdu súpis majetku poručenca; platí to aj o majetku, ktorý poručenec nadobudne neskôr.
48922/ Ak je majetok nepatrný, súd môže oslobodiť poručníka od tejto povinnosti.
4893
§ 179
1/ Poručník je povinný spravovať majetok poručenca s náležitou starostlivosťou.
48952/ Poručník nespravuje majetok ,ktorý poručenec nadobudol darovaním, dedičstvom alebo odkazom, ak ho darca alebo poručiteľ výslovne zo správy tohto majetku alebo jeho časti vylúčil. Majetok spravuje osoba, ktorú darca alebo poručiteľ určil. Ak takúto osobu neurčil, majetok spravuje opatrovník ustanovený súdom.
48993/ Ak je majetok rozsiahly alebo správa majetku poručenca zložitá, súd môže na návrh poručníka ustanoviť opatrovníka pre správu majetku alebo pre jeho časť.
49014/ Bez návrhu môže súd poručencovi ustanoviť opatrovníka pre správu majetku, ak majetkovým záujmom dieťaťa hrozí ujma.
4903
§ 180
1/ Poručník predkladá súdu výročné správy o osobe poručenca a jeho majetku.
49052/ Správa o osobe poručenca obsahuje najmä informácie o jeho vývoji, zdravotnom stave a osobitných potrebách.
49073/ Správa o nakladaní s majetkom poručenca obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom.
49094/ Súd môže oslobodiť poručníka od podávania podrobného vyúčtovania zo správy majetku, ak výnosy z majetku poručenca pravdepodobne nepresahujú náklady na jeho výchovu a výživu. V tom prípade predloží len správu o hospodárení s majetkom.
4912
§ 181
1/ Poručník vykonáva svoju funkciu bezodplatne. Má však právo žiadať náhradu nákladov spojených so správou majetku poručenca v prvom rade z výnosov majetku, a ak tieto nepokryjú náklady aj z podstaty majetku.
49162/ Ak je správa majetku poručenca spojená so značnou námahou , súd môže poručníkovi na jeho návrh priznať z výnosov tohto majetku primeranú odmenu ročne alebo pri skončení poručníctva., to neplatí ,ak je poručníkom obec alebo orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
49203/ Odmena poručníka podľa ods. 2 musí byť primeraná, najviac vo výške 10 % z dosiahnutého výnosu majetku dieťaťa v kalendárnom roku, za ktorý sa vyúčtovanie podáva.
4922
4923
4924
4925 Do výnosov majetku podľa prvej vety sa nezapočítava výnos z toho majetku, ktorý poručník nespravuje.
4927
§ 182
1 / Súd odvolá poručníka z výkonu poručníctva na jeho návrh.
49292/ Súd odvolá poručníka, ak sa stane pre výkon funkcie poručníka nespôsobilý alebo ak porušuje povinnosti alebo zneužíva práva vyplývajúce z poručníctva.
4931
§ 183
1/ Poručníctvo zanikne smrťou poručníka alebo smrťou poručenca.
49332/ Poručníctvo zanikne dosiahnutím plnoletosti poručenca alebo ak odpadol dôvod, pre ktorý bol poručník ustanovený.
4935
§ 184
1/ Poručník najneskôr do troch mesiacov po skončení poručníctva predloží súdu záverečnú správu o výkone svojej funkcie a záverečné vyúčtovanie zo správy majetku poručenca. Ak poručenec mal iba nepatrný majetok, súd ho môže oslobodiť od povinnosti záverečného vyúčtovania.
49402/Poručník po skončení poručníctva odovzdá najneskôr do tridsiatich dní poručencovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo jeho dedičom majetok ,ktorý spravoval.
49423/ Ak bol majetok poručenca rozsiahly alebo jeho správa zložitá, súd môže na žiadosť poručníka lehoty uvedené v ods. 1 a 2 predĺžiť.
4944
4945
Druhý diel
Opatrovníctvo
§ 185
1/ Súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka v prípadoch stanovených zákonom2/ Súd môže ustanoviť maloletému dieťaťu opatrovníka aj z iných dôvodov, ak je to potrebné a zároveň je to v záujme dieťaťa.
4951
§ 186
1/ Za opatrovníka možno ustanoviť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ak spĺňa predpoklad, že funkciu opatrovníka bude vykonávať v záujme dieťaťa /opatrovanca/.
49542/ Za opatrovníka možno ustanoviť obec alebo orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
49563/ Orgán sociálnoprávnej ochrany a
4957 sociálnej kurately nemôže byť ustanovený za
4958 opatrovníka pre správu majetku dieťaťa.
49592/ Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy dieťaťa.
4961
§ 187
1/ Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme dieťaťa.
4963
4964
49652/ Na vzťahy medzi opatrovníkom a opatrovancom sa vzťahujú primerane ustanovenia o poručníctve.
4967
§ 188
1/ Opatrovník pre správu majetku sa ustanovuje na ochranu majetkových práv maloletého dieťaťa.
49702/ Súd vymedzí konkrétny rozsah majetku ,ktorý bude opatrovník spravovať, a spôsob hospodárenia s ním . Na nakladanie s majetkom ,ktoré nie je bežné, opatrovník potrebuje schválenie súdu. Súd môže určiť aj ďalšie právne úkony, týkajúce sa majetku opatrovanca, ktoré podliehajú schváleniu súdom.
49743/ Opatrovník nesmie pri spravovaní majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká.
4975
§ 189
1/ Opatrovník zodpovedá súdu za riadny výkon svojej funkcie a podlieha jeho pravidelnému dohľadu.
49782/ Opatrovník predkladá súdu správu a podrobné vyúčtovanie zo správy majetku opatrovanca vždy ku dňu, ktorý určil súd v rozhodnutí o ustanovení opatrovníka pre správu majetku.
4981
§ 190
1/ Na zánik opatrovníctva pre správu majetku sa primerane vzťahujú ustanovenia o zániku poručníctva.
49842/Opatrovník najneskôr do troch mesiacov po skončení funkcie predloží súdu záverečné vyúčtovanie zo správy majetku.
49863/ Opatrovník má právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku opatrovanca a na primeranú odmenu z výnosu spravovaného majetku po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
4989
4990
Tretí diel
Náhradná starostlivosť
§ 150
1/ Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, možno dieťa zveriť do starostlivosti iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa namiesto rodičov /ďalej len „náhradná starostlivosť“/.
49962/ Náhradná starostlivosť je dočasným výchovným opatrením urobeným v záujme
4998 dieťaťa.Súd je po jej nariadení povinný sledovať, či trvajú dôvody, pre ktoré bola nariadená, kontrolovať jej výkon a ak je to možné, robiť všetky potrebné opatrenia pre to, aby mohla byť starostlivosť rodičov o dieťa čo najskôr obnovená.
50013/ Náhradnou starostlivosťou je:
5002a/ starostlivosť inej fyzickej osoby o dieťa než rodiča /ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“/,
5004b/ pestúnska starostlivosť,
5005c/ ústavná starostlivosť.
5006
5007
50084/ Ústavná starostlivosť je výnimočným opatrením. Nariaďuje sa len vtedy, ak dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
5010
§ 151
1/ O zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti rozhoduje súd.
50122/ Pred rozhodnutím o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti súd vždy vypočuje maloleté dieťa, ak je schopné vyjadriť svoj názor k nariadeniu náhradnej starostlivosti. Pred zistením jeho názoru ho poučí o všetkých možnostiach riešenia jeho situácie a ich následkoch a poskytne mu priestor na to, aby si utvorilo svoj názor. Na názor dieťaťa je súd pri rozhodovaní povinný prihliadnuť, ak nie je v zjavnom rozpore so záujmom dieťaťa.
50173/ Fyzická osoba, ktorej súd zverí dieťa do náhradnej starostlivosti musí mať plnú svojprávnosť a obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
5019
§ 152
1/ Ak súd rozhodne o nariadení náhradnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy dieťaťu, upraví súčasne aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb, povinných poskytovať dieťaťu výživné a uloaží im, aby výživné zasielali na účet orgánu sociaálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
50242/ Ak povinná osoba neplní dobrovoľne súdom určené výživné, ustanoví súd orgán soviálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately za opatarovníka dieťaťa, aby za dieťa vymáhal riadne splnenie vyživovacej povinnosti.
5027 Náhradná osobná starostlivosť
5028
§ 153
1/ Ak sa rodičia nemôžu o dieťa osobne starať a vyžaduje to záujem dieťaťa, možno dieťa zveriť predovšetkým do náhradnej osobnej starostlivosti.
50312/ Dieťa možno zveriť príbuznému dieťaťa alebo inej jemu blízkej osobe, ktorá má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
5033 morálne pre vytvorenie stabilného a
5034 harmonického rodinného prostredia pre dieťa a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
50373/ Súd pri výbere vhodnej osoby uprednostní osobu, ktorá poskytuje záruku, že doterajšie výchovné prostredie dieťaťa zostane zachované, ak dieťa má k takejto osobe citový vzťah a so zverením do jej starostlivosti súhlasí.
5040
§ 154
1/Dieťa možno zveriť aj do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
50422/Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému manželovi so súhlasom druhého manžela. Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, ak manželia nežijú v domácnosti alebo ak je jeho zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
5045
§ 155
5047
5048
50491/ Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sa o dieťa osobne stará a vychováva ho v rovnakom rozsahu, v akom rodičia .Rozhoduje v bežných záležitostiach dieťaťa a v nich aj dieťa zastupuje. Spravuje bežný majetok dieťaťa, najmä prijíma výživné od povinných osob a štátne príspevky pre dieťa a používa ich na prospech dieťaťa.
50542/ Súd môže tiež určiť, že zákonný zástupca pri rozhodovaní o podstatných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa musí brať zreteľ na stanovisko osoby ,ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, prípadne môže vymedziť okruh záležitostí, v ktorých táto osoba spolurozhoduje so zákonným zástupcom dieťaťa.
50583/ Ak súd neurčil inak, o podstatných záležitostiach dieťaťa rozhoduje jeho zákonný zástupca. Ak osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti predpokladá, že4/ Ak súd zmení rozhodnutie zákonného zástupcu, môže zároveň rozhodnúť, aby právny úkon za dieťa urobila ako opatrovník osoba, ktorá má dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
5063
§ 156
1 / Dieťa podľa svojich schopností a možností sa podieľa osobnou pomocou , a ak má príjem z vlastnej práce aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
50662/ Ak bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti len jednému z manželov, pri starostlivosti a výchove dieťaťa pomáha aj druhý manžel.
5068
§ 157
1/ Náhradná osobná starostlivosť zanikne dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa alebo osoby, ktorá mala dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti2/ Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba ,ktorá má dieťa v tejto starostlivosti, zanedbáva dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
50743/ Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť, ak odpadli dôvody zverenia dieťaťa do tejto starostlivosti.
5076
§ 158
Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. V prípade rozvodu manželstva spoločná náhradná osobná starostlivosť trvá až do rozhodnutia súdu o ďalšej starostlivosti o dieťa.
5081 Pestúnska starostlivosť
5082
§ 159
1/ Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno nariadiť náhradnú osobnú starostlivosť a záujem dieťaťa to vyžaduje, možno dieťa zveriť do pestúnskej starostlivosti.
50862/ Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne pre vytvorenie stabilného a harmonického rodinného prostredia pre dieťa a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
5090
5091
50923/ Pestúnom môže byť len osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o starostlivosť podľa osobitného zákona.
5094
5095
pestúnsku
5097
§ 160
1/ Dieťa možno zveriť osamelej osobe, manželom spoločne alebo jednému manželovi.
50992/ Ak sa dieťa zveruje do pestúnskej starostlivosti manželovi, vyžaduje sa súhlas druhého manžela. Súhlas sa nevyžaduje, ak manželia spolu nežijú v domácnosti alebo ak je jeho zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
5102
§ 161
1/ Pred rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže byť dieťa v dočasnej starostlivosti budúceho pestúna. O dočasnej starostlivosti môže rozhodnúť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ,ak s tým rodičia súhlasia. V prípade ich nesúhlasu alebo ak sa zveruje do dočasnej starostlivosti dieťa nad ktorým je nariadená ústavná starostlivosť ,rozhodne o dočasnej starostlivosti súd.
51082/ Ak do troch mesiacov od rozhodnutia podľa odseku 1 súd nezačne konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
5110
§ 162
1/ Pestún sa o dieťa osobne stará a vychováva ho v rovnakom rozsahu ako rodičia.
5112 Rozhoduje v bežných záležitostiach dieťaťa a v týchto ho aj zastupuje. Pestún spravuje bežný majetok dieťaťa, najmä prijíma štátne príspevky pre dieťa a používa ich na prospech dieťaťa.
51152/ O podstatných záležitostiach dieťaťa rozhoduje jeho zákonný zástupca. V naliehavých prípadoch, keď nemožno včas získať rozhodnutie zákonného zástupcu, môže rozhodnutie urobiť aj pestún. Musí však dodatočne informovať zákonného zástupcu o svojom
5119 rozhodnutí.
51203/ Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu v podstatnej záležitosti dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať zmeny tohoto rozhodnutia súdom. Ak súd zmení rozhodnutie zákonného zástupcu, môže zároveň rozhodnúť, aby právny úkon za dieťa urobil pestún ako opatrovník dieťaťa.
5124
§ 163
1/ Dieťa podľa svojich schopností a možností sa podieľa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
51272/ Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému manželovi, pri starostlivosti a výchove dieťaťa pomáha aj druhý manžel.
5129
§ 164
Pestúnska starostlivosť zanikne
5131 pestúna.
5132
5133 dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa alebo
§ 165
5136
5137
51381/ Súd bez zbytočného odkladu zruší pestúnsku starostlivosť, ak odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
51402/ Pestúnska starostlivosť zanikne dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa alebo smrťou osoby, ktorá mala dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť zanikne aj umiestnením dieťaťa do ochrannej výchovy alebo jeho nástupom na výkon trestu odňatia slobody.
5144 3 / Súd môže zrušiť pestúnsku starostlivosť aj z iných vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorá má dieťa v tejto starostlivosti dieťa zanedbáva alebo porušuje svoje povinnosti. Urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
5147
§ 166
Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti zomrie, dieťa zostane v pestúnskej starostlivosti druhého manžela. V prípade rozvodu manželstva spoločná pestúnska starostlivosť trvá až do rozhodnutia súdu o ďalšej
5152 starostlivosti o dieťa.
5153
§ 167
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon
5156 Ústavná starostlivosť
5157
§ 168
1/ Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
51622/ Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov dieťaťa.
51643/
5165 Výnimočne možno nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného
5168 výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
5169
§ 169
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť , musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Vždy prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na skutočné citové väzby dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
5173
§ 170
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené.
5177
§ 171
5179
51801/ Ústavná starostlivosť zanikne dosiahnutím plnoletosti dieťaťa alebo jeho smrťou., ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
51822/ Súd zruší ústavnú starostlivosť, ak odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
5183
§ 172
Výkon ústavnej starostlivosti je upravený osobitným zákonom.
5185
5186
5187
5188
Druhá časť
Vecné právo
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia
§1
(1)   Vecné práva pôsobia voči každému.
5194 (2)   Do vecného práva môže zasiahnuť len ten, kto má na to právny dôvod.
5195
§2
Od ustanovení tejto časti zákona sa možno odchýliť dohodou s účinkami voči tretím osobám len ak to pripúšťa právny predpis.
5198
§3
Vecné práva sa vzťahujú na hmotné veci i na nehmotné veci; na práva však len pokiaľ to ich povaha pripúšťa a ak z právneho predpisu nevyplýva niečo iné.
5201
§4
(1)  Ak je právo k veci zapísané do verejného zoznamu, platí, že sa zapísalo v súlade so skutočným právnym stavom a že trvá. Ak sa vecné právo z verejného zoznamu vymazalo, platí, že neexistuje.
5205 (2)  Za verejné zoznamy podľa tohto zákona sa považuje najmä kataster nehnuteľností a ďalšie zoznamy zriadené podľa osobitných predpisov, v ktorých sú vecné práva vedené, za predpokladu, že sú verejne prístupné a že ich vedie orgán verejnej moci alebo zákonom poverená osoba. Podrobnosti o vedení verejných zoznamov ustanovujú osobitné predpisy.
5209 (3)  Nikoho neospravedlňuje neznalosť údaja zapísaného do verejného zoznamu.
5210
§5
5212
5213
5214 (1)  Ak je do verejného zoznamu zapísané vecné právo k cudzej veci, má prednosť pred vecným právom, ktoré vo verejnom zozname zapísané nie je.
5216 (2)  Pre poradie vecných práv k cudzej veci rozhoduje doba podania návrhu na zápis práva do verejného zoznamu. Práva zapísané na základe návrhov podaných v rovnakom čase majú rovnaké poradie.
5219
§6
(1)  Ak nie je stav, zapísaný vo verejnom zozname, v súlade so skutočným právnym stavom, zapísaný stav nasvedčuje osobe, ktorá nadobudla vecné právo v dobrej viere od osoby podľa zapísaného stavu; dobrá viera sa posudzuje k okamihu, kedy právny úkon vznikol, ak však právo vzniká až zápisom do verejného zoznamu, k okamihu podania návrhu na zápis.
5224 Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije pri vecných právach, ktoré vznikajú zo zákona a v prípadoch, ktoré výslovne ustanovuje právny predpis.
5226 (2)  Ak nie je stav, zapísaný vo verejnom zozname v súlade so skutočným právnym stavom, môže sa osoba, ktorej vecné právo je zápisom dotknuté, domáhať odstránenia nesúladu. Orgán, ktorý verejný zoznam vedie, uvedie dotknutý záznam do súladu so skutkovým stavom, ak je nesúlad zrejmý, alebo ak to zjavne vyplynie z okolností, na ktoré osoba, ktorá sa domáha odstránenia nesúladu, poukazuje. Ak táto osoba preukáže, že svoje právo uplatnila na súde, alebo inom orgáne verejnej moci, zapíše sa to do verejného zoznamu podľa osobitných predpisov.1
Druhá hlava
Držba
§7
Držiteľ
5236 (1)  Držiteľom veci je ten, kto vykonáva právo pre seba.
5237 (2)  Držať možno právo, ktoré je prevoditeľné a ktoré pripúšťa trvalý alebo opakovaný výkon.
5238 Oprávnená držba
5239
§8
5241
5242
Zosúladiť zápis poznámky v katastrálnom zákone
5244
5245
5246 (1)  Ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti vykonáva právo v dobrej viere, že mu patrí, je oprávneným držiteľom.
5248 (2)  V pochybnosti sa predpokladá, že držba je oprávnená.
5249
§9
(1)  Oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník; tieto práva však nemôže uplatniť voči vlastníkovi.
5252 (2)  Ak právny predpis neustanovuje inak, právne úkony oprávneného držiteľa, uskutočnené voči tretím osobám, sú voči vlastníkovi neúčinné.
5254
§ 10
(1)  Oprávnený držiteľ je povinný vydať vec vlastníkovi.
5256 (2)  Úžitky a plody oddelené od veci počas držby patria oprávnenému držiteľovi.
5257
§ 11
(1)   Vlastník veci nahradí oprávnenému držiteľovi nevyhnutné náklady, potrebné na zachovanie podstaty veci. Bežné udržiavacie náklady sa nenahrádzajú.
5260 (2)   Vlastník veci nahradí oprávnenému držiteľovi aj náklady, ktoré držiteľ účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.
5262 (3)   Z nákladov vynaložených zo záľuby alebo pre okrasu nahradí vlastník oprávnenému držiteľovi len toľko, o koľko sa zvýšila obvyklá cena veci ku dňu jej vrátenia; oprávnený držiteľ však môže oddeliť od veci to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, ak je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
5266
§ 12
Oprávnený držiteľ nemá voči vlastníkovi právo na náhradu ceny, za ktorú nadobudol vec do svojej držby.
5269 Neoprávnená držba
5270
5271
5272
5273
§ 13
(1)   Ak držiteľ vie, alebo ak s ohľadom na okolnosti musí vedieť, že vykonáva právo, ktoré mu nepatrí, je neoprávnený držiteľ.
5276 (2)   Neoprávnený držiteľ je povinný vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami.
5277 (3)   Neoprávnený držiteľ nahradí škodu, ktorá vlastníkovi neoprávnenou držbou vznikla; môže si odpočítať len bežné udržiavacie náklady.
5279 (4)   Neoprávnený držiteľ môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, ak je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
5281
§ 14
(1)   Ak právo drží viacero osôb (spoludržba), ustanovenia o držbe sa použijú primerane.
5283 (2)   Ustanovenia tejto hlavy sa primerane použijú aj na držbu iného ako vlastníckeho práva.
5284
Tretia hlava
Vlastníctvo
Prvý diel
Predmet a obsah vlastníckeho práva
§ 15
Všetko, čo niekomu patrí, všetky jeho hmotné i nehmotné veci, je jeho vlastníctvom.
5290
§ 16
Vlastník má právo nakladať so svojím vlastníctvom podľa svojej vôle, v rozsahu, ktorý pripúšťa právny poriadok.
5293
Druhý diel
Ochrana vlastníckeho práva
§ 17
5297
5298
5299 Vlastník sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
5300
§ 18
Vlastník sa môže domáhať ochrany proti každému, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje alebo ho ruší inak než tým, že mu vec zadržuje.
5303
§ 19
Právo podľa § 15 a § 16 má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
5305 Obmedzenie vlastníckeho práva
5306
§ 20
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
5309
§ 21
(1)  Vlastník sa musí zdržať najmä toho, čo spôsobuje, že odpad, voda, dym, prach, plyn, svetlo, tieň, hluk, otrasy a iné podobné zásahy (imisie) vnikajú na pozemok iného vlastníka (suseda) v miere neprimeranej pomerom a podstatne obmedzujú výkon jeho práv; to platí aj o vnikaní chovaných zvierat.
5314 (2)  Ak sú zásahy podľa ods. 1 zapríčinené úradne schválenou prevádzkou alebo iným zariadením, vlastník je oprávnený domáhať sa len náhrady škody v peniazoch, aj keď bola škoda zapríčinená okolnosťami, na ktoré sa v úradnom konaní neprihliadlo; to neplatí, ak sa prevádzkou prekračuje rozsah povolenia.
5318 (3)  Ak na to neexistuje osobitný právny dôvod, vlastníkovi sa zakazuje priamo privádzať imisie na susedný pozemok, bez ohľadu na ich mieru a stupeň obťažovania.
5320
§ 22
5322
5323
5324 (1)  Vlastník nesmie ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok úpravami na svojom pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na ochranu susednej stavby alebo pozemku.
5327 (2)  Vlastník pozemku môže žiadať, aby sa sused zdržal zriadenia stavby na svojom pozemku v tesnej blízkosti spoločnej hranice pozemkov.
5329
§ 23
(1)  Vetvy stromu alebo korene stromu presahujúce na susedný pozemok, ktoré spôsobujú vlastníkovi susedného pozemku škodu alebo iné ohrozenie, prevyšujúce záujem na nedotknutom zachovaní stromu, je vlastník pozemku na žiadosť vlastníka susedného pozemku povinný odstrániť. Ak tak v primeranej dobe neurobí, môže to urobiť vlastník susedného pozemku sám, avšak šetrne a vo vhodnej ročnej dobe; za odstránenie mu patrí náhrada účelne vynaložených nákladov.
5336 (2)  Časti iných rastlín presahujúcich na susedný pozemok môže sused odstrániť kedykoľvek, avšak šetrne.
5338
§ 24
(1)  Ak sa na pozemku ocitla cudzia hnuteľná vec, vydá ju vlastník pozemku tomu, komu patrí alebo kto ju mal pri sebe, inak mu umožní vstúpiť na pozemok, vec vyhľadať a odniesť.
5341 (2)  Vlastník pozemku môže zadržať hnuteľnú vec, ktorou mu bola spôsobená škoda dovtedy, dokiaľ neobdrží náhradu škody alebo jej zábezpeku.
5343
§ 25
Ak účel nemožno dosiahnuť inak, vlastník pozemku umožní susedovi vstup na svoj pozemok a to na dobu, v rozsahu a spôsobom, ktoré sú nevyhnutné na údržbu susediaceho pozemku alebo jeho obhospodarovania. Ak tým vznikne škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.
5348
§ 26
5350
5351
5352 Ak sa nemôže stavať, búrať alebo ak sa už zriadená stavba (iné dielo) nedá opraviť alebo obnoviť inak, než použitím susedného pozemku a záujem na stavebnej zmene prevyšuje záujem na nerušenom užívaní susedného pozemku, má vlastník právo od suseda požadovať, aby za primeranú náhradu znášal, čo je pre vykonanie týchto prác potrebné.
5356
§ 27
(1)  Ak je to potrebné na zabezpečenie nerušeného výkonu vlastníckeho práva a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov, môže súd na návrh suseda a po zistení stanoviska príslušného orgánu verejnej moci uložiť vlastníkovi povinnosť pozemok oplotiť.
5360 (2)  Ak sú hranice medzi pozemkami nejasné alebo sporné, každý sused má právo žiadať, aby ich určil súd podľa poslednej oprávnenej držby a ak to nie je možné, podľa vlastnej úvahy, s ohľadom na okolnosti prípadu.
5363 Obmedzenie vlastníckeho práva a vyvlastnenie
5364
§ 28
Vlastník musí strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere použitá jeho vec za primeranú náhradu, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Ak bola vec použitím zničená, patrí za ňu vlastníkovi náhrada v plnej výške.
5368
§ 29
Vlastnícke právo možno obmedziť alebo vec vyvlastniť len vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, na základe zákona a za náhradu.
5371
§ 30
(1)  Pri obmedzení vlastníckeho práva a pri vyvlastnení sa poskytuje vlastníkovi náhrada v plnej výške, ktorá zodpovedá miere, v akej bol jeho majetok vykonanými opatreniami dotknutý.
5374 (2)  Náhrada sa poskytuje v peniazoch. Iným spôsobom možno poskytnúť náhradu len ak s tým dotknutý vlastník súhlasí.
5376
Tretí diel
5378
5379
5380
Nadobúdanie vlastníckeho práva
Nadobúdanie vlastníckeho práva na základe zmluvy
§ 31
(1)   Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastnícke právo odovzdaním veci, ak dohoda alebo právny predpis neustanovuje inak.
5385 (2)   Odovzdať vec možno i tak, že sa odovzdajú doklady oprávňujúce nakladanie s vecou alebo iným faktickým spôsobom, z ktorého je nepochybné, že sa naplnila vôľa zmluvných strán vec odovzdať a prevziať.
5388
§ 32
(1)   Ak sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnej veci zapísanej do verejného zoznamu, nadobúda sa zápisom do takéhoto zoznamu.
5391 (2)   Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom evidencie vo verejnom zozname, sa nadobúda účinnosťou zmluvy.
5393
§ 33
(1)  Ak prevodca prevedie viacerými postupne uzatvorenými zmluvami vlastnícke právo k tej istej hnuteľnej veci, rôznym osobám, nadobúda vlastnícke právo osoba, ktorej prevodca odovzdal vec ako prvej.
5397 (2)  Ak prevodca prevedie viacerými postupne uzatvorenými zmluvami vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnej veci zapísanej vo verejnom zozname, rôznym osobám, nadobúda vlastnícke právo osoba, ktorá koná v dobrej viere a ktorá požiadala o zápis práva do verejného zoznamu ako prvá.
5401 (3)  Ak prevodca prevedie viacerými postupne uzatvorenými zmluvami vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom evidencie vo verejnom zozname, nadobúda vlastnícke právo osoba, ktorá koná v dobrej viere a ktorá uzavrela zmluvu ako prvá.
5404 (4)  Zmluvy, uzatvorené podľa ods. 1 až 3, na základe ktorých nedôjde k prevodu vlastníckeho práva, nie sú len z tohto dôvodu neplatné; nadobúdateľovi však ostáva len právo na náhradu škody.
5407
5408
5409
5410
§ 34
(1)  Vlastnícke právo k veci nemožno nadobudnúť od toho, kto sám nebol jej vlastníkom; výnimku môže ustanoviť iba právny predpis.
5413 (2)  Od nevlastníka možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci nezapísanej vo verejnom zozname len vtedy, ak nadobúdateľ konal v dobrej viere v to, že druhá strana je oprávnená previesť vlastnícke právo k veci a ak vec nadobudol:
5416a)   na základe zmluvy od podnikateľa v rámci bežného obchodného styku;
5417b)   od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené,
5418c)   na verejnej dražbe,
5419d)   za odplatu od niekoho, komu vlastník sám hnuteľnú vec zveril,
5420e)   pri obchode s investičným nástrojom, cenným papierom alebo listinou vystavenou na doručiteľa alebo
5422f)   pri obchode na komoditnej burze.
5423
§ 35
Nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím orgánu verejnej moci Ak sa vlastnícke právo nadobúda rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, nadobudne sa dňom, ktorý je v ňom určený; ak takýto deň nie je, vlastnícke právo sa nadobudne dňom právoplatnosti rozhodnutia.
5428 Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
5429
§ 36
(1)  Vydržaním nadobudne vlastnícke právo k hnuteľnej veci ten, kto ju mal v oprávnenej držbe nepretržite, po dobu troch rokov a k nehnuteľnej veci ten, kto ju mal v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desiatich rokov.
5433 (2)  Kto nadobudne oprávnenú držbu od iného oprávneného držiteľa, môže si započítať do vydržacej doby aj dobu držby svojho právneho predchodcu.
5435 (3)  Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne aj o vydržaní iných vecných práv.
5436 Nadobudnutie vlastníckeho práva vytvorením novej veci
§ 37
5439
5440
5441 Kto spracovaním vlastnej veci vytvorí novú vec, stáva sa jej vlastníkom okamihom jej vytvorenia.
5442 Nadobudnutie vlastníckeho práva prírastkom a spracovaním
§ 38
Plody
5445 Plody veci patria vlastníkovi veci bez ohľadu na to, či sú oddelené alebo neoddelené od plodonosnej veci; ibaže dohoda alebo právny predpis stanovujú inak.
5447
§ 39
Úroky
5449 Úroky z uložených peňazí pripadajú vkladateľovi odo dňa, keď sa stali splatnými; to platí aj o iných výnosoch, najmä z cenných papierov.
5451
§ 40
Stavba
5453 Stavba sa stáva súčasťou pozemku, ak právny predpis neustanovuje inak.
5454
§ 41
Použitie cudzej veci na stavbu
5456 (1)  Ak niekto použije cudziu vec na stavbu na svojom pozemku, je vlastník pozemku povinný nahradiť vlastníkovi použitej veci jej hodnotu.
5458 (2)  Ak vlastník pozemku nekonal v dobrej viere, nahradí vlastníkovi použitej veci aj ušlý zisk; skutočnú škodu len v rozsahu, v ktorom nebola nahradená podľa ods. 1.
5460
§ 42
Stavba na cudzom pozemku
5462 (1)  Stavba zriadená na cudzom pozemku pripadá vlastníkovi pozemku.
5463
5464
5465
5466 (2)  Vlastník pozemku nahradí osobe, ktorá zriadila stavbu na jeho pozemku v dobrej viere, účelne vynaložené náklady. Na práva a povinnosti osoby, ktorá nekonala v dobrej viere, sa primerane použijú ustanovenia o konaní bez príkazu.
5469
§ 43
Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že ten, kto ju zriadil, je povinný stavbu na vlastné náklady odstrániť a pozemok uviesť do pôvodného stavu. Súd pritom prihliadne, či stavebník konal v dobrej viere.
5473
§ 44
Ten, kto v dobrej viere zriadil na cudzom pozemku stavbu, má právo voči vlastníkovi pozemku, ktorý o zriaďovaní stavby vedel, no bez zbytočného odkladu ju nezakázal, domáhať sa, aby mu pozemok previedol za obvyklú trhovú cenu. To platí aj o vlastníkovi pozemku, ktorý sa môže domáhať, aby zhotoviteľ stavby od neho kúpil pozemok za obvyklú trhovú cenu.
5478
§ 45
Byty a nebytové priestory v dome
5480 Vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v dome podľa § 77 nasl. tohto zákona, ktoré vznikli v tomto dome výstavbou, sa zapíše do verejného zoznamu na základe vyhlásenia vlastníka pozemku alebo inej oprávnenej osoby, vyhotoveného podľa tohto zákona alebo na základe rozhodnutia súdu.
5484
§ 46
Spracovanie hnuteľnej veci
5486 (1)  Ak niekto vytvorí novú vec tak, že spracuje cudziu vec, ktorú následne nie je možné uviesť do pôvodného stavu vôbec alebo len s vynaložením neprimeraných nákladov, patrí nová vec tomu, koho podiel na veci je väčší. Ak takto nie je možné určiť jediného vlastníka novej veci, nadobudnú ju vlastníci spracovaných vecí do spoluvlastníctva v pomere hodnôt spracovaných vecí, inak platí, že ich podiely sú rovnaké.
5491
5492
5493
5494 (2)  Vlastník novej veci nahradí tomu, kto spracovaním stratil vlastnícke právo k svojej veci, hodnotu, ktorú mala použitá vec pri spracovaní, prípadne aj odmenu tomu, kto sa na vytvorení novej veci podieľal vlastnou prácou.
5497 (3)  Ustanovenia ods. 1 a 2 sa použijú obdobne aj v prípade, ak niekto cudziu vec zmieša alebo inak zlúči, alebo spojí so svojou vecou.
5499
§ 47
Použitie cudzej veci na opravu
5501 (1)  Ak sa použije cudzia vec na opravu inej veci, stane sa táto vec súčasťou opravenej veci za predpokladu, že vec, použitú na opravu, nie je možné bez znehodnotenia oddeliť a jej hodnota je v pomere k hodnote opravenej veci nepatrná.
5504 (2)  Ten, kto použil cudziu vec, ktorá sa stala súčasťou opravenej veci, je povinný nahradiť vlastníkovi hodnotu použitej veci, prípadne zabezpečiť jej rovnocennú náhradu.
5506 Opustená vec, nález, stratená a skrytá vec
5507
§ 48
(1)  Každý si môže privlastniť vec, ktorá nikomu nepatrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo ak tomu nebráni právo iného na privlastnenie veci.
5510 (2)  Platí, že hnuteľná vec, ktorú vlastník opustil, nepatrí nikomu.
5511 (3)  Opustená nehnuteľná vec pripadne do vlastníctva štátu.
5512
§ 49
(1)  Ak niekto nájde stratenú vec, je povinný vydať ju vlastníkovi alebo tomu, kto ju stratil, ibaže vie, že takáto osoba nemá na vec právo. Povinnosť vydať vec vzniká nálezcovi okamihom úhrady nálezného a účelne vynaložených nákladov spojených s nálezom.
5516 (2)  Ak nálezca s prihliadnutím na všetky okolnosti nemôže postupovať podľa odseku 1 a ak nejde o vec nepatrnej hodnoty, je nálezca povinný bezodkladne ohlásiť nález obci, v obvode ktorej bola vec nájdená.
5519 (3)  Obec bez zbytočného odkladu zverejní informáciu o náleze obvyklým spôsobom. Ak to pripúšťa povaha veci, uloží ju obec u seba. Obec môže so súhlasom nálezcu rozhodnúť o dočasnom uschovaní veci u tretej osoby. Pri veciach mimoriadnej hodnoty a pri peniazoch,
5523
5524
5525 môže obec odovzdať vec do súdnej alebo notárskej úschovy, alebo zabezpečí jej úschovu iným vhodným spôsobom.
5527 (4)  Ak je úschova veci spojená s vynaložením neprimeraných nákladov, môže obec vec predať na verejnej dražbe. Ak sa vec nepodarí predať na dražbe, obec ju speňaží ľubovoľným spôsobom za primeranú cenu.
5530
§ 50
(1)  Ak obec sama zistí, kto je vlastníkom nájdenej veci, oznámi mu nález a vyzve ho, aby si vec v primeranej lehote prevzal.
5533 (2)  Ak sa prihlási vlastník veci alebo ten, kto ju stratil, do jedného roka od ohlásenia nálezu a ak preukáže svoje vlastnícke alebo iné právo k nájdenej veci, vydá sa mu vec i s úžitkami po tom, čo oprávneným osobám uhradí nálezné a účelne vynaložené náklady.
5536 (3)  Ak došlo k predaju nájdenej veci podľa § 49 ods. 4, vydá obec vlastníkovi veci výťažok z predaja po odpočítaní nálezného a účelne vynaložených nákladov. Ak vlastník nálezu nie je známy, výťažok z predaja pripadne obci po odpočítaní nálezného a účelne vynaložených nákladov, ktoré sa vyplatia nálezcovi, prípadne inej oprávnenej osobe (§ 49 ods. 4).
5540 (4)  Ak sa vlastník veci neprihlási do jedného roka od ohlásenia nálezu, vlastnícke právo k veci prechádza na nálezcu; to neplatí, ak nálezca v uvedenej lehote na obci vyhlási, že o vlastnícke právo nemá záujem; v takomto prípade sa vlastníkom nájdenej veci stáva ďalší nálezca a ak ho niet, jediným vlastníkom sa stane obec, ktorá bude povinná vyplatiť nálezcovi nálezné a účelne vynaložené náklady.
5545
§ 51
(1)  Nálezné je vo výške desať percent z ceny nájdenej veci. Ak má však nájdená vec osobitnú hodnotu pre toho, kto ju stratil alebo pre jej vlastníka, nálezcovi patrí nálezné s prihliadnutím aj na osobitnú hodnotu nálezu.
5549 (2)  Súd môže výšku zjavne neprimeraného nálezného primerane znížiť. Prihliadne pritom na pomery nálezcu a vlastníka veci alebo toho, kto vec stratil a na hodnotu nálezu.
5551
§ 52
O náleze skrytej veci platia primerane ustanovenia o náleze stratenej veci.
5553
5554
5555
5556
§ 53
(1)  Nálezné patrí nálezcovi aj vtedy, keď vlastníka poznal.
5558 (2)  Ak nejakú vec nájde viacero osôb zároveň, sú tieto osoby oprávnené a povinné spoločne a nerozdielne.
5560 (3)  Osoba určená na nájdenie stratenej alebo skrytej veci nie je nálezcom a patrí jej odmena len za hľadanie, ak bola dohodnutá.
5562
§ 54
(1)  Nálezcovi, ktorý v rozpore s týmto zákonom nález neoznámi, prisvojí si ho, alebo inak poruší svoje povinnosti, nepatrí nálezné ani náhrada účelne vynaložených nákladov a ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nálezu podľa ustanovení tejto časti zákona; tým nie je dotknutá jeho povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.
5567 (2)  Vlastníkom nájdenej veci nepatrnej hodnoty, ktorú nemožno vydať osobe podľa § 49 ods. 1, sa stáva nálezca.
5569 Právne následky nadobudnutia vlastníckeho práva
5570
§ 55
(1)   Nadobúdateľ vlastníckeho práva k veci sa stáva aj vlastníkom všetkých jej súčastí a príslušenstva, ak z dohody strán alebo z právneho predpisu nevyplýva niečo iné.
5573 (2)   Nadobúdateľ nadobúda spolu s vlastníckym právom k veci aj práva a povinnosti spojené s vecou.
5575 (3)   Nadobúdateľ nadobudne s vecou aj iné práva a povinnosti viaznúce na veci, ak sú zapísané vo verejnom zozname; ostatné práva prechádzajú na nadobúdateľa len ak to bolo dohodnuté, alebo ak to ustanovuje tento alebo osobitný právny predpis. Práva a povinnosti viaznúce na veci, ktoré na nadobúdateľa neprechádzajú, zanikajú.
5579
Štvrtý diel
Spoluvlastníctvo
Druhy spoluvlastníctva
5583
5584
5585
§ 56
(1)  Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.
5587 (2)  Ak vec patrí viacerým vlastníkom, sú jej spoluvlastníkmi, a to tak, že im patria podiely k veci (podielové spoluvlastníctvo), alebo že im vec patrí spoločne bez určenia podielov (bezpodielové spoluvlastníctvo).
5590
§ 57
Bezpodielové spoluvlastníctvo
5592 Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká len medzi manželmi (majetkové spoločenstvo manželov) podľa druhej časti tohto zákona.
5594 Podielové spoluvlastníctvo
5595
§ 58
(1)   Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
5598 (2)   Ak nie je zákonom ustanovené alebo spoluvlastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
5600 (3)   V pochybnostiach o veľkosti podielov rozhodne na návrh spoluvlastníka súd, s prihliadnutím na všetky okolnosti.
5602
§ 59
Spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať samostatne ako jeho výlučný vlastník, pokiaľ tým neobmedzí alebo neohrozí práva ostatných spoluvlastníkov.
5605
§ 60
(1)  Ak spoluvlastníctvo vzniklo vyporiadaním dedičstva alebo inou právnou skutočnosťou odlišnou od zmluvy tak, že spoluvlastníci nemohli svoje právne postavenie od počiatku ovplyvniť a ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, majú ostatní spoluvlastníci po dobu 6 mesiacov odo dňa vzniku spoluvlastníctva predkupné právo, ibaže spoluvlastník prevádza podiel jemu blízkej osobe alebo inému spoluvlastníkovi. Ak sa
5612
5613
5614 spoluvlastníci nedohodli o spôsobe výkonu predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov.
5616 (2)  Predkupné právo podľa ods. 1 majú spoluvlastníci aj vtedy, ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj podiel bezodplatne. V takom prípade majú ostatní spoluvlastníci právo kúpiť podiel za obvyklú cenu.
5619
§ 61
Každý spoluvlastník je oprávnený vykonávať vlastnícke práva k spoločnej veci, musí však súčasne zachovávať tie isté práva ostatným spoluvlastníkom.
5622
§ 62
(1)   O spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci a o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov, ak tento alebo iný právny predpis neustanovuje inak. Ak sa pri rozhodovaní spoluvlastníkov dosiahne rovnosť hlasov, alebo ak sa nedosiahne požadovaná väčšina, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
5628 (2)   Rozhodnutie zaväzuje všetkých spoluvlastníkov iba v prípade, ak boli vopred upovedomení o potrebe prijať rozhodnutie, okrem prípadu, ak by išlo o záležitosť, ktorá nezniesla odklad a rozhodnutie bolo potrebné prijať okamžite.
5631 (3)   Spoluvlastník, ktorý bol opomenutý pri rozhodovaní o neodkladnej záležitosti, môže na súde žiadať, aby určil, že rozhodnutie o neodkladnej záležitosti nemá voči nemu právne účinky, ak nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby znášal jeho dôsledky. Ak spoluvlastník, ktorý je rozhodnutím o neodkladnej záležitosti dotknutý, nepodá takýto návrh do 30 dní od prijatia rozhodnutia, jeho právo podľa predchádzajúcej vety zaniká; ak spoluvlastník nebol o hospodárení s vecou podľa prijatého rozhodnutia upovedomený, lehota plynie odo dňa, kedy sa o rozhodnutí dozvedel alebo mohol dozvedieť.
5638
§ 63
(1)  Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci, najmä jej podstatného zlepšenia alebo zhoršenia, zmeny jej účelu alebo jej spracovania, vyžaduje sa aspoň dvojtretinová väčšina hlasov spoluvlastníkov.
5642
5643
5644
5645 (2)  Ak z rozhodnutia prijatého podľa ods. 1 hrozí prehlasovaným spoluvlastníkom škoda alebo iná ujma na právach, môžu prehlasovaní spoluvlastníci požadovať, aby vo veci rozhodol súd. Súd môže najmä rozhodnúť, že napadnuté rozhodnutie sa uskutoční bez výhrad, s výhradami či s poskytnutím zábezpeky, alebo ho zruší.
5649
§ 64
(1)   Ak v dôsledku prijatia väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou dôjde k úplnému alebo čiastočnému vylúčeniu niektorého zo spoluvlastníkov z užívania veci, patrí vylúčenému spoluvlastníkovi primeraná náhrada. Ak nedôjde k dohode, určí jej výšku súd.
5654 (2)   Ak spoluvlastník bez právneho dôvodu, najmä bez súhlasu väčšiny spoluvlastníkov, bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom to, o čo sa takýmto užívaním obohatil.
5658
§ 65
(1)   Plody a úžitky zo spoločnej veci si spoluvlastníci delia podľa veľkosti podielov, ak nie je dohodnuté inak.
5661 (2)   Náklady na udržiavanie spoločnej veci vrátane nákladov na odstránenie vád, ktoré na nej vznikli, znášajú spoluvlastníci podľa pomeru svojich podielov, ak nie je dohodnuté inak.
5663 (3)   Spoluvlastník, ktorý bez súhlasu a vyrozumenia ostatných spoluvlastníkov účelne vynaložil na spoločnú vec náklady, ktoré boli spoluvlastníkom na prospech, môže od nich žiadať náhradu v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci. Popri tom má právo na náhradu ostatných nevyhnutných nákladov, ktoré bolo potrebné na záchranu veci.
5667
§ 66
(1)   Každý zo spoluvlastníkov je povinný na požiadanie iného spoluvlastníka poskytnúť informácie a vyúčtovanie týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou.
5670 (2)   Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na poverení jedného z nich alebo inej osoby na výkon správy spoločnej veci.
5672
5673
5674
5675
§ 67
(1)  So spoločnou vecou ako celkom môžu spoluvlastníci nakladať len spoločne.
5677 (2)  Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú spoluvlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Vo vzájomných právach a povinnostiach medzi spoluvlastníkmi je rozhodujúci pomer ich podielov, ak sa spoluvlastníci nedohodli inak.
5680 Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
5681
§ 68
(1)   Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve proti svojej vôli. Dohody alebo jednostranné vyhlásenia, ktorými sa vylučuje alebo obmedzuje právo zrušiť spoluvlastníctvo, sú neúčinné, ak tento zákon neustanovuje inak.
5685 (2)   Vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktoré majú k veci vecné právo.
5686 .
5687
§ 69
(1)  Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o spôsobe jeho vyporiadania.
5689 Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí byť dohoda písomná.
5690 (2)  Ak dohoda o zrušení spoluvlastníctva nemala písomnú formu, je každý zo spoluvlastníkov povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
5693
§ 70
(1)  Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že do určitej doby, najviac 10 rokov, sa nebudú domáhať zrušenia spoluvlastníctva (odklad zrušenia spoluvlastníctva). Dohoda musí byť písomná; ak sa týka nehnuteľnosti, odklad zrušenia spoluvlastníctva je voči tretím osobám účinný zápisom do verejného zoznamu.
5698 (2)  Odklad zrušenia spoluvlastníctva možno dohodnúť aj opakovane a dohodou spoluvlastníkov ho možno aj zrušiť.
5700 (3)  Odklad zrušenia spoluvlastníctva zaväzuje právnych nástupcov spoluvlastníkov len ak to bolo výslovne dohodnuté.
5702
5703
5704
5705 (4)  Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zániku odkladu zrušenia spoluvlastníctva, môže o zrušení rozhodnúť súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka; toto právo však môže uplatniť len ak sa podstatne zmenili okolnosti, pre ktoré k dohode o odklade zrušenia spoluvlastníctva došlo a od spoluvlastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrval v spoluvlastníctve.
5709
§ 71
(1)  Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, zruší spoluvlastníctvo na návrh ktoréhokoľvek z nich súd, ktorý zároveň vykoná jeho vyporiadanie.
5712 (2)  Pri vyporiadaní súd prihliadne na veľkosť podielov a na hospodárne využitie veci.
5713
§ 72
(1)  Ak to povaha veci pripúšťa, súd vyporiada spoluvlastníctvo rozdelením spoločnej veci. Vec nemožno rozdeliť, ak by sa tým podstatne znížila hodnota rozdelených častí. Vec nemožno rozdeliť ani vtedy, ak má vec ako celok slúžiť k určitému účelu a rozdelením by sa tento účel zmaril.
5718 (2)  Rozdelenie stavby možno vykonať horizontálne alebo vertikálne, ak je to možné a ak sa tým vytvoria samostatné funkčné celky. Ak vzniknú rozdelením nové byty alebo nebytové priestory, súd zároveň určí, ktoré spoločné časti domu ostatnú v ich pridruženom spoluvlastníctve a veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj to, v akom pomere sa budú spoluvlastníci podieľať na nákladoch spojených s rozdelením stavby.
5723 (3)  Pri delení nehnuteľnej veci môže súd zriadiť k niektorej jej časti vecné bremeno, ak si to vyžaduje riadne užívanie novovzniknutej veci bývalým spoluvlastníkom.
5725
§ 73
(1)  Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
5728 (2)  Ak žiaden zo spoluvlastníkov nemá o vlastníctvo veci záujem, súd nariadi jej predaj na verejnej dražbe a výťažok rozdelí podľa veľkosti podielov.
5730
§ 74
5732
5733
5734 (1)  Pri zrušení spoluvlastníctva si spoluvlastníci vzájomne vyporiadajú pohľadávky a dlhy, ktoré súvisia so spoluvlastníctvom alebo so spoločnou vecou.
5736 (2)  Každý zo spoluvlastníkov môže požadovať od ostatných spoluvlastníkov, aby došlo k úhrade splatného dlhu ako aj dlhu, ktorého splatnosť nastane do jedného roku po uzavretí dohody o zrušení spoluvlastníctva alebo po začatí súdneho konania o zrušení spoluvlastníctva.
5739 (3)  Ak dôjde k predaju veci, uhradia sa po odpočítaní nákladov spojených s predajom všetky dlhy, podľa predchádzajúcich odsekov ešte predtým, než sa medzi spoluvlastníkov rozdelí výťažok.
5741
§ 75
Ustanovenia o spoluvlastníctve sa primerane použijú aj na spoločenstvo k iným vecným právam.
5744
§ 76
Pridružené podielové spoluvlastníctvo
5746 (1)  Spoluvlastníctvo môže byť nerozlučne spojené s vlastníctvom určitej veci; v takom prípade znáša právny režim veci, s ktorou je nerozlučne spojené.
5748 (2)  Pridružené spoluvlastníctvo vzniká zo zákona, zo zmluvy, prípadne z iných právnych skutočností predpokladaných zákonom.
5750 (3)  Na pridružené spoluvlastníctvo sa primerane použijú ustanovenia o spoluvlastníctve, pokiaľ zmluva alebo právny predpis neustanovujú inak.
5752
Piaty diel
Osobitné ustanovenia o vlastníckom práve k bytom a nebytovým priestorom
Prvý pododdiel
Všeobecné ustanovenia
§ 77
Ustanovenia tohto dielu zákona sa vzťahujú len na dom, v ktorom sa nachádzajú aspoň dva byty alebo nebytové priestory, s vlastníctvom ktorých je nerozlučne spojené pridružené spoluvlastníctvo spoločných častí domu alebo iné spoločné vecné právo k pozemku (ďalej len „dom“).
5761
5762
5763
5764
§ 78
Pozemkom sa na účely tohto dielu zákona rozumie pozemok, na ktorom je postavený dom podľa § 55 ods. 1, ako aj priľahlý pozemok, ak nie je ustanovené inak. Priľahlým pozemkom sa rozumejú najmä parky, záhrady, prístupové cesty, stavby, oplotenia, prístrešky, ihriská, nádvoria a parkoviská nachádzajúce sa na pozemku patriacom k domu, ktorý účelovo a funkčne súvisí s prevádzkou a správou domu.
5770
§ 79
(1)  Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú oddelené od zvyšnej časti domu a spolu s príslušenstvom bytu slúžia na trvalé uspokojovanie bytových potrieb ako samostatná bytová jednotka.
5774 (2)  Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú oddelené od zvyšnej časti domu a sú určené na iné účely ako na bývanie.
5776
§ 80
(1)   Spoločnými časťami domu sa rozumejú tie časti domu, ktoré sú podľa svojej povahy potrebné na jeho zachovanie a bezpečnosť, vrátane jeho hlavných stavebných konštrukcií, ako aj na zachovanie tvaru i vzhľadu celého domu, pričom slúžia spoločne všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
5781 (2)   Spoločnou časťou domu je vždy pozemok, na ktorom je dom postavený a priľahlý pozemok.
5783 (3)   Pre účely, prevádzky, údržby, opráv, modernizácie a rekonštrukcie domu sa za spoločné časti domu považujú aj také časti, ktoré patria alebo ktoré boli prenechané na výlučné užívanie niektorému alebo viacerým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
5786
§ 81
5788 (1)   Spoločné časti domu sú v pridruženom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
5790
5791
5792
5793 (2)   Ak je k pozemku zriadené právo stavby, patrí toto právo všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
5795
5796
§ 82
5798 (1)  S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza na nadobúdateľa aj pridružené spoluvlastníctvo spoločných častí domu alebo iné spoločné vecné práva k pozemku ako aj ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
5802 (2)  Spoluvlastníci
5803
5804
spoločných
5806
častí
5808 sa
5809
5810
nemôžu
5812
domáhať
5814
zrušenia
5816
pridruženého
5818 spoluvlastníctva podľa tohto zákona.
5819
5820
§ 83
5822 (1)  Ak sa výška spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu neurčí s ohľadom na povahu, rozmery či umiestnenie bytu, alebo ak tieto podiely nie sú rovnaké, platí, že sú stanovené pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru bez príslušenstva k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome.
5827 (2)  Ak sú spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach domu určené inak, než pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov v dome, alebo ak sú tieto podiely rovnaké, má vlastník bytu alebo nebytového priestoru právo domáhať sa zmeny veľkosti podielu, ak sa podstatne zmenili okolnosti a pôvodné určenie tohto podielu je zjavne nespravodlivé.
5832 (3)  Ak na návrh vlastníka bytu alebo nebytového priestoru podľa odseku 2 nedôjde k požadovanej zmene spoluvlastníckych podielov, môže o zmene rozhodnúť súd. Takáto zmena má za následok zmenu vyhlásenia vlastníka domu podľa § 87.
5835
Druhý pododdiel
Vznik vlastníctva bytov a nebytových priestorov
§ 84
5839
5840
5841 Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome vzniká len spôsobmi a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
5843
5844
§ 85
Výstavba domu
5846 Ak sa zmluvné strany na základe zmluvy o výstavbe uzatvorenej podľa tohto zákona dohodli na výstavbe alebo zmene domu, vznikajú byty a nebytové priestory výstavbou, ak je dom aspoň v takom stupni rozostavanosti, že je už navonok uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou a byty a nebytové priestory sú v ňom uzavreté obvodovými stenami.
5850
5851
Vyhlásenie vlastníka domu
§ 86
5854 (1)   Ak sa na základe vyhlásenia vlastníka domu alebo inej oprávnenej osoby (ďalej len „vyhlásenie“) rozdelí dom na byty a nebytové priestory, vznikne vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom zápisom do verejného zoznamu.
5857 (2)   Ak je pozemok s domom vo vlastníctve viacerých osôb, alebo ak je k pozemku s domom zriadené právo stavby, rozdelí sa dom na byty a nebytové priestory na základe dohody spoluvlastníkov pozemku alebo iných oprávnených osôb. Vlastnícke právo k bytom a nebytových priestorov vznikne zápisom do verejného zoznamu.
5861 (3)   Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov môže vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pri zúžení alebo vyporiadaní majetkového spoločenstva manželov, ako aj v iných prípadoch, ktoré pripúšťa tento zákon.
5864 (4)   Dohoda podľa odseku 2 ako aj rozhodnutie súdu podľa odseku 3 musia obsahovať náležitosti vyhlásenia podľa § 87.
5866
5867
§ 87
(1)  Pri rozdelení práva k domu na vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom podľa § 64 a nasl. sa v písomnom vyhlásení (ďalej vyhlásenie) uvedú údaje aspoň v rozsahu:
5870a)   označenie pozemku, domu, obce a katastrálneho územia
5871b)   označenie jednotlivých bytov a nebytových priestorov aspoň ich:
5873
5874
5875aa)  číslom, ich umiestnením (poschodie, číslo vchodu) s určením účelu ich užívania,
5877bb)  určením a popisom spoločných častí domu so zreteľom k ich stavebnej, technickej alebo užívacej povahe a s prípadným určením, ktoré z nich sú vyhradené na výlučné užívanie len niektorým vlastníkom bytov a nebytových priestorov,
5881cc)  veľkosť podielu na spoločných častiach domu a spôsob jeho určenia,
5882c)   označenie vecných a iných práv vrátane práv z vád, ktoré prechádzajú spolu so vznikom vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo len na niektorých z nich.
5885 (2)  Ak má rozdelením podľa ods. 1 vzniknúť dom s aspoň piatimi bytmi alebo nebytovými priestormi vo vlastníctve troch rôznych vlastníkov, uvedú sa vo vyhlásení i náležitosti stanov vlastníkov podľa § 108 ods. 2.
5888 (3)  Ak v súvislosti s rozdelením domu nevznikne spoločenstvo vlastníkov, určí osoba poverená správou domu vo vyhlásení aj pravidlá pre výkon správy domu a pre užívanie spoločných častí domu, ako aj príspevky na náklady spojené so správou domu a pozemku.
5891 (4)  K vyhláseniu sa priloží dokumentácia, z ktorej sú zrejmé situačné plány jednotlivých poschodí s vyznačení polohy a plochy všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, spoločných častí domu, ako aj identifikácia pozemku, na ktorom je dom postavený a prípadne aj priľahlého pozemku.
5895
§ 88
Ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom do verejného zoznamu na základe, nie je možné vyhlásiť vyhlásenie podľa § 64 a nasl. za neplatné a ani nemožno určiť, že vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom nevzniklo, ak k nej tretia osoba nadobudla vlastnícke právo v dobrej viere.
5900
§ 89
(1)  Ak vyhlásenie vymedzí byt alebo nebytový priestor neurčitým alebo nesprávnym spôsobom a ak túto vadu vlastník domu alebo iná oprávnená osoba neodstráni bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na vadu upozornila tretia osoba, ktorá na tom má právny záujem, môžu túto vadu odstrániť vlastníci dotknutých bytov alebo nebytových priestorov
5906
5907
5908 spoločným vyhlásením. Ak k tomu nedôjde, môže o odstránení vád vyhlásenia rozhodnúť súd na návrh osoby, ktorá má na tom oprávnený záujem.
5910 (2)  Ak
5911
5912
vyhlásenie
5914
obsahuje
5916
nesprávne
5918
alebo
5920
nedostatočne
5922
určité
5924
vymedzenie
5926 spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na spoločných častiach domu, k takémuto vymedzeniu sa neprihliada.
5928
§ 90
(1)  Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu vyhlásenie podľa § 87 zmeniť.
5930 (2)  K zmene vyhlásenia sa vyžaduje písomná dohoda dotknutých vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zmene ich práv a povinností. Ak však budú zmenou vyhlásenia dotknuté spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach domu, musia s takouto dohodou vyjadriť súhlas vlastníci disponujúci aspoň s nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
5935 Prevod vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru
§ 91
(1)  Na prevod vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru sa použijú ustanovenia tejto časti zákona o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
5939 (2)  V zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru sa uvedú
5941
minimálne
5943 náležitosti podľa ustanovenia § 87 ods. 1 tejto časti zákona.
5944 (3)  V prípade, ak niektorá z náležitostí, na ktoré sa odvoláva ods. 2, nezodpovedá skutočnosti alebo zápisu vo verejnom zozname, nemá to za následok neplatnosť celej zmluvy, ibaže by tento nedostatok alebo nesprávnosť v zmluve nebolo možné odstrániť ani výkladom či zmenou alebo doplnením zmluvy.
5948
Tretí pododdiel
Práva a povinnosti vlastníka bytu a nebytového priestoru
§ 92
(1)  Vlastník bytu a nebytového priestoru má právo byt a nebytový priestor slobodne spravovať a užívať spoločné časti domu, pričom pri výkone tohto práva je obmedzený výkonom
5954
5955
5956 vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri výkone vlastníckeho práva nesmie vlastník bytu alebo nebytového priestoru ohroziť, zmeniť ani poškodiť spoločné časti domu.
5959 (2)  Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný počínať si tak, aby pri akomkoľvek nakladaní so svojím bytom alebo nebytovým priestorom, pri ich užívaní či pri vykonávaní zmien nerušil, nesťažil a ani neohrozil ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výkone ich vlastníckeho či iného práva.
5963 (3)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať ich údržbu a opravy. To platí aj o spoločných častiach domu, ktoré má vlastník bytu alebo nebytového priestoru vyhradené na výlučné užívanie.
5967 (4)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť vady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu spôsobil sám, alebo osoby, ktoré užívajú jeho byt alebo nebytový priestor.
5970
§ 93
(1)   Nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome vzniká vlastníkovi povinnosť riadiť sa pravidlami pre správu domu a pre užívanie spoločných častí domu alebo stanovami, ktoré sa pre neho stávajú od tohto momentu záväznými.
5974 (2)   Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný zabezpečiť, aby pravidlá pre výkon správy domu alebo stanovy dodržiavali aj osoby, ktorým umožnil vstup do domu alebo bytu či nebytového priestoru; to platí aj pri ich prenechaní do užívania tretej osobe.
5977
§ 94
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo zúčastňovať sa na správe domu a pozemku a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu a pozemku. Toto právo nemožno dohodou vylúčiť ani obmedziť.
5981
§ 95
(1)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný zdržať sa všetkého, čo bráni údržbe, oprave, úprave, prestavbe či inej zmene domu alebo pozemku.
5984
5985
5986
5987 (2)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva alebo inej osobe oprávnenej vykonávať správu domu za účelom vykonania obhliadky, údržby, opravy, či úpravy spoločných častí domu prístupných len z jeho bytu alebo nebytového priestoru. To platí aj pre montáž, údržbu a kontrolu zariadení na meranie spotreby tepla, vody, plynu, či iných energií v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu alebo nebytového priestoru oprávneným osobám, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
5996 (3)  Ak dôjde výkonom činností podľa ods. 2 k poškodeniu bytu alebo nebytového priestoru, nahradí spoločenstvo dotknutému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru vzniknutú škodu, tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Ak spoločenstvo v dome nevzniklo, nahradia ju pomerne všetci spoluvlastníci domu. Ak však vykonával tieto práce vo svojom záujme len niektorý vlastník bytu alebo nebytového priestoru, nahradí škodu sám.
6001
§ 96
(1)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nesmie vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by v neprimeranom rozsahu ohrozoval, obmedzoval alebo rušil ostatných, alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak spoločenstvo v dome nevzniklo, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
6008 (2)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý stavebne upravuje byt alebo nebytový priestor, je povinný na výzvu umožniť prístup do bytu alebo nebytového zástupcovi spoločenstva alebo inej osobe zodpovednej za správu domu z dôvodu kontroly, či stavebné úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia spoločné časti domu. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome neumožní vstup do bytu alebo nebytového priestoru, je osoba zodpovedná za správu domu povinná oznámiť vykonávanie stavebných úprav bytu alebo nebytového priestoru príslušnému stavebnému úradu.
6015
§ 97
6017
6018
6019 Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje jeho výkon najmä tým, že:
6022a)   hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor alebo spoločné časti domu, alebo
6023b)   sústavne narušuje pokojné užívanie ostatných vlastníkov, alebo
6024c)   ohrozuje bezpečnosť ostatných vlastníkov, alebo
6025d)   porušuje dobré mravy v dome, alebo
6026e)   neplní povinnosti uložené mu rozhodnutím súdu, môže súd na návrh osoby zodpovednej za správu domu alebo dotknutého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.
6029
§ 98
(1)   Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný do jedného mesiaca po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru oznámiť osobe zodpovednej za správu domu svoju adresu, ako aj počet osôb, ktoré budú byt užívať. Táto povinnosť platí obdobne aj vtedy, ak nastanú akékoľvek zmeny údajov uvedených v tomto oznámení.
6034 (2)   V prípade zmeny počtu osôb užívajúcich byt, je vlastník bytu povinný oznámiť osobe zodpovednej za správu domu túto zmenu, ak byt užíval súvisle minimálne dva mesiace počas kalendárneho roka. V prípade, ak vlastník prenechal užívanie bytu tretej osobe, oznámi osobe zodpovednej za správu domu meno a adresu tejto osoby.
6038 (3)   Vlastník bytu a nebytového priestoru má právo, aby mu osoba zodpovedná za správu domu oznámila meno a adresu ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru alebo ich nájomcu v dome, ak má na to vlastník bytu alebo nebytového priestoru vážny dôvod.
6041
§ 99
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má voči osobe zodpovednej za správu domu právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu a pozemku alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv a to najmä uzavretých zmlúv s tretími osobami, výpisov z účtov domu ako aj účtovných kníh a iných dokladov. V rámci výkonu tohto práva má vlastník bytu a nebytového priestoru právo vyhotovovať si fotodokumentáciu týchto dokladov a to na vlastné náklady alebo za úhradu vecných nákladov osobe zodpovednej za správu domu a pozemku. Tá
6049
6050
6051 môže vlastníkovi poskytnúť požadované informácie a doklady aj elektronickou formou, ak je to dohodnuté v stanovách alebo v pravidlách pre výkon správy domu.
6053
§ 100
(1)  Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne prispievať na správu domu a pozemku do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej aj „fond“ alebo „príspevky na správu") podľa výšky spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, ak nie je dohodnuté alebo určené inak. Výšku príspevku do fondu určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu a pozemku.
6061 (2)  Ak niektorá zo spoločných častí domu slúži len niektorému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru k výlučnému užívaniu, stanoví sa výška príspevku aj so zreteľom k povahe, rozmerom a umiestnenia tejto časti domu a rozsahu povinností vlastníka spravovať ju na vlastné náklady.
6065 (3)  Príspevky určené na odmenu osoby, ktorá dom a pozemok spravuje alebo členov orgánov spoločenstva, na vedenie účtovníctva a na podobné náklady vlastnej činnosti týkajúcej správy domu a pozemku sa rozvrhnú na každý byt a nebytový priestor pomerne.
6068
§ 101
(1)  Vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný poukazovať mesačne vopred zálohy na plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len „služby“) a to od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru. Vlastník má právo, aby mu osoba zodpovedná za správu domu zálohy na služby vyúčtovala najneskôr do 30. apríla kalendárneho roku. Vzor vyúčtovania upraví vykonávací predpis.
6074 (2)  Ak nie je určená alebo dohodnutá doba splatnosti nedoplatku alebo preplatku vyúčtovania záloh, sú splatné do 2 mesiacov od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1.
6076
§ 102
(1)   Nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti súvisiace so správou domu a pozemku voči osobe
6080
6081
6082 zodpovednej za správu domu. Pri prevode vlastníckeho práva k bytu nevzniká osobe zodpovednej za správu domu povinnosť vysporiadať príspevky na správu domu ku dňu účinnosti prevodu.
6085 (2)   Pri prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru je prevodca povinný nadobúdateľovi doložiť potvrdením osoby zodpovednej za správu domu nie starším ako jeden mesiac o dlhoch súvisiacich so správou domu a pozemku, ktoré prejdú na nadobúdateľa, prípadne, že takéto dlhy neexistujú.
6089 (3)   Za dlhy, ktoré na nadobúdateľa bytu a nebytového priestoru prešli ku dňu nadobudnutia vlastníctva, ručí prevodca osobe zodpovednej za správu domu; to platí aj v prípade porušenia povinnosti prevodcu podľa odseku 2 alebo ak v dome nie je žiadna osoba zodpovedná za správu domu.
6093
Štvrtý poddiel
Správa domu
§ 103
(1)   Správa domu a pozemku zahŕňa všetko, čo neprináleží vlastníkovi bytu a nebytového priestoru a čo je v záujme všetkých spoluvlastníkov nutné alebo účelné pre riadnu starostlivosť o dom a pozemok ako funkčný celok a zachovanie alebo zlepšenie spoločných častí domu. Správa zahŕňa i činnosti spojené s prípravou a vykonávaním zmien spoločných častí domu nadstavbou, vstavbou, prístavbou, stavebnou úpravou alebo zmenou v užívaní, ako i so zriadením, udržiavaním alebo zlepšením zariadení v dome alebo na pozemku.
6102 (2)   Platí, že sa správa vzťahuje i na spoločné časti domu, ktoré slúžia výlučne k užívaniu len niektorému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru.
6104
§ 104
Osobou zodpovednou za správu domu je spoločenstvo vlastníkov (ďalej len „spoločenstvo“).
6106 Ak spoločenstvo v dome nevzniklo, spravuje dom osoba na tento účel poverená vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome alebo ustanovená súdom.
6108
§ 105
Správa domu bez spoločenstva
6110
6111
6112
6113 (1)  Ak v dome spoločenstvo nevzniklo a dom nespravuje ani správca zapísaný v registri správcov podľa osobitného predpisu, použijú sa na správu domu pravidlá uvedené vo vyhlásení podľa § 87 a pre rozhodovanie vlastníkov o správe sa primerane použijú ustanovenia tohto dielu o zhromaždení vlastníkov.
6117 (2)  Ak má niektorý z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu vyšší než je nadpolovičná väčšina, stáva sa osobou zodpovednou za správu domu; to neplatí, ak už v dome vzniklo spoločenstvo.
6120 (3)  Osoba zodpovedná za správu domu sa nemôže svojej funkcie vzdať a ani nemôže byť odvolaná vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
6122 (4)  Na základe dohody všetkých vlastníkov môže byť osobou zodpovednou za správu domu aj správca zapísaný v zozname správcov podľa osobitného predpisu. Ak k takejto dohode nedôjde, ak správu domu vykonáva vlastník podľa odseku 2 nedostatočne, alebo ak dom z iného dôvodu nemá zvolenú či ustanovenú osobu zodpovednú za jeho správu, môže správcu domu vymenovať na návrh ktoréhokoľvek vlastníka súd.
6127 Spoločenstvo vlastníkov
6128
§ 106
(1)  Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona za účelom zabezpečenia výkonu správy domu a pozemku. Spoločenstvo je oprávnené nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
6132 (2)  Členstvo v spoločenstve je neoddeliteľne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru. Za splatné dlhy spoločenstva, ktoré existovali ku dňu zániku členstva v spoločenstve, ručí jeho člen v pomere podľa veľkosti svojho podielu na spoločných častiach domu.
6136
§ 107
(1)   Spoločenstvo sú povinní založiť vlastníci v domoch rozdelených na byty a nebytové priestory, v ktorých sa nachádza minimálne päť bytov alebo nebytových priestorov vo vlastníctve aspoň troch rôznych vlastníkov.
6140
6141
6142
6143 (2)   Vznik spoločenstva podľa odseku 1 sa zapíše do verejného zoznamu, bez tohto zápisu nie je možné previesť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v dome. To neplatí pri nadobudnutí vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom prvým vlastníkom.
6146 (3)   V dome, ktorý nespĺňa podmienky v odseku 1 možno založiť spoločenstvo len so súhlasom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
6148
6149
§ 108
Založenie spoločenstva
6151 (1)  Spoločenstvo sa založí schválením stanov. Ak spoločenstvo nebolo založené vyhlásením vlastníka domu alebo dojednaním v zmluve o výstavbe, vyžaduje sa na schválenie stanov nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov v dome.
6154 (2)  Stanovy musia obsahovať aspoň:
6155a)   názov spoločenstva, ktoré musí obsahovať slovné spojenie „spoločenstvo vlastníkov“ a označenie domu, pre ktorý spoločenstvo vzniklo,
6157b)   sídlo určené v dome, pre ktorý spoločenstvo vzniklo, ak to nie je možné na inom vhodnom mieste,
6159c)   určenie orgánov a ich právomoc, počet členov volených orgánov a ich funkčné obdobie, ako i spôsob zvolania, konania a uznášania,
6161d)   určenie prvého štatutárneho orgánu a údaje o jeho členoch v rozsahu potrebnom na zápis do registra spoločenstiev,
6163e)   pravidlá pre výkon a spôsob správy domu a pozemku a užívania spoločných častí domu,
6164f)   úpravu práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
6165g)   úpravu majetkových pomerov spoločenstva vrátane pravidiel pre tvorbu rozpočtu spoločenstva,
6167h)   spôsob a výšku príspevkov do fondu, ako aj služieb, ktoré platia jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov,
6169i)   spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu.
6170 (3)  V prípade, ak spoločenstvo vlastníkov nemá schválené stanovy z iných dôvodov, spravujú sa vnútorné pomery spoločenstva ustanoveniami tohto zákona a primerane aj vykonávacím predpisom.
6173 Vznik spoločenstva
6174
6175
6176
6177
§ 109
Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do verejného registra zriadeného podľa osobitného predpisu (ďalej len „register spoločenstiev“2), vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len „správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva.
6181
§ 110
Vznik spoločenstva
6183 Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev.
6184
§ 111
(1)  Návrh na zápis do registra spoločenstiev je povinný podať vlastník domu, osoba zodpovedná za správu domu alebo splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome najneskôr do jedného mesiaca po splnení podmienok založenia spoločenstva uvedených v tomto zákone; pravosť podpisu navrhovateľa musí byť úradne osvedčená. Súčasťou návrhu na zápis do registra spoločenstiev sú:
6190a)   stanovy alebo iná listina podľa tohto zákona, v ktorej sú stanovy obsiahnuté, alebo zápisnica s prezenčnou listinou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak spoločenstvo nevzniká na základe vyhlásenia vlastníka domu a zmluvy o výstavbe,
6193b)   doklad o bezúhonnosti predsedu spoločenstva, alebo údaje potrebné na zabezpečenie tohto dokladu; v takom prípade si tento doklad zabezpečí správny orgán,
6196
6197 Takáto úprava vzniku spoločenstva počíta s tým, že v rámci rekodifikácie sa prijme alebo novelizuje osobitný zákon o registroch právnických osôb, v ktorom budú upravené podmienky pre registráciu nielen spoločenstiev vlastníkov, ale aj ostatných právnických osôb, ktoré dnes vedú okresné úrady, ministerstvá či súdy. Vzorom by tu mal byť český zákon č. 304/2013 Sb. o veřejných rejstřících právnických a fyzických osôb. V čase vypracovania tohto § znenia /september 2015/ je v NR SR návrh zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci s navrhovanou účinnosťou od
62031.10.2015. Tento návrh zákona však na rozdiel od českého zákona zachováva súčasnú evidenciu a kompetencie jednotlivých registrových úradov a prostredníctvom zákona sa len inštitucionalizuje evidencia, ktorá umožňuje na jednom mieste získať pre potreby výkonu verejnej moci relevantné údaje o zapísaných subjektoch. V prípade prijatia českej koncepcie by teda bolo potrebné tento zákon podstatne novelizovať, aby boli jednotlivé osobitné evidencie zrušené a nahradené len jedným registrom právnických osôb, ktoré by viedli registrové súdy a nie správne orgány, ako je tomu v súčasnosti.
6209 Ak sa vyššie uvedená koncepcia nepresadí, ust. § 110 o vzniku spoločenstva by mohla byť zachovajúc súčasný nevyhovujúci stav v nasledovnom znení „Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len „správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len „register").“
6213
6214
6215
6216c)   výpis z listu vlastníctva alebo údaje potrebné na zabezpečenie tohto výpisu; v takom prípade si tento výpis zabezpečí správny orgán,
6218d)   listinu preukazujúcu ukončenie zmluvy o výkone správy alebo inej obdobnej zmluvy so správcom zapísaným v zozname správcov aj s dokladom o jej doručení správcovi, ak ide o zmenu formy výkonu správy,
6221e)   potvrdenie o úhrade správneho poplatku za návrh.
6222 (2)  Konanie o registrácii sa začne dňom, kedy je správnemu orgánu doručený návrh na zápis do registra spoločenstiev. Prekážkou konania o registrácii spoločenstva nie je plynutie výpovednej lehoty pri skončení platnosti zmluvy o výkone správy alebo inej obdobnej zmluvy so správcom zapísaným v zozname správcov.
6226 (3)  Ak návrh na zápis do registra spoločenstiev neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správny orgán pomôže navrhovateľovi nedostatky návrhu odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
6229 (4)  Správny orgán vykoná zápis do registra spoločenstiev do 15 dní od splnenia všetkých náležitostí návrhu podľa odseku 1, alebo, ak ide o zmenu formy správy, nasledujúci deň po skončení platnosti zmluvy o výkone správy alebo inej obdobnej zmluvy. Správny orgán do troch dní po zápise do registra spoločenstiev zašle spoločenstvu rozhodnutie o vykonaní zápisu s uvedením dňa registrácie a oznámením o pridelení identifikačného čísla.
6234 (5)  Zapisované údaje o spoločenstve a ich zmeny oznámi správny orgán Štatistického úradu Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.
6236 (6)  Do registra spoločenstiev sa zapisuje:
6237a)   názov a sídlo spoločenstva,
6238b)   identifikačné číslo,
6239c)   orgány spoločenstva,
6240d)   meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu a všetkých jeho členov, vrátane spôsobu jeho konania v prípade kolektívneho štatutárneho orgánu,
6242e)   označenie správcu, ktorý vykonáva správu spoločenstva na základe zmluvy alebo rozhodnutia súdu, ako aj dobu trvania tejto správy, ak je určená,
6244f)   ďalšie právne významné skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik, zmenu, zánik alebo obmedzenie práv a povinnosti spoločenstva či jeho orgánov.
6246 (7)  Do registra spoločenstiev sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností.
6247 Štatutárny orgán spoločenstva je povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali. K návrhu sa
6250
6251
6252 musí priložiť listina alebo iný dokument, z ktorého vyplýva navrhovaná zmena alebo zápis zapisovaných skutočností. Ustanovenia odseku 1 a 4 sa použijú primerane.
6254 (8)  Náležitosti zapísané v registri spoločenstiev sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do tohto registra; to neplatí, ak sa preukáže, že tretia osoba o nesprávnosti týchto údajov vedela už pred ich zápisom. Údaje zapísané v registri spoločenstiev sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Proti tomu, kto by sa v dobrej viere spoliehal na údaje v registri spoločenstiev, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti.
6260 (9)  Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
6261
§ 112
(1)  Spoločenstvo môže nadobúdať majetok a nakladať s ním iba na účely výkonu správy domu a pozemku. Spoločenstvo nemôže vlastniť byty a nebytové priestory v dome, ktorý spravuje.
6265 (2)  Finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súvislosti so správou domu alebo získané vlastnou činnosťou spoločenstva sa stávajú majetkom spoločenstva.
6268
§ 113
(1)   Spoločenstvo koná v právnych vzťahoch s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov i tretími osobami samostatne, v rozsahu svojej činnosti a vymedzeného účelu podľa tohto zákona. Spoločenstvo tiež vo vlastnom mene koná vo veciach správy domu a pozemku pred súdom a inými orgánmi.
6273 (2)   K právnym úkonom, ktorými spoločenstvo zabezpečuje dlh inej osoby, alebo tento dlh preberá, sa neprihliada; to neplatí ak ide o dlh pôvodného vlastníka domu súvisiaci s jeho správou či výstavbou.
6276 (3)   Ak vlastníkom bytov a nebytových priestorov vznikli práva zo zodpovednosti za vady týkajúce sa spoločných častí domu, je spoločenstvo oprávnené zastupovať vlastníkov pri uplatňovaní týchto práv.
6279
§ 114
6281
6282
6283 (1)  Spoločenstvo nemôže podnikať, ani sa priamo či nepriamo zúčastňovať na podnikaní iných osôb, alebo byť ich spoločníkom alebo členom, s výnimkami ustanovenými v odseku 2.
6285 (2)  Spoločenstvo sa môže združovať s iným spoločenstvom k spolupráci pri napĺňaní svojho účelu alebo sa môže stať členom právnickej osoby združujúcej spoločenstvá vlastníkov, samotných vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo inak pôsobiacej v oblasti bývania. V takom prípade sa spoločenstvo nemôže zaviazať k inej majetkovej účasti než je poskytnutie členského vkladu alebo úhrady členských príspevkov. Na právne úkony, ktorými sa spoločenstvo zaviaže podieľať sa na strate inej osoby, hradiť či zabezpečovať jej dlhy sa neprihliada.
6292
6293
§ 115
Správca
6295
6296 (1)  Spoločenstvo môže na zabezpečenie správy domu uzavrieť zmluvu o výkone správy so správcom zapísaným v zozname správcov podľa osobitného predpisu.
6298 (2)  Zmluvu o výkone správy musí schváliť nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je neplatná.
6300
§ 116
Dočasný správca
6302 (1)   V prípade, ak je výkon správy domu ohrozený najmä preto, že štatutárne orgány spoločenstva nie sú viac ako tri mesiace obsadené a správu domu nevykonáva ani správca podľa § 115, môže súd na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru ustanoviť spoločenstvu dočasného správcu zapísaného v zozname správcom podľa osobitného predpisu. Takto ustanovený správca vykonáva svoju činnosť až dovtedy, kým výkon správy domu nie riadne zabezpečený; to neplatí ak súd neurčí konkrétnu dobu, na ktorú správcu ustanovuje.
6309 (2)   Súd v rozhodnutí podľa odseku 1 určí aj základné podmienky dočasného výkonu správy.
6310 Na práva a povinnosti takto ustanoveného správcu sa primerane použijú ustanovenia zmluvy o výkone správy podľa 5. časti tohto zákona.
6312
§ 117
6314
6315
6316
Orgány spoločenstva
(1)  Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Štatutárnym orgánom je predseda spoločenstva alebo výbor, ak tak určia stanovy. Kontrolným orgánom spoločenstva je rada, ak tak určia stanovy.
6320 (2)  Stanovy môžu určiť aj iné orgány než sú uvedené v odseku 1, avšak nie je možné im zveriť právomoci, ktoré sú týmto zákonom upravené pre zhromaždenie a štatutárny orgán.
6322 (3)  Funkčné obdobie členov štatutárneho orgánu, rady a iného voleného orgánu spoločenstva je časovo neobmedzené, ak stanovy neurčia inak. Nevyhnutnou podmienkou vzniku funkcie v orgánoch spoločenstva je súhlas člena tohto orgánu s jeho voľbou. Funkcia vzniká okamihom účinnosti rozhodnutia zhromaždenia o voľbe člena orgánu spoločenstva, ak v ňom nie je uvedený neskorší dátum.
6327 (4)  Členovia štatutárneho orgánu a rady spoločenstva nesmú:
6328a)   vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou spoločenstva,
6330b)   sprostredkúvať pre iné osoby obchody, ktoré sú predmetom činnosti spoločenstva alebo s ním súvisia,
6332c)   konať v mene spoločenstva vo veciach bez predchádzajúceho súhlasu zhromaždenia, ak sa podľa tohto zákona alebo stanov takýto súhlas vyžaduje.
6334 (5)  Na úpravu orgánov spoločenstva sa ďalej použijú ustanovenia tretieho dielu prvej časti tohto zákona3, ak nie je v ustanoveniach o spoločenstve upravené niečo iné.
6336
§ 118
Štatutárny orgán
6338 (1)  Predseda spoločenstva alebo výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý riadi jeho činnosť. Predseda alebo výbor rozhodujú o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva
6342 (2)  Členom štatutárneho orgánu môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti životu a zdraviu, trestný čin proti majetku alebo
6346
6347
O  právnických  osobách
6349
6350
6351 iný trestný čin spáchaný úmyselne, ak sa naň nehľadí, akoby nebol odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
6353
§ 119
Pri výkone svojej pôsobnosti sú členovia štatutárnych orgánov spoločenstva povinní najmä:
6355a)   oznámiť vznik spoločenstva do verejného zoznamu podľa ust. 107 ods. 2 ,
6356b)   hospodáriť s majetkom spoločenstva s odbornou starostlivosťou v súlade s právnymi predpismi, stanovami a rozhodnutiami spoločenstva,
6358c)   vykonávať práva k majetku spoločenstva len v záujme všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
6360d)   sledovať úhrady za plnenia a úhrady príspevkov do fondu prevádzky údržby a opráv a služieb od členov spoločenstva a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
6362e)   umožniť každému členovi spoločenstva na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
6364f)   vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu či pozemku a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
6367g)   podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 100 a § 101, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
6370h)   priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle spoločenstva, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk,
6375i)   zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so stanovami, rozhodnutiami spoločenstva, týmto zákonom a osobitnými predpismi.
6377
§ 120
Rada
6379 (1)  Rada je dozorný orgán spoločenstva, ktorý môže zriadiť spoločenstvo pri svojom založení alebo kedykoľvek počas svojej existencie. Do pôsobnosti rady patrí najmä:
6382
6383
6384a)   zvolanie zhromaždenia najmenej raz za rok, ak ho nezvolá štatutárny orgán spoločenstva,
6386b)   kontrola hospodárenia spoločenstva vrátane vedenia účtovníctva a iných dokladov spoločenstva týkajúcich sa správy domu a pozemku,
6388c)   kontrola existujúcich zmluvných vzťahov spoločenstva s tretími osobami a poskytnutie stanoviska k uzavretiu nových zmluvných vzťahov so štatutárnym orgánom,
6390d)   návrh na voľbu a odvolanie členov štatutárnych orgánov spoločenstva,
6391e)   kontrola činnosti štatutárneho orgánu spoločenstva a návrhy opatrení na nápravu nedostatkov,
6393f)   vznášanie pripomienok a návrhov k všetkým otázkam, ktoré patria do pôsobnosti zhromaždenia.
6395 (2)  Rada má najmenej troch členov. Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom rady nemôže byť člen štatutárneho orgánu spoločenstva. Ak počet členov rady klesne pod tri, môže ktorýkoľvek z členov vykonávať pôsobnosti rady podľa odseku 1 a stanov.
6399 (3)  Každý člen rady je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva za účelom kontroly, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, stanovami a prijatými uzneseniami spoločenstva.
6402 (4)  Ďalšiu pôsobnosť rady a jej členov v rámci zákonom stanoveného účelu rady môžu určiť stanovy.
6404 Zhromaždenie
6405
§ 121
Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.
6407
§ 122
(1)  Zhromaždenie zvoláva štatutárny orgán spoločenstva, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada rada, ak je zriadená alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov všetkých vlastníkov, najmenej však dvoch z nich. V takom prípade štatutárny orgán zvolá zhromaždenie v čase uvedenom v žiadosti, najneskôr však do 1 mesiaca od jej doručenia.
6413
6414
6415
6416 (2)  Oznámenie o zhromaždení vlastníkov spolu s programom (pozvánka) musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom jeho konania.
6419 (3)  Ak štatutárny orgán zhromaždenie nezvolá tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, zvolá ho rada alebo sami vlastníci bytov a nebytových priestorov bezodkladne po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1.
6422 (4)  Ak k pozvánke nie sú pripojené aj materiály, ktoré majú byť predmetom rokovania zhromaždenia, je zvolávateľ povinný každému vlastníkovi umožniť sa s nimi včas oboznámiť.
6425
§ 123
Do pôsobnosti zhromaždenia patrí:
6427a)   zmena stanov,
6428b)   zmena vyhlásenia o rozdelení práva k domu a pozemku na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov,
6430c)   voľba a odvolávanie členov volených orgánov a rozhodovanie o výšky ich odmeny,
6431d)   schválenie účtovnej závierky, vyporiadanie výsledku hospodárenia a správy o hospodárení spoločenstva a správe domu ako aj celkovú výšku príspevkov na ďalšie obdobie a rozhodnutie o vyúčtovaní alebo vyporiadaní nevyčerpaných príspevkov,
6434e)   schválenie druhu služieb a výšky záloh na ich úhradu, ako aj spôsob rozúčtovania cien služieb na byty a nebytové priestory,
6436f)   rozhodovanie o:
6437fa) použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
6438fb) členstve spoločenstva v právnickej osobe pôsobiacej v oblasti bývania,
6439fc) zmene účelu užívania spoločnej časti domu, bytu alebo nebytového priestoru,
6440fd) zmene podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru,
6441fe) úplnom alebo čiastočnom zlúčení alebo rozdelení bytov alebo nebytových priestorov,
6443ff) zmene v určení spoločných častí domu slúžiacich k výlučnému užívania vlastníka bytu alebo nebytového priestoru,
6445fg) zmene spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu,
6446fh) oprave alebo stavebnej úprave spoločnej časti, ak náklady prevyšujú sumu stanovenú vykonávacím právnym predpisom; to neplatí, ak stanovy určujú inak,
6449
6450
6451fi) zrušení spoločenstva,
6452g)   udeľovanie predchádzajúceho súhlasu k:
6453ga) nadobudnutiu, scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľností alebo inému nakladaniu s nimi,
6455gb) nadobudnutiu, scudzeniu, zaťaženiu hnuteľných vecí, ktorých hodnota prevyšuje sumu stanovenú vykonávacím právnym predpisom, alebo k inému nakladaniu s nimi; to neplatí, stanovy určujú inak,
6458gc) uzavretiu zmluvy o úvere spoločenstva, jej zmenám a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru,
6460gd) vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,
6461ge) prenájmu spoločných častí domu,
6462h)   určenie osoby správcu, ktorý má zabezpečovať niektoré činnosti správy domu a pozemku ako aj o schválení zmluvy o výkone správy s ním a jej zmien,
6464i)   na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu a nebytového priestoru v dome,
6466j)   rozhoduje o ďalších skutočnostiach, ktoré si zhromaždenie vyhradí alebo o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva.
6468
§ 124
Rozhodovanie zhromaždenia
6470 (1)  Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môže uplatniť svoje hlasovacie právo ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov zúčastnených na hlasovaní. V prípade, ak medzi nimi pri hlasovaní nastane nezhoda prejavu vôle, na takýto hlas sa neprihliada, to neplatí, ak hlasovacie právo uplatní väčšinový spoluvlastník bytu alebo nebytového priestoru.
6476 Ustanovenie tohto odseku sa použije aj vtedy, ak sa hlasuje mimo zhromaždenia.
6477 (2)  Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní vlastníci, ktorí majú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých vlastníkov. Na prijatie rozhodnutia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov, ak tento zákon alebo stanovy neupravujú vyšší počet hlasov.
6481 (3)  Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o
6483
6484 vyčlenení niektorej spoločnej častí domu zo spoločného vlastníctva
6486
6487
6488 a následnou dispozíciou s ňou alebo s rozdelením alebo prevodom vlastníctva k pozemku alebo jeho časti.
6490 (4)  Súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov sa vyžaduje vtedy, keď sa rozhoduje o:
6492a)   zmluve o úvere a o každom dodatku k nej ako aj o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej,
6494b)   zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej,
6497c)   o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu,
6499d)   ak sa mení všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov výška spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu podľa alebo ak sa mení pomer výšky príspevkov na správu domu a pozemku inak než v dôsledku zmeny podielov na spoločných častiach domu,
6503e)   zmene vyhlásenia o rozdelení práva k domu a pozemku na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov.
6505 (5)  Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v dome sa vyžaduje vtedy, keď sa rozhoduje o:
6507a)   zmene stanov,
6508b)   zmene účelu užívania spoločných častí domu bez toho, aby došlo k zmene výšky spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach,
6510c)   podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu a nebytového priestoru v dome.
6511 (6)  Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, okrem hlasovania o veci, pri ktorej sa vyžaduje dvojtretinová väčšina.
6516
§ 125
(1)   Zhromaždenie vlastníkov vedie ako predsedajúci člen orgánu, ktorý ho zvolal alebo poverený vlastník bytu a nebytového priestoru. Priebeh zhromaždenia a všetky prijaté
6520
6521
6522 rozhodnutia musia byť uvedené v písomnej zápisnici zo zhromaždenia, ktorú je povinný vyhotoviť štatutárny orgán spoločenstva najneskôr do 5 pracovných dní od termínu konania zhromaždenia, ak stanovy alebo rozhodnutie zhromaždenia neurčujú inak.
6525 Zápisnica musí byť podpísaná predsedajúcim a členom rady, ak je v dome zriadená, alebo jedným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru prítomným na zhromaždení, ak stanovy alebo rozhodnutie zhromaždenia neurčia inak. Vzor zápisnice zo zhromaždenia upraví vykonávací predpis.
6529 (2)   Spoločenstvo vedie zoznam všetkých prijatých uznesení, zápisníc o zhromaždeniach a súdnych sporoch týkajúcich sa správy domu a pozemku, pričom je povinné svojmu členovi kedykoľvek umožniť nahliadnuť do tohto zoznamu. Za vedenie, pravidelnú aktualizáciu a správnosť tohto zoznamu je zodpovedný štatutárny orgán spoločenstva.
6533 Tento zoznam môže byť prístupný na mieste v dome obvyklom ako aj na webovom sídle spoločenstva, ak ho má zriadené.
6535 (3)   Výsledok hlasovania zhromaždenia oznamuje a zápisnicu zo zhromaždenia zverejňuje ten, kto ho zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Ak sa tak nestane, môže výsledok hlasovania oznámiť aj štvrtina členov spoločenstva, ktorá bola prítomná na rokovaní zhromaždenia.
6539 Hlasovanie mimo zhromaždenia
6540
§ 126
(1)  Ak nie je zvolané zhromaždenie uznášaniaschopné, alebo ak o to požiadajú vlastníci disponujúci aspoň štvrtinou hlasov všetkých vlastníkov v dome, môže štatutárny orgán spoločenstva vyhlásiť písomné hlasovanie do jedného mesiaca odo dňa, na ktorý bolo zhromaždenie zvolané, alebo odo dňa doručenia písomnej žiadosti vlastníkov o jeho vyhlásenie.
6546 (2)  V prípade, ak štatutárny orgán spoločenstva nevyhlási v lehote podľa ods. 1 písomné hlasovanie, vyhlási ho rada, ak je v dome zriadená alebo vlastníci prostredníctvom svojho zástupcu bezodkladne po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1.
6549
§ 127
Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aspoň päť pracovných dní vopred informovaní spôsobom v dome obvyklým o návrhoch uznesení k
6553
6554
6555 otázkam, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, prípadne dokedy je potrebné sa k predmetu hlasovania vyjadriť. Oznámenie o písomnom hlasovaní obsahuje obvykle aj podklady potrebné pre jeho posúdenie jeho predmetu alebo údaj, kde sú tieto informácie zverejnené. Ak stanovy neurčia inak, je lehota dokedy musia vlastníci hlasovať do 15 dní od vyhlásenia písomného hlasovania.
6560
§ 128
(1)
6562
6563 Na platnosť písomného hlasovania sa vyžaduje jednoznačné vyjadrenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na listine obsahujúcej úplné znenie návrhu rozhodnutia, na ktorom musí byť uvedený aj deň, mesiac a rok konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru s jeho vlastnoručným podpisom, ak vlastník nie je zastúpený splnomocnencom.
6568
6569 (2)
6570
6571 Stanovy môžu určiť, kedy je potrebné úradné alebo iné osvedčenie podpisov pri písomnom hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný.
6574
§ 129
6576 (1)
6577
6578 Na prijatie rozhodnutia v písomnom hlasovaní sa vyžaduje vždy súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon alebo stanovy nevyžadujú na prijatie rozhodnutia vyšší počet hlasov. V prípade neúspešného písomného hlasovania z dôvodu nedostatočnej účasti na hlasovaní, musí byť predmet hlasovania prerokovaný na zhromaždení vlastníkov. Ustanovenie § 131
6583ods. 3 tým nie je dotknuté.
6584
6585 (2)
6586
6587 Výsledok písomného hlasovania zhromaždenia je povinný oznámiť ten, kto ho vyhlásil a to do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Ak bolo v písomnom hlasovaní prijaté uznesenie, oznámi sa aj celý jeho obsah v zápisnici o písomnom hlasovaní. Ak sa výsledok písomného hlasovania v stanovenej lehote neoznámi, môže ho oznámiť aj ten, kto ho navrhol a to na náklady spoločenstva.
6593
6594 (3)
6595
6596 Ustanovenia § 125 ods. 2 a 3 sa primerane vzťahuje aj na vedenie a sprístupňovanie výsledkov a zápisnice o hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov mimo zhromaždenia.
6599
6600
6601
6602
§ 130
Splnomocnenie na hlasovanie
6604 (1)  Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala; podpis splnomocniteľa musí byť úradne osvedčený.
6606 Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku zhromaždenia členovi štatutárneho orgánu alebo rady spoločenstva, prípadne inému poverenému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.
6609 (2)  Kópia splnomocnenia sa pripojí k zápisnici zo zhromaždenia alebo hlasovacej listine v prípade písomného hlasovania.
6611 (3)  Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe.
6613
§ 131
Súdny prieskum
6615 (1)  Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť na súd, aby preskúmal prijaté rozhodnutie spoločenstva. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti prijatého rozhodnutia. Súd vyhlási napadnuté rozhodnutie za neplatné, ak je v rozpore so zákonom alebo stanovami. Inak môže napadnuté rozhodnutie zrušiť, ak je na to dôležitý dôvod. Prihliadne pritom na záujmy dotknutého vlastníka, na povahu napadnutého rozhodnutia ako aj na záujem spoločenstva vlastníkov.
6622 (2)  Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne uznášaniaschopnosť potrebná na prijatie rozhodnutia, rozhodne vo veci na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Prihliadne pritom na záujmy dotknutého vlastníka, na povahu prejednávanej záležitosti, ako aj na záujem spoločenstva vlastníkov.
6626 (3)  Ak návrh na súd podľa odsekov 1 a 2 nie je podaný vlastníkom bytu alebo nebytovému priestoru voči spoločenstvu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia rozhodnutia alebo odo dňa, kedy malo byť prijaté, jeho právo zaniká.
6629 (4)  V prípade, ak spoločenstvo v dome nevzniklo, právo podľa odsekov 1 a 2 sa uplatní sa návrh na súde voči všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
6631
6632
6633
6634
Zrušenie a zánik spoločenstva
§ 132
(1)   Spoločenstvo vlastníkov sa zrušuje dňom zániku vlastníckeho práva k všetkým bytom a nebytovým priestorom v dome.
6638 (2)   Spoločenstvo vlastníkov možno zrušiť rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo rozhodnutím súdu, ak počet bytov a nebytových priestorov v dome je menší než päť. V takom prípade sú vlastníci povinní prijať pravidlá pre správu domu a pozemku vrátane výšky príspevkov na správu domu. Ak takéto rozhodnutie nebude vlastníkmi prijaté, môže na návrh ktoréhokoľvek vlastníka určiť tieto pravidlá i výšku príspevkov na správu domu súd.
6644 (3)   Spoločenstvo vlastníkov môže súd zrušiť v prípadoch ustanovených v § 28 ods. 2 a 3 prvej časti tohto zákona. V takom prípade súd v rozhodnutí o zrušení spoločenstva ustanoví správcu domu správcu zo zoznamu správcov podľa osobitného predpisu. V takom sa použijú ustanovenia § 116 tohto dielu zákona.
6648
§ 133
Pri zrušení spoločenstva sa vykonáva likvidácia podľa ust. § 31 až 34 prvej časti tohto zákona s výnimkou ust. § 33 ods. 74. Likvidátor v prípade predĺženia spoločenstva podá návrh na jeho výmaz a aj po zániku spoločenstva trvá naďalej ručenie vlastníkov sa nesplnené záväzky spoločenstva podľa ust. § 84 ods. 2 tohto dielu zákona.
6653
§ 134
Právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie podľa osobitného predpisu sa na spoločenstvo vlastníkov nepoužije.
6656
§ 135
6658
6659
6660 Sú  to  ustanovenia  1.  časti  zákona  o  právnických  osobách
6662
6663
6664 Spoločenstvo vlastníkov zaniká ku dňu výmazu z registra spoločenstiev. Návrh na výmaz spoločenstva podá štatutárny orgán spoločenstva, likvidátor alebo ktorýkoľvek vlastník bytu a nebytového priestoru v dome.
6667
§ 136
(1)  Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu písomne dohodnúť na zmene formy ich vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnej veci, ktoré vznikne zápisom do verejného zoznamu. Predpokladá sa, že veľkosť spoluvlastníckych podielov každého spoluvlastníka sa rovná veľkosti podielu, ktorú mal vlastník bytu a nebytového priestoru na spoločných častiach domu, ak z dohody nevyplýva niečo iné.
6673 (2)  Ak má vlastnícke právo k všetkým bytom a nebytovým priestorov v dome len jeden vlastník, môže vyhlásením zmeniť toto vlastníctvo na vlastnícke právo k nehnuteľnej veci, ktoré vznikne zápisom do verejného zoznamu.
6676 (3)  Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre dohodu manželov o zmene formy všetkých vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sú predmetom majetkového spoločenstva manželov na vlastníctvo nehnuteľnej veci v majetkovom spoločenstva manželov.
6680 (4)  Ak je byt alebo nebytový priestor zaťažený vecným právom, na platnosť právnych úkonov podľa ods. 1 až 3 sa vyžaduje písomný súhlas osoby oprávnenej z tohto vecného práva.
6682
Piaty pododdiel
Spoločné ustanovenia
§ 137
Zákonné záložné právo
6686 (1)  Na zabezpečenie pohľadávok spoločenstva voči vlastníkom bytom a nebytovým priestorom, ktoré vznikli v dôsledku porušenia povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru uhradiť záväzky súvisiace so správou domu alebo pozemku, ktorých úhrnná výška prevyšuje sumu stanovenú vykonávacím predpisom, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak spoločenstvo v dome nevzniklo, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
6693
6694
6695
6696 (2)  Osoba zodpovedná za správu domu je povinná po splnení podmienok vzniku záložného práva podľa odseku 1 podať návrh na zápis tejto skutočností do verejného zoznamu. To platí podobne aj pre prípad zániku tohto záložného práva.
6699
6700
§ 138
(1)  Osoba zodpovedná za správu domu a pozemku je na tento účel oprávnená spracúvať osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, číslo bytu, telefónne číslo, elektronická adresa, číslo účtu a kód banky.
6705 (2)  Osoba zodpovedná za správu domu a pozemku je oprávnená na účel ochrany majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome priebežne zverejňovať zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú nedoplatky na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na službách či iných dlhoch týkajúcich sa správy domu. V zozname sa uvedie meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome a výška dlhu. Zoznam sa zverejňuje na mieste obvyklom na oznamovanie informácií v dome alebo iným vhodným a dohodnutým spôsobom.
6712
§ 139
Platné rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté spôsobom ustanoveným v tomto diely zákona sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a ich právnych nástupcov, ako aj spoločenstvo vlastníkov.
6716
§ 140
Osoba zodpovedná za správu domu je povinná zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy spoločnej časti domu alebo technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
6721
§ 141
6723
6724
6725 (1)  Ak nastane zmena vyhlásenia vlastníka domu, osoba zodpovedná za správu domu je povinná vyhotoviť jeho úplné znenie a v lehote 30 dní od jeho vyhotovenia ho založiť do zbierky listín, ktorý vedie príslušný orgán verejnej moci5. To platí rovnako aj v prípade ak sú náležitosti vyhlásenia obsiahnuté v zmluve o výstavbe.
6729 (2)  Ak je osobou zodpovednou za správu domu spoločenstvo vlastníkov, založí v lehote podľa
6730ods. 1 vyhlásenie vlastníka domu v úplnom znení aj orgánu, ktorý vedie register spoločenstiev.
6732
§ 142
Podrobnosti o výpočte podlahovej ploche bytu, o spoločných častiach domu a o činnostiach týkajúcich sa správy domu a pozemku a prípadne aj ďalších otázkach podľa tohto dielu zákona upraví vykonávací predpis.
6736
Štvrtá hlava
Vecné práva k cudzím veciam
Prvý diel
Právo stavby
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
§ 143
(1)   Pozemok môže byť zaťažený vecným právom inej osoby (stavebníka) mať stavbu na jeho povrchu alebo pod povrchom (právo stavby).
6745 (2)  Právo stavby možno zriadiť k pozemku, na ktorom už stavba stojí, ako aj k pozemku, na ktorom sa stavba zriadi v budúcnosti.
6747 (3)  Právom stavby možno zaťažiť aj pozemok, ktorý nie je zastavaný stavbou, ale slúži na jej lepšie užívanie.
6749
§ 144
6751
6752
Okresný  úrad,  katastrálny  odbor
6754
6755
6756 Právo stavby možno zriadiť za odplatu alebo bezodplatne.
6757
§ 145
(1)  Právo stavby nemožno zriadiť k pozemku, na ktorom viazne právo, ktoré sa prieči účelu stavby.
6760 (2)  Ak je pozemok zaťažený záložným právom, možno ho zaťažiť právom stavby len so súhlasom záložného veriteľa; ak je záložných práv viac, len so súhlasom všetkých záložných veriteľov.
6762
§ 146
(1)  Platí, že právo stavby je nehnuteľná vec.
6764 (2)  Na stavbu, ktorá je súčasťou pozemku zaťaženého právom stavby, sa primerane použijú ustanovenia o nehnuteľnostiach.
6766
Druhý oddiel
Vznik práva stavby
§ 147
(1)   Právo stavby vzniká na základe písomnej zmluvy, vydržaním, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ak je to prípustné, ako aj z ďalších dôvodov uvedených v tomto zákone.
6771 (2)  Ak sa právo stavby zriaďuje na základe zmluvy, vznikne zápisom do verejného zoznamu.
6772
§ 148
(1)  Právo stavby je právom dočasným a možno ho zriadiť najdlhšie na 100 rokov.
6774 (2)  Ak stavebník nadobudol právo stavby vydržaním, nadobúda ho najdlhšie na 50 rokov; ak sú na to spravodlivé dôvody, môže súd na návrh dotknutej strany dobu, na ktorú je právo stavby zriadené, skrátiť alebo predĺžiť, najviac však na dobu podľa ods. 1.
6777 (3)  Posledný deň doby, na ktorú je právo stavby zriadené, musí vyplývať zo zápisu vo verejnom zozname.
6779
6780
6781
6782 (4)  Ak viazne k pozemku zaťaženému právom stavby aj právo tretej osoby, zapísané vo verejnom zozname za právom stavby, možno dobu trvania práva stavby predĺžiť len so súhlasom osoby, v prospech ktorej je toto právo zapísané.
6785
§ 149
Ak zmluva o zriadení práva stavby obsahuje rozväzovaciu podmienku, neprihliada sa na ňu.
6787
Tretí oddiel
Práva a povinnosti
§ 150
(1)  Stavebník má k stavbe v rozsahu práva stavby rovnaké práva ako vlastník.
6791 (2)  Vo vzťahu k pozemku, na ktorom viazne právo stavby, má stavebník popri práve stavby aj práva požívateľa, ak sa nedohodlo inak.
6793
§ 151
(1)  Zmluva môže stavebníkovi uložiť povinnosť, aby stavbu postavil do určitej doby.
6795 (2)  Stavebník má povinnosť udržiavať stavbu v dobrom stave a poistiť ju na vlastné náklady, ak sa nedohodlo inak.
6797 (3)  Vlastník pozemku si môže dohodou so stavebníkom vyhradiť právo udeliť súhlas s určitým faktickým konaním alebo právnymi úkonmi stavebníka; súhlas s právnymi úkonmi však môže odoprieť len ak by mu konanie stavebníka bolo na ujmu.
6800
§ 152
(1)  Právo stavby možno previesť na iného.
6802 (2)  Ak sa prevádza právo stavby, má vlastník pozemku predkupné právo k právu stavby. Ak sa prevádza vlastnícke právo k pozemku, ktorý je zaťažený právom stavby, má stavebník predkupné právo k pozemku.
6805
§ 153
(1)   Právo stavby možno zaťažiť.
6807
6808
6809
6810 (2)  Ak si vlastník pozemku dohodou so stavebníkom vyhradí, že k zaťaženiu práva stavby je potrebný jeho súhlas, je výhrada účinná zápisom do verejného zoznamu.
6812
§ 154
Právo stavby prechádza na dedičov i na iného právneho nástupcu stavebníka.
6814
Štvrtý oddiel
Zánik práva stavby
§ 155
(1)  Právo stavby zaniká na základe písomnej zmluvy, ako aj v prípade, ak sa stavebník svojho práva stavby písomne vzdá.
6819 (2)  Ak to ustanovuje zákon, môže byť právo stavby zrušené rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
6821 (3)  Právo stavby zaniká aj uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené.
6822 (4)  Zánik práva stavby sa zapíše do verejného zoznamu.
6823
§ 156
Pri zániku práva stavby pred uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené, nastanú právne účinky jeho výmazu z verejného zoznamu voči osobe, v prospech ktorej bolo zapísané vecné právo k právu stavby do verejného zoznamu, až zánikom tohto vecného práva. To neplatí, ak táto osoba udelí s výmazom práva stavby z verejného zoznamu súhlas.
6828
§ 157
(1)  Ak sa stavebník práva stavby vzdá, môže vlastník pozemku previesť právo stavby na seba alebo na inú osobu. Zmena je účinná zápisom vo verejnom zozname.
6831 (2)  Právo stavby prevedené podľa odseku 1 trvá po zvyšok doby, na ktorú bolo zriadené pôvodne.
6832
§ 158
6834
6835
6836 (1)   Pri zániku práva stavby je vlastník pozemku povinný poskytnúť stavebníkovi za stavbu náhradu.
6838 (2)   Ak právo stavby zaniklo uplynutím doby a ak nebolo dohodnuté inak, výška náhrady sa rovná polovici trhovej ceny, ktorú mala stavba v čase zániku práva stavby.
6840 (3)   Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nepoužijú, ak bolo dohodnuté, že za stavbu sa náhrada neposkytne.
6842
Druhý diel
Vecné bremená
Všeobecné ustanovenia
§ 159
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci (povinný z vecného bremena) v prospech iného (oprávnený z vecného bremena) niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať (služobnosti), alebo niečo konať (reálne bremená).
6849
§ 160
(1)  Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom inej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
6852 (2)  Vecné bremeno spojené s vlastníctvom inej nehnuteľnosti prechádza jej prevodom alebo prechodom na nadobúdateľa.
6854 (3)  Vecné bremeno, ktoré patrí určitej osobe, nemožno previesť a zaniká najneskôr smrťou alebo zánikom oprávneného z vecného bremena.
6856
§ 161
Vznik vecných bremien
6858 (1)  Vecné bremeno vzniká na základe písomnej zmluvy, dedením, vydržaním, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ak to právny predpis pripúšťa, ako aj z iných dôvodov ustanovených právnymi predpismi.
6861
6862
6863
6864 (2)  Ak sa vecné bremeno zriaďuje na základe zmluvy, vznikne zápisom do verejného zoznamu.
6865
§ 162
(1)  Vecné bremeno sa nadobúda za odplatu alebo bezodplatne; v pochybnostiach sa predpokladá, že je zriadené bezodplatne.
6868 (2)  Ak sa vecné bremeno nadobudlo zo zákona alebo rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, má vlastník zaťaženej nehnuteľnosti právo na primeranú finančnú náhradu . Ak sa oprávnený a povinný z vecného bremena nedohodnú na výške náhrady, určí ju na návrh súd.
6871 Prihliadne pri tom najmä na rozsah obmedzenia povinného, povahu vecného bremena a na okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo.
6873 (3)  Priznaniu náhrady podľa ods. 2 nebráni, ak vecné bremeno, za ktoré sa náhrada poskytuje, zaniklo ešte pred rozhodnutím súdu.
6875
§ 163
K určitej nehnuteľnosti možno zriadiť viac vecných bremien, ak novšie vecné bremeno nie je na ujmu vecného bremena, ktoré vzniklo skôr.
6878 Obsah vecných bremien
6879
§ 164
(1)  Vecné bremeno zahrňuje všetko, čo je na jeho výkon potrebné.
6881 (2)  Ak nebol obsah alebo rozsah vecného bremena presne vymedzený, posúdi sa podľa účelu, na ktorý bolo vecné bremeno zriadené a podľa zvyklostí.
6883 (3)  Pri pochybnosti platí, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je obmedzený vecným bremenom skôr menej ako viac.
6885
§ 165
Ak sa strany nedohodli inak, je oprávnený z vecného bremena povinný znášať náklady spojené s užívaním, zachovaním a bežnými opravami veci, na ktorej viazne vecné bremeno, ak však túto vec užíva čo i len sčasti aj jej vlastník, je povinný znášať tieto náklady pomerne.
6889
6890
6891
6892 Osobitné ustanovenia o niektorých právach zodpovedajúcich vecným bremenám
§ 166
Právami zodpovedajúcimi vecným bremenám sú najmä právo užívať a požívať cudziu nehnuteľnosť, právo brať vodu zo studne na cudzom pozemku, právo prechodu alebo prejazdu cez cudzí pozemok, právo odvádzať dažďovú vodu na cudzí pozemok, právo zriadiť alebo viesť inžinierske siete na cudzom pozemku, právo oprieť stavbu o cudziu stavbu, právo umiestniť stavbu na cudzej stavbe, právo na vecné a peňažné plnenie alebo na plnenie prácou a výkonmi.
6900 Právo užívania a právo požívania
6901
§ 167
Právo užívania a právo požívania môže byť zriadené len v prospech určitej osoby.
6903
§ 168
Kto je z vecného bremena oprávnený užívať vec pre vlastnú potrebu a potrebu svojej domácnosti, nesmie meniť jej podstatu. V medziach vlastnej potreby má právo i na výnos, plody a úžitky užívanej veci.
6907
§ 169
(1)   Vlastníkovi patria všetky plody, výnosy a úžitky, ktoré presahujú vlastnú potrebu oprávneného z vecného bremena podľa § 168 a ktoré môže brať bez toho, že by tým ukracoval oprávneného z vecného bremena pri výkone jeho práva.
6911 (2)   Vlastník veci, ku ktorej sa viaže vecné bremeno, je povinný udržiavať vec na svoje náklady v užívaniaschopnom stave. Ak náklady na údržbu presahujú úžitok, ktorý plynie pre vlastníka z užívanej veci, je oprávnený z vecného bremena povinný podieľať sa na nákladoch v rozsahu, v ktorom náklady presahujú úžitok prináležiaci vlastníkovi, alebo musí užívanie veci zanechať.
6916
§ 170
6918
6919
6920 Požívateľ má popri práve užívať vec aj právo na výnos a plody cudzej veci; pri jej užívaní je však povinný uchovávať jej podstatu. Na skrytú vec nájdenú v pozemku požívateľovi právo nevznikne.
6923
§ 171
Požívateľ je povinný udržiavať vec v stave, v akom ju prevzal. Ak sa na tom strany dohodnú, je povinný znášať aj náklady na obvyklé poistenie veci proti škodám. Ak sa riadnym užívaním zmenší hodnota veci bez zavinenia požívateľa, nie je požívateľ povinný škodu nahradiť.
6927
§ 172
Vlastníkovi veci patria všetky plody, ktoré ku dňu skončenia požívania neboli oddelené od plodonosnej veci. Vlastník je však povinný nahradiť požívateľovi to, čo na ne vynaložil podľa ustanovení o oprávnenom držiteľovi (§ 8 a nasl.).
6931
§ 173
Právo užívať byt
6933 (1)  Ak bolo obsahom vecného bremena právo užívať byt alebo jeho časť, predpokladá sa, že ide o právo užívať byt alebo jeho časť pre vlastnú potrebu oprávneného z vecného bremena a členov jeho domácnosti, ak nebolo dohodnuté inak.
6936 (2)  Vlastník domu má právo voľne nakladať so všetkými časťami domu, na ktoré sa právo užívania podľa ods. 1 nevzťahuje.
6938
§ 174
Právo cesty
6940 Ak vlastník nehnuteľnosti trvale potrebuje prechod alebo prejazd cez priľahlý cudzí pozemok, pretože prístup k svojej nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka nehnuteľnosti zriadiť za primeranú náhradu v jeho prospech vecné bremeno, obsahom ktorého je právo cesty cez priľahlý pozemok.
6944
§ 175
6946
6947
6948
Právo zriadiť alebo viesť inžinierske siete
(1)  Právo zriadiť alebo viesť inžinierske siete oprávňuje oprávneného z vecného bremena zriadiť alebo viesť na svoje náklady na cudzom pozemku alebo cez cudzí pozemok vhodným a bezpečným spôsobom vedenia vodovodných, kanalizačných, energetických alebo iných sietí (inžinierske siete) vrátane práva prevádzkovať a udržiavať ich. Vlastník pozemku je povinný zdržať sa všetkého, čo vedie k ich ohrozeniu a pokiaľ sa mu to v primeranej lehote vopred oznámi, umožní oprávnenej osobe vstup na pozemok na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutnom rozsahu, za účelom prehliadky alebo údržby inžinierskej siete.
6956 (2)  Ak je to výslovne dohodnuté, môže vecné bremeno podľa odseku 1 zahŕňať aj právo zriadiť, mať a udržiavať na cudzom pozemku obslužné zariadenie, ako aj právo vykonávať na inžinierskych sieťach opravy za účelom ich modernizácie alebo zlepšenia výkonnosti.
6959 (3)  Oprávnená osoba sprístupní vlastníkovi pozemku na jeho požiadanie dokumentáciu týkajúcu sa inžinierskych sietí v rozsahu nevyhnutnom na ochranu jeho záujmov.
6961
§ 176
Právo na plnenie
6963 (1)  Z vecného bremena môže byť vlastník nehnuteľnosti zaťažený povinnosťou, aby v prospech určitej osoby niečo konal, najmä aby oprávnenému poskytoval opakujúce sa nepeňažné alebo peňažné plnenie.
6966 (2)  Vlastník zaťaženej veci je povinný zdržať sa všetkého, čím by sa vec zhoršila na ujmu oprávneného z vecného bremena.
6968 (3)  Ak sa vinou vlastníka stav veci zhorší, alebo ak má vec nedostatky, ktoré vyšli najavo po zriadení vecného bremena a to do tej miery, že to nepostačuje na predpokladané plnenie oprávnenej osobe, je vlastník povinný napraviť tento stav buď poskytnutím primeranej zábezpeky alebo inak.
6972
§ 177
Ak vecné bremeno spočíva v opakovanom plnení a ak sa vlastnícke právo k zaťaženej veci zmenilo, môže oprávnená osoba žiadať zadržanú dávku alebo jej náhradu od predchádzajúceho vlastníka alebo nového vlastníka, s ohľadom na čas, kedy sa stala dávka splatnou.
6976
6977
6978
6979
§ 178
Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na nepeňažnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto nepeňažného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
6982 Zánik vecných bremien
6983
§ 179
Vecné bremeno zanikne, ak uplynula doba, na ktorú bolo zriadené.
6985
§ 180
Vecné bremeno zaniká na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným z vecného bremena a povinným z vecného bremena. K zániku vecného bremena sa vyžaduje zápis do verejného zoznamu.
6989
§ 181
Vecné bremeno môže zaniknúť aj rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci alebo zo zákona.
6992
§ 182
Vecné bremeno zaniká tiež splynutím práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena u toho istého subjektu, ak z povahy vecného bremena nevyplýva niečo iné.
6995
§ 183
(1)  Súd zruší vecné bremeno, ak nastali také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávneného z vecného bremena alebo prospešnejšiemu využívaniu jeho nehnuteľnosti; súd nezruší vecné bremeno, ak ide len o prechodnú nemožnosť.
6999 (2)  Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi povinnosťou povinného z vecného bremena a výhodou oprávneného z vecného bremena, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno obmedzuje alebo zrušuje.
7002
7003
7004
7005
Tretí diel
Záložné právo
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
7010
§ 184
Záložné právo zabezpečuje pohľadávku a jej príslušenstvo najmä tým, že oprávňuje záložného veriteľa, aby sa uspokojil z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“) do výšky zabezpečenej pohľadávky, ak táto nie je riadne a včas splnená.
7014
7015
§ 185
Záložné právo, ktoré patrí záložnému veriteľovi, obmedzuje vlastníka založenej veci (záložcu) v rozsahu, ktorý stanovuje záložná zmluva, zákon, rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
7019
§ 186
Dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo, je voči tretím osobám neúčinná, to neplatí, ak je tento zákaz zapísaný do verejného zoznamu.
7022
§ 187
Záloh
7024 (1) Zálohom môže byť každá vec, s ktorou možno obchodovať. Zálohom môže byť vždy len celá vec alebo spoluvlastnícky podiel k nej.
7026 (2) Záložné právo možno zriadiť aj k veci, ku ktorej vznikne vlastnícke právo záložcovi až v budúcnosti. Ak je taká vec zapísaná vo verejnom zozname, zapíše sa k nej záložné právo len so súhlasom jej vlastníka.
7029
7030
7031
7032
§ 188
(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku; nepeňažnú pohľadávku v prípade, ak je jej hodnota určitá alebo určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
7035 Záložným právom možno zabezpečiť aj časť pohľadávky.
7036 (2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
7038 (3) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávky určitého druhu, ktoré vznikajú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi v určitom čase alebo aj rôzne druhy pohľadávok vznikajúce záložnému veriteľovi z toho istého právneho dôvodu.
7041 (4) Záložné právo sa vzťahuje aj na práva záložného veriteľa vzniknuté po odstúpení od zmluvy, ktorá bola právnym dôvodom vzniku zabezpečenej pohľadávky; to neplatí, ak bolo medzi stranami dohodnuté inak.
7044
§ 189
Rozdelenie a spojenie zálohu
7046 (1) Ak sa záloh zmení na novú vec, zaťaží záložné právo aj túto novú vec. Pri rozdelení založenej veci zaťažuje záložné právo všetky veci, ktoré rozdelením pôvodného zálohu vznikli.
7048 (2) Ak sa záloh spojí s inou nezaloženou vecou, má záložný veriteľ právo na obnovenie pôvodného stavu na náklady záložcu. Ak to však nie je možné, vzťahuje sa záložné právo na celú vec, avšak len do hodnoty zálohu v čase spojenia. Ak bol záloh pred spojením ocenený, má sa za to, že hodnotu zálohu určuje výška tohto ocenenia.
7052 (3) Ak sa spoja dva alebo viac zálohov, pre účely záložného práva platí, že k spojeniu nedošlo; to neplatí, ak spojené zálohy zabezpečujú tú istú pohľadávku.
7054
7055
§ 190
(1) Pri prevode alebo pri prechode zabezpečenej pohľadávky prechádza záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky.
7058 (2) Ak dôjde k prevodu časti zabezpečenej pohľadávky na inú osobu, stáva sa táto osoba tiež záložným veriteľom v časti prevedenej pohľadávky spolu s pôvodným záložným veriteľom (postupcom), ak nie je dohodnuté inak. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záložného práva
7062
7063
7064 vykonáva voči záložcovi každý zo záložných veriteľov samostatne v rozsahu týkajúcom sa svojej pohľadávky.
7066 (3) Postavenie pôvodného záložného veriteľa v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávok z výkonu záložného práva sa prevodom časti zabezpečenej pohľadávky podľa ods.
7068 2 nemení.
7069 (4) Uspokojením prevedenej časti pohľadávky alebo zostávajúcej časti neprevedenej pohľadávky záložné právo zabezpečujúce zvyšnú časť pôvodnej pohľadávky nezaniká a právo druhého záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej časti zabezpečenej pohľadávky ostáva nedotknuté.
7073
Druhý oddiel
Vznik záložného práva
§ 191
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci alebo zákonom.
7078
§ 192
(1)   Záložné právo k veci, ktorá je zapísaná do verejného zoznamu vzniká zápisom do tohto verejného zoznamu, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.
7081 (2)   Záložné právo k nehnuteľnej veci, ktorá nie je zapísaná do verejného zoznamu, v ktorom sa evidujú nehnuteľnosti, ako aj záložné právo k podniku alebo inej hromadnej veci, vznikne zápisom do verejného zoznamu určeného na registráciu záložných práv podľa osobitného predpisu.6
7085
§ 193
(1)  Záložné právo k hnuteľnej veci vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi. Ak o to záložca požiada, vydá mu veriteľ potvrdenie (záložný list), v ktorom záloh popíše tak, aby bol dostatočne odlíšený od iných vecí.
7089
7090
7091 NCRzp (mal by byť označený ako verejný zoznam“) podľa Notárskeho poriadku.
7092
7093
7094
7095 (2)   Záložné právo k hnuteľnej veci vznikne aj tým, že záložca alebo záložný veriteľ odovzdá záloh tretej osobe do úschovy, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú. Náklady s tým spojené znáša záložca, ak nie je dohodnuté inak.
7098 (3)   Záložné právo k hnuteľnej veci, ktoré nevzniklo odovzdaním podľa ods. 1 a 2, môže vzniknúť zápisom do verejného zoznamu zriadeného na registráciu záložných práv podľa osobitného predpisu, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú.
7101 (4)   Ak vzniklo záložné právo na hnuteľnú vec odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe podľa ods. 1 a 2, môže byť takto vzniknuté záložné právo kedykoľvek počas trvania záložného práva zapísané do verejného zoznamu; v takom prípade musí mať zmluva o zriadení záložného práva písomnú formu.
7105
7106
Zápis záložného práva
§ 194
(1) Žiadosť o zápis záložného práva do verejného zoznamu podáva záložca alebo záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, vykoná sa zápis na základe tejto zmluvy. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, vykoná sa zápis na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo orgánu verejnej moci, na základe ktorého sa záložné právo zriadilo.
7113 (2) Ak sa do verejného zoznamu zapisuje záložné právo, ktoré zabezpečuje budúcu alebo podmienenú pohľadávku, ktorá v čase registrácie alebo zápisu záložného práva ešte neexistuje, záložné právo sa zapíše do verejného zoznamu aj s poznámkou, že sa zabezpečuje budúca alebo podmienená pohľadávka. Tento zápis sú zmluvné strany po vzniku pohľadávky povinné zmeniť v zmysle ust. § 195 tejto časti zákona. To platí aj pre prípad, ak je zrejmé, že pohľadávka nevznikne.
7119
§ 195
(1) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní podať návrh na zápis zmeny v osobe záložcu do verejného zoznamu, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona vyžaduje jeho zápis do verejného zoznamu; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
7124 (2) Ak nastanú iné zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu zápisu vo verejnom
7127
7128
7129 zozname. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
7131 (3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak sú povinné podať návrh na zápis zmeny údajov viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich; to neplatí, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.
7136 (4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.
7138
§ 196
(1) Záložné právo zriadené k budúcej alebo podmienenej pohľadávke, ktorá v čase zriadenia ešte neexistuje, vzniká už zápisom záložného práva do verejného zoznamu, ak záložné právo nevzniká podľa ust. § 193 ods. 1 a 2.
7142 (2) Ak budúca alebo podmienená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej vzniklo záložné právo podľa ods. 1 nevznikne, má sa za to, že záložné právo zriadené podľa ods. 1 nevzniklo. Záložné právo sa v takom prípade z verejného zoznamu vymaže na návrh záložného veriteľa alebo záložcu na základe listiny preukazujúcej neexistenciu pohľadávky alebo rozhodnutia súdu.
7146 Záložná zmluva
7147
§ 197
(1) Zmluva o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“) na hnuteľnú vec nemusí mať písomnú formu, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy.
7151 (2) V záložnej zmluve, ktorou sa zriaďuje záložné právo k veci zapísanej do verejného zoznamu, musí byť úradne osvedčený podpis záložcu.
7153
§ 198
(1) V záložnej zmluve sa musí určiť pohľadávka zabezpečená záložným právom a záloh.
7155 (2) V prípade, ak dôjde po uzavretí záložnej zmluvy medzi zmluvnými stranami k zvýšeniu výšky zabezpečenej pohľadávky bez zmeny rozsahu zabezpečenia, táto dohoda sa považuje za
7158
7159
7160 zmluvu o zriadení nového záložného práva vzťahujúcom sa k zálohu v rozsahu prevyšujúcom pôvodne zabezpečenú pohľadávku. Túto dohodu sú zmluvné strany povinné registrovať vo verejnom zozname, ak tento zákon neustanovuje inak; ust. § 225 tejto časti zákona tým nie je dotknuté.
7164
§ 199
Ak záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, určí sa v zmluve najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
7167
§ 200
Záloh môže byť v záložnej zmluve určený jednotlivo alebo podľa množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby bolo možné kedykoľvek počas trvania záložného práva záloh určiť; zálohom môže byť aj súbor vecí, podnik, jeho časť a iná hromadná vec.
7171
§ 201
Založenie cudzej veci
7173 (1) Cudziu vec môže záložca dať ako záloh len so súhlasom jej vlastníka s výnimkou, ak záložca zriaďuje záložné právo k veci, ktorú s prihliadnutím na všetky okolnosti v čase uzavretia záložnej zmluvy nadobudne do vlastníctva.
7176 (2) Ak záložca poskytne ako záloh cudziu hnuteľnú vec bez súhlasu jej vlastníka, vznikne záložné právo len vtedy, ak vec odovzdá záložnému veriteľovi, ktorý ju prijme v dobrej viere v tom, že záložca je oprávnený túto vec založiť.
7179 (3) Ak má niekto k zálohu iné vecné právo, ktoré je nezlučiteľné so záložným právom, použijú sa odseky 1 a 2 obdobne.
7181
§ 202
(1) Záložné právo sa vzťahuje na záloh a jeho príslušenstvo, a prípadne aj na zmluvnú pokutu, ak je to v záložnej zmluve dohodnuté. Záložné právo sa vzťahuje len na tie plody a úžitky, ktoré nie sú od zálohu oddelené.
7185
7186
7187
7188 (2) Ak je založená pohľadávka, vzťahuje sa záložné právo na každé právo, ktorým je táto pohľadávka zabezpečená.
7190
7191
§ 203
(1) Ak je zálohom hromadná vec, vzťahuje sa záložné právo na všetky jednotlivé veci, ktoré tvoria hromadnú vec. Záložné právo sa vzťahuje na každú jednotlivú vec, ktorá k hromadnej veci pribudne a zanikne ku každej veci, ktorá sa od hromadnej veci odlúči.
7195 (2) Neplatné sú záložné zmluvy, ktoré počas trvania záložného práva k hromadnej veci zriadia samostatné záložné právo k jednotlivej veci patriacej k zálohu. Ak vzniklo jednotlivé záložné právo k veci, ktorá tvorí hromadnú vec skôr, ako sa táto vec stala súčasťou hromadnej veci alebo než bola hromadná vec založená ako celok, použijú sa ustanovenia o poradí záložného práva.
7200
§ 204
Neplatné dohody
7202 (1) Neplatné sú dohody, podľa ktorých sa záložný veriteľ po splatnosti zabezpečenej pohľadávky nebude domáhať uspokojenia zo zálohu.
7204 (2) Pokiaľ zabezpečená pohľadávka nie je splatná, je neplatná dohoda, podľa ktorej môže veriteľ speňažiť záloh za ľubovoľnú cenu, alebo že ho môže za ľubovoľnú alebo vopred určenú cenu nadobudnúť do svojho vlastníctva.
7207 (3) Dohoda s obsahom uvedeným v odseku 2, bez ohľadu na to, či bola dojednaná pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky alebo po jej splatnosti, je neplatná, ak záložcom, či záložným dlžníkom je spotrebiteľ; to neplatí ak je spotrebiteľom aj záložný veriteľ.
7210 .
7211
§ 205
Vznik záložného práva k budúcemu zálohu
7213 (1) Záložné právo k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, alebo ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci alebo nadobudnutím iného práva záložcom; to neplatí ak záložné právo, na vznik ktorého sa vyžaduje zápis do verejného zoznamu, nebolo pred tým,
7218
7219
7220 ako záložca nadobudol k veci vlastnícke právo alebo iné právo podľa predchádzajúcej vety v tomto zozname zapísané.
7222 (2) Ak sa vyžaduje k vzniku záložného práva zápis do verejného zoznamu a ak tam bolo zapísané budúce záložné právo, vznikne záložné právo nadobudnutím vlastníckeho práva k veci záložcom.
7225
§ 206
Vznik záložného práva na základe dedičskej dohody
7227 Záložné právo zriadené dohodou o vysporiadaní dedičstva, ktorú dedičia uzavrú v rámci dedičského konania, vzniká zápisom do verejného registra na základe právoplatného rozhodnutím súdu, ktorým sa táto dohoda schvaľuje.
7230
§ 207
Vznik záložného práva rozhodnutím orgánu verejnej moci (1) Záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci vzniká vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, ak v ňom nie je stanovená neskoršia doba. Ak je však k vzniku záložného práva potrebný zápis do verejného zoznamu, vzniká záložné právo až zápisom do tohto zoznamu.
7236 (2) Orgán verejnej moci môže zriadiť záložného právo k nehnuteľnej veci aj inou formou ako rozhodnutím, ak tak upravuje osobitný predpis.7 V takom prípade sa na vznik záložného práva primerane použije ust. § 192.
7239
§ 208
Vznik zákonného záložného práva
7241 (1) Na základe zákona vznikne záložné právo vtedy, ak nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon priamo spája vznik záložného práva k určitým veciam. Výnimočne vznikne záložné právo aj okamihom nadobudnutia účinnosti príslušného zákona.
7244 (2) Ak sa pre vznik zákonného záložného práva k určitej veci vyžaduje zápis do verejného zoznamu, zapíše sa záložné právo do verejného zoznamu na návrh záložného veriteľa po splnení podmienok podľa odseku 1.
7247
7248
7249 Exekučný poriadok. Tento odsek je o exekučnom záložnom práve, ktoré sa predpokladáme rušiť nebude.
7250
7251
7252
7253
Tretí oddiel
Práva a povinnosti zo záložného práva pred splatnosťou pohľadávky
§ 209
(1) Záložca má pred splatnosťou pohľadávky právo nakladať so zálohom.
7257 (2) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k zálohu, nadobúdateľ nadobúda spolu so zálohom aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo záložného práva, okrem prípadu, ak bolo dohodnuté niečo iné alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
7260 Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému záložné právo pôsobí, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti záložcu.
7262 (3) Záložné právo však nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu pri vynaložení náležitej starostlivosti v dobrej viere, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.
7266 (4) Ak je záložné právo zapísané vo verejnom zozname, platí, že nadobúdateľ zálohu nekonal v dobrej viere.
7268
§ 210
(1) Ak záloh nebol odovzdaný záložnému veriteľovi, môže záložca užívať záloh obvyklým spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím by sa záloh mohol zhoršiť na ujmu záložného veriteľa.
7272 (2) Ak záloh konaním záložcu stratí na hodnote tak, že sa zabezpečenie pohľadávky stane nedostatočným, je záložný veriteľ oprávnený od záložného dlžníka žiadať, aby zabezpečenie pohľadávky primerane doplnil.
7275 (3) Ak záložca doplnenie zabezpečenia záložnému veriteľovi neposkytne ani v lehote 30 dní od žiadosti záložného veriteľa podľa odseku 2, stáva sa dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty splatnou tá časť pohľadávky záložného veriteľa, ktorá nie je zabezpečená.
7278
§ 211
7280
7281
7282 Ak bolo záložné právo zriadené k nehnuteľnej veci, osobou oprávnenou užívať túto nehnuteľnosť ostáva záložca, ktorý má právo aj na plody a výnosy, to neplatí, ak sa záložca so záložným veriteľom dohodol inak. Pri užívaní nehnuteľnej veci nesmie záložca meniť podstatu veci a uskutočňovať na veci stavebné úpravy bez súhlasu záložného veriteľa.
7286
7287
§ 212
(1) Ak bol záloh odovzdaný záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný jemu zverený záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením. Ak v dôsledku plnenia týchto povinností vzniknú záložnému veriteľovi náklady, má právo žiadať od záložcu ich náhradu.
7292 (2) Záložný veriteľ môže záloh užívať, len ak na to dá záložca výslovný súhlas.
7293 (3) Záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba, nie je počas doby trvania záložného práva povinný záloh vydať.
7295 (4) Plody a úžitky (výnosy) založenej veci patria záložcovi, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Ak si ich záložný veriteľ bez súhlasu záložcu ponechá, je povinný hodnotu výnosu započítať do hodnoty pohľadávky voči záložcovi alebo dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu
7299
§ 213
(1) Ak bol záloh odovzdaný do úschovy tretej osobe, nesmie táto osoba záloh užívať alebo umožniť jej užívanie inej osobe, ani ju odovzdať inej osobe. Ak tretia osoba túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobila.
7303 (2) Ak bola vec odovzdaná do užívania tretej osobe bez súhlasu záložného veriteľa, nemá to voči nemu právne účinky. Takýto súhlas sa nevyžaduje, ak sa dohodlo inak.
7305 (3) V prípade poškodenia alebo straty zálohu zodpovedá tretia osoba, ktorej bol záloh odovzdaný, spolu so záložcom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá tým záložnému veriteľovi vznikla.
7308
§ 214
7310
7311
7312 (1) Záložca je povinný poistiť záloh, len ak tak určuje záložná zmluva. Ak je záloh poistený a nastane poistná udalosť, plní poisťovateľ z poistnej udalosti záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom, ak záložný veriteľ poisťovateľovi včas preukáže, že vec je zaťažená záložným právom, alebo ak jej to včas oznámi záložca. S plnením prijatým od poisťovateľa naloží záložný veriteľ spôsobom uvedeným v ods. 2.
7317 (2) Záložný veriteľ je oprávnený zadržať plnenie z poistnej zmluvy a uspokojiť sa z neho, ak nebude zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, ibaže záložná zmluva určuje inak.
7319 Všetko, čo prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je povinný záložný veriteľ vydať záložcovi bez zbytočného odkladu po odpočítaní nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva.
7322
7323
Štvrtý oddiel
Výkon záložného práva
§ 215
(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva tým, že sa uspokojí buď spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predajom zálohu na verejnej dražbe alebo predajom zálohu podľa osobitného predpisu8; výkon záložného práva možno začať aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je už premlčaná.
7330 (2) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno začať iba vtedy, ak je oprávneným záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo exekúciou súhlasí. Ak na zálohu viazne viac záložných práv, súhlas podľa predchádzajúcej vety musia dať všetci záložní veritelia.
7334
§ 216
(1) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na náhradu nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli pri výkone záložného práva. Výška nákladov musí byť primeraná vzhľadom na čas, miesto, celkovú dĺžku a zvolený spôsob výkonu záložného práva.
7338 (2) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
7339
§ 217
7341
7342 Exekučný poriadok.
7343
7344
7345
7346 (1) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z ktoréhokoľvek zálohu, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
7349 (2) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z podniku ako celku alebo z jeho časti, iba ak záložné právo vzniklo k podniku ako celku alebo k jeho časti.
7352 Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
7353
§ 218
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný oznámiť písomne záložcovi a aj dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí.
7357 (2) Pri záložných právach zapísaných do verejného zoznamu je záložný veriteľ povinný zabezpečiť zápis začatia výkonu záložného práva v tomto zozname, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7360 (3) Ak na zálohu viazne viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva aj osobám uvedeným § 227 ods. 1 tohto zákona.
7362 (4) Ak je záloh poistený, oznámi záložný veriteľ začatie výkonu záložného práva aj poisťovateľovi za účelom uplatnenia postupu podľa § 214 ods. 2.
7364 (5) Záložný veriteľ je povinný kedykoľvek preukázať vykonanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa ods. 1 až 4 záujemcovi o nadobudnutie zálohu alebo dražobníkovi.
7366
§ 219
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Prevod zálohu, ktorý je v rozpore s predchádzajúcou vetou tohto odseku, je neplatný, ak sa záložný veriteľ neplatnosti dovolá. Porušenie zákazu podľa predchádzajúcej vety však nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh podľa § 209 ods. 3.
7371
7372
§ 220
7374
7375
7376 (1) Predať záloh spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo na verejnej dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Ak je záložné právo zapísané do verejného zoznamu a deň zápisu začatia výkonu záložného práva v tomto zozname je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, podľa predchádzajúcej vety, 30 dňová lehota začína plynúť odo dňa zápisu začatia výkonu záložného práva do verejného zoznamu.
7383 (2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh dohodnutým spôsobom alebo na verejnej dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
7386 (3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na verejnej dražbe alebo podľa osobitých predpisov; záložný veriteľ je povinný o tom písomne informovať záložcu, dlžníka ako aj osoby, ktorým oznámil spôsob výkonu záložného práva podľa § 218 ods. 3.
7391
§ 221
(1) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi všetku nevyhnutnú súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Je povinný najmä umožniť obhliadku zálohu, vydať záložnému veriteľovi záloh a všetky doklady potrebné na jeho prevzatie, prevod a užívanie. Rovnakú povinnosť má aj iná osoba než záložca, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
7397 (2) Osoba, ktorá má záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
7399
§ 222
(1) Záložný veriteľ môže záloh predať iným spôsobom než na verejnej dražbe, ak to bolo dohodnuté. Pri speňažení zálohu je pritom povinný postupovať s náležitou starostlivosťou v záujme svojom i v záujme záložcu tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok, ktoré platia v čase a mieste predaja zálohu. Ak záložný veriteľ poruší túto povinnosť, nedotýka sa to práv tretích osôb, ktoré záloh nadobudli v rámci výkonu záložného práva v dobrej viere.
7406
7407
7408
7409 (2) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
7411
§ 223
(1) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu. Správa obsahuje najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené pri výkone záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
7417 (2) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku s príslušenstvom, je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu tú časť výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku s príslušenstvom po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov spojených s výkonom záložného práva, ktoré mu vznikli podľa ust. § 216 ods. 2.
7422 (3) Ak bola zabezpečená nepeňažná pohľadávka, záložnému veriteľovi patrí peňažné plnenie vo výške obvyklej ceny pohľadávky v dobe vzniku záložného práva, ak nebolo dohodnuté inak; to platí aj vtedy, ak má príslušenstvo zabezpečenej pohľadávky nepeňažný charakter.
7425 (4) Úhradou zabezpečenej pohľadávky zo zálohu vznikajú záložcovi rovnaké práva akoby dlh splnil sám. Záložca môže od dlžníka žiadať, aby mu uhradil to, čo za neho z titulu záložného práva plnil.
7428
§ 224
Výkon záložného práva v prípade spotrebiteľskej zmluvy
7431 (1) Výkon záložného práva zo spotrebiteľskej záložnej zmluvy možno uskutočniť len formou verejnej dražby.
7433 (2) Pri výkone záložného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa nesmie záložný veriteľ uspokojovať z veci, ktorej hodnota je v hrubom nepomere k výške zabezpečenej pohľadávky.
7435 (3) Záloh, ktorý je predmetom výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, nesmie záložný veriteľ nadobudnúť do vlastníctva.
7437 Výkon záložného práva v prípade viacerých záložných veriteľov
7439
7440
7441
§ 225
(1) Ak na zálohu viazne viac záložných práv, určí sa ich poradie podľa doby ich vzniku. Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, je rozhodujúce poradie ich zápisu vo verejnom zozname počítané podľa času ich zápisu do tohto zoznamu.
7445 (2) Ak je zálohom vec, ku ktorej má záložcovi vzniknúť vlastnícke právo až v budúcnosti, stanoví sa poradie záložných práv podľa času uzavretia záložnej zmluvy; ak sa budúce záložné právo zapisuje do verejného zoznamu, rozhoduje poradie, v ktorom boli podané návrhy na vykonanie zápisu.
7449 (3) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv pri výkone záložného práva majú prednosť záložné práva zapísané vo verejnom zozname podľa poradia ich zápisu.
7452
7453
§ 226
(1) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda právne účinky zápisom dohodnutého poradia do verejného zoznamu, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje takýto zápis a to na základe žiadosti všetkých záložných veriteľov, ktorí dohodu uzavreli.
7458 (2) Ak má byť dohodou podľa odseku 1 ukrátený na právach záložný veriteľ, ktorý na dohodu nepristúpil, je táto dohoda voči nemu neúčinná.
7460
§ 227
(1) Záložný veriteľ oznámi začatie výkonu záložného práva aj tým záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávok z výkonu záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Ustanovenie § 218 sa použije primerane.
7464 (2) Záložný veriteľ môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1. To neplatí, ak mu v tejto lehote oznámi záložný veriteľ, ktorému patrí prednostné právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu v poradí, že s výkonom záložného práva začína on sám. Ak však tento záložný veriteľ nezačne najneskôr do 10 dní od oznámenia podľa predchádzajúcej vety s
7470
7471
7472 výkonom svojho záložného práva, na jeho oznámenie podľa predchádzajúcej vety sa neprihliada.
7474
§ 228
(1) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva zo zálohu zapísané ako prvé (ďalej len „prednostný záložný veriteľ“), sa záloh prevádza nezaťažený záložným právom ostatných záložných veriteľov, ktoré tým zanikajú.
7479 (2) Ak prevyšuje výťažok z predaja zálohu pohľadávku prednostného záložného veriteľa s príslušenstvom po odpočítaní účelne vynaložených nákladov spojených s výkonom záložného práva, prednostný záložný veriteľ uloží prebytok z výťažku predaja zálohu do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu, ak dohoda so záložcom, prípadne s inými záložnými veriteľmi nestanovuje inak.
7484 (3) Z prebytku budú ostatní záložní veritelia uspokojení podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie ich pohľadávok zabezpečených záložnými právami k zálohu a čo z prebytku zostane, vydá sa záložcovi.
7487
7488
§ 229
(1) Ak vykoná záložné právo iný záložný veriteľ než prednostný záložný veriteľ, prevádza sa záloh zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávky výkonom záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Tento záložný veriteľ je povinný informovať nadobúdateľa zálohu o skutočnosti, že záloh sa prevádza zaťažený ostatnými záložnými právami podľa predchádzajúcej vety.
7495 (2) Záložné práva zapísané v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávok výkonom záložných práv za záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa ods. 1 výkonom jeho záložného práva, zanikajú.
7498 (3) Na práva záložných veriteľov, ktorých záložné práva nasledujú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie pohľadávok výkonom záložného práva po záložnom veriteľovi, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 1, sa primerane použije § 228.
7501
7502
7503
7504
§ 230
Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva zo zálohu. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže prijatie splnenia pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
7511
Piaty oddiel
Zánik záložného práva
§ 231
(1)  Záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky.
7515 (2)  Záložné právo zaniká, ak záložný veriteľ nezačne výkon záložného práva do jedného roka po tom, ako dlžník oprávnene uplatnil námietku premlčania voči pohľadávke zabezpečenej záložným právom.
7518 (3)  Záložné právo zaniká, ale pohľadávka trvá:
7519a) zánikom zálohu,
7520b) výkonom záložného práva bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa; to neplatí na ostatné záložné práva, ak ide o výkon záložného práva podľa ust. § 229,
7522c) ak sa záložný veriteľ záložného práva vzdá,
7523d) dohodou medzi záložným veriteľom, záložcom a dlžníkom, ak nejde o jednu osobu,
7524d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
7525e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
7526f) iným spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu.
7527 (4) Účinky podľa ods. 3 nastanú aj vtedy, ak ďalšia osoba nadobudla k zálohu vlastnícke právo v dobrej viere, že vec nie je zaťažená záložným právom. To neplatí, ak je záložné právo zapísané vo verejnom zozname.
7530 (5) Ak nie je záloh a záložné právo k nemu zapísané vo verejnom zozname, nastanú účinky podľa ods. 1 aj vtedy ak záloh alebo jeho časť bola prevedená na tretiu osobu
7532a) a záložná zmluva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
7534b) v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.
7535
7536
7537
7538
§ 232
(1) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z verejného zoznamu, ak je záložné právo v tomto zozname zapísané. Príslušný orgán vykoná výmaz záložného práva ku dňu uvedenému v žiadosti na jeho výmaz, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
7542 (2) Žiadosť o výmaz záložného práva je povinný podať bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záložný veriteľ. Žiadosť o výmaz záložného práva z verejného zoznamu je oprávnený podať aj záložca, pričom žiadosť doloží písomným potvrdením o splnení zabezpečenej pohľadávky potvrdenou záložným veriteľom, rozhodnutím súdu alebo inou verejnou listinou. Ak záložný veriteľ na žiadosť záložcu nepotvrdí zánik záložného práva, zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
7548
§ 233
(1)  Premlčaním zabezpečenej pohľadávky záložné právo nezaniká; to neplatí, ak dlžník uplatnil námietku premlčania a ak nastali skutočnosti podľa § 231 ods. 2.
7551 (2)  Záložné právo nezaniká len pre to, že:
7552a)   dlžník, ktorý bol právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu,
7553b)   dlžník zomrel,
7554c)   sa odstúpilo od zmluvy, z ktorej zabezpečená pohľadávka vznikla, ak na jej základe vznikli práva, ktorých sa odstúpenie nedotklo, najmä právo na náhradu škody, úrok z omeškania, zmluvnú sankciu.
7557
§ 234
Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa záložnej zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, je záložný veriteľ alebo tretia osoba povinná bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva vrátiť záloh záložcovi.
7561
Šiesty oddiel
Osobitné ustanovenia
Založenie pohľadávky
§ 235
7566
7567
7568 Zriadiť záložné právo možno zriadiť aj k postupiteľnej peňažnej pohľadávke. Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
7570
§ 236
(1) Záložné právo k peňažnej pohľadávke sa zriaďuje písomnou zmluvou uzavretou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je súčasne veriteľom založenej pohľadávky. Ak je osoba poddlžníka totožná s osobou záložného veriteľa, pohľadávka a dlh nezanikajú splynutím osoby veriteľa a dlžníka.
7575 (2) Záložné právo k peňažnej pohľadávke vzniká zápisom záložného práva do verejného zoznamu podľa § 192 ods. 1. Voči poddlžníkovi je však záložné právo účinné len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi, alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ. Na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
7580
7581
§ 237
Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj peňažný dlh záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom.
7584 Splnenie peňažného dlhu poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
7585
§ 238
(1) Ak poddlžník splní svoj peňažný dlh záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak záložná zmluva neurčuje inak.
7590 (2) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva bez zbytočného odkladu.
7594
7595
7596
7597 (3) Ak vzniklo záložné právo k pohľadávke z účtu, záložný veriteľ je oprávnený prikázať tomu, kto účet vedie, aby mu vyplatil sumu z účtu do výšky zabezpečenej pohľadávky, ak mu oznámi výšku a splatnosť zabezpečenej pohľadávky.
7600
§ 239
(1) Ak poddlžník nesplní svoj dlh, môže sa záložný veriteľ uspokojiť výkonom záložného práva podľa § 215 a nasl. tejto časti zákona.
7603 (2) Ak splynie povinnosť poddlžníka s právom záložného veriteľa pohľadávka veriteľa a dlh dlžníka nezanikajú.
7605 Podzáložné právo
7606
§ 240
(1) Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktorá sa ako záloh musí zapísať vo verejnom zozname podľa ust. § 192 ods.1. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci, avšak podzáložné právo možno voči nemu uplatniť, len keď mu bol jeho vznik písomne oznámený alebo inak preukázaný.
7611 (2) Oznámenie podľa ods. 1 môže vykonať podzáložca alebo podzáložný veriteľ; ten však musí vznik podzáložného práva podzáložnému dlžníkovi preukázať.
7613
§ 241
(1) Ak je záloh odovzdaný podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ (podzáložca) za škodu na zálohu tak, ako by ho mal sám u seba.
7616 (2) Ak nie je pohľadávka zabezpečená podzáložným právom a ani založená pohľadávka v dobe splatnosti splnená podzáložnému veriteľovi, môže sa podzáložný veriteľ uspokojiť z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa. Výkonom podzáložného práva nezaniká záložné právo k zálohu.
7620 (3) Na podzáložné právo sa primerane použijú ustanovenia o záložnom práve.
7621 Záložné právo k podielu obchodnej spoločnosti
7622
§ 242
7624
7625
7626 (1) Záložné právo možno zriadiť k podielu v obchodnej spoločnosti. Ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod podielu, nemožno k nemu zriadiť ani záložné právo.
7628 (2) Ak sa podiel obchodnej spoločnosti môže prevádzať len so súhlasom valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas aj na zriadenie záložného práva na podiel obchodnej spoločnosti, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje.
7632 (3) Ak sa podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje na prevod podielu splnenie aj inej podmienky než je uvedené v odseku 2, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva ak to povaha tejto podmienky nevylučuje. To neplatí v prípade, ak sa založenie podielu v obchodnej spoločnosti zakáže alebo obmedzí.
7636
§ 243
K zmluve, ktorou spoločnosť prijíma do zálohu vlastný podiel, sa neprihliada.
7638
§ 244
(1) Záložné právo k podielu v obchodnej spoločnosti vzniká zápisom do verejného registra.
7640 (2) Záložca alebo záložný veriteľ oznámi spoločnosti vznik záložného práva bez zbytočného odkladu; oznámenie sa však nevyžaduje, ak dal príslušný orgán spoločnosti k založeniu podielu súhlas.
7643
§ 245
Počas trvania záložného práva na obchodný podiel vykonáva práva spojené s účasťou v spoločnosti spoločník, ktorému podiel patrí. Záložný veriteľ môže vykonávať práva spojené s účasťou v spoločnosti, len ak to bolo dohodnuté.
7647
§ 246
Záložnému veriteľovi patria od okamihu splatnosti zabezpečenej pohľadávky všetky plnenia, na ktoré záložcovi vznikne právo z titulu jeho účasti v spoločnosti a to do výšky zabezpečenej pohľadávky a jej príslušenstva. Tieto plnenia sa započítavajú na úhradu zabezpečovanej pohľadávky, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
7652
7653
7654
7655
§ 247
Záložný veriteľ oznámi začatie výkonu záložného práva všetkým spoločníkom. Ak majú títo spoločníci k podielu zmluvné predkupné právo, zanikne im, ak ho spoločníci neuplatnia v lehote 30 dní od oznámenia záložného veriteľa podľa prvej vety; to neplatí ak si voči nim záložný veriteľ oznamovaciu povinnosti nesplní alebo ak z osobitného predpisu vyplývajú iné podmienky zániku predkupného práva.
7661
§ 248
Záložný veriteľ nadobúda založený obchodný podiel v okamihu, keď bol jeho pokus o predaj podielu pri výkone záložného práva neúspešný, len ak to bolo dohodnuté v záložnej zmluve.
7664 Ak to však dohodnuté nebolo, môže záložný veriteľ od tohto okamihu vykonávať všetky práva spoločníka spojené so založeným podielom.
7666
§ 249
(1) Ak bol pokus záložného veriteľa pri predaji zálohu neúspešný, môže sa u záložcu domáhať, aby na neho za obvyklých obchodných podmienok previedol založený podiel na úhradu zabezpečenej pohľadávky. Ak záložný veriteľ neuplatní toto svoje právo do 30 dní odo dňa, kedy bol pokus o predaj podielu neúspešný, jeho právo zaniká.
7671 (2) Ak záložca neprevedie obchodný podiel na záložného veriteľa podľa ods. 1 do 30 dní odo dňa, kedy bol k tomu vyzvaný, môže sa záložný veriteľ domáhať, aby súd nahradil prejav vôle záložcu a zároveň určil obsah zmluvy.
7674 (3) Ak záložný veriteľ využije svoje právo podľa odseku 1 v stanovenej lehote a záložca na neho záloh v lehote podľa ods. 2 neprevedie, využitie práva záložného veriteľa podľa odseku 2 nebráni uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky aj iným spôsobom výkonu záložného práva.
7678
§ 250
Záložné právo k cenným papierom
7680
7681 Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj pre záložné právo k cenným papierom, ak osobitný predpis, ktorý upravuje cenné papiere neustanoví inak.
7683
7684
7685
7686
Štvrtý diel
Zádržné právo
§ 251
(1)   Kto je inak povinný hnuteľnú vec vydať, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku.
7691 (2)   Zádržným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá nie je splatná, ak:
7692a)   dlžník neposkytol veriteľovi zábezpeku, ktorú podľa dohody alebo zákona poskytnúť mal,
7693b)   dlžník vyhlásil, že dlh nesplní,
7694c)   ak sa stane inak zrejmým, že dlžník nesplní dlh v dôsledku okolnosti, ktorá u neho nastala a ktorá veriteľovi nebola a ani nemohla byť známa pri vzniku dlhu.
7696 (3)   Zadržať vec podľa odsekov 1 a 2 nemôže ten, kto ju má u seba v rozpore s právom, najmä ak sa jej zmocnil násilne alebo lsťou ako ani ten, kto si vec vypožičal, prijal do úschovy alebo prenajal.
7699 (4)   Zádržné právo nemá ten, kto mal povinnosť naložiť s vecou spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. To neplatí, ak mal vec u seba pri začatí konkurzného, reštrukturalizačného alebo exekučného konania, v ktorom sa rieši úpadok, hroziaci úpadok alebo exekúcia dlžníka.
7703
§ 252
(1)  Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
7706 (2)  Veriteľ je povinný starať sa o zadržanú vec ako riadny hospodár a má voči dlžníkovi právo na náhradu nákladov ako oprávnený držiteľ. Užívať zadržanú vec môže veriteľ len so súhlasom dlžníka a to tak, aby na veci nespôsobil škodu.
7709
§ 253
Pri speňažení zadržanej veci patrí veriteľovi, ktorý vec zadržal, právo prednostného uspokojenia z výťažku pred iným veriteľom a to aj pred záložným veriteľom.
7712
§ 254
7714
7715
7716 Zádržné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom zadržanej veci, poskytnutím dostatočnej zábezpeky veriteľovi, vzdaním sa zádržného práva ako aj vrátením veci dlžníkovi.
7719
7720
7721
7722
Štvrtá časť
Dedičské právo
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia
§1
(1)  Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
7728 (2)  Dedičstvom sa rozumie majetok fyzickej osoby, ktorý prechádza na dedičov, ak zákon neustanovuje inak.
7730 (3)  Dedičmi sú osoby, ktoré sú povolané dediť z niektorého dôvodu dedenia a nie sú vylúčené z dedenia podľa § 5.
7732
§2
(1)  Dedí sa na základe dedičskej zmluvy, zo závetu alebo zo zákona; tieto dedičské dôvody môžu pôsobiť aj vedľa seba.
7735 (2)  Ak nenadobudne dedičstvo dedič na základe dedičskej zmluvy, nastupuje dedenie zo závetu. Ak nenadobudne dedičstvo dedič na základe dedičskej zmluvy alebo dedič zo závetu, prirastie jeho podiel ostatným dedičom z dedičskej zmluvy alebo dedičom zo závetu pomerne k ich podielu, ak zo závetu nevyplýva niečo iné. Ak dedičstvo alebo jeho časť nenadobudne žiadny závetný dedič, nadobudnú ho dedičia zo zákona.
7740
§3
(1)  Zo zákona môžu dediť iba fyzické osoby, na právnu subjektivitu počatého dieťaťa sa vzťahuje
7742ust. § 24 tohto zákona1.
7743 (2)  Na základe dedičskej zmluvy a zo závetu môžu dediť fyzické osoby aj právnické osoby.
7744
7745
7746
7747 § 24 všeobecnej časti OZ: Právnu subjektivitu má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
7748
7749
§4
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
7751
§5
(1) Nededí ten, kto je vylúčený z dedičstva a kto sa nedožije smrti poručiteľa.
7753 (2) Z dedičstva je vylúčený ten
7754a)   kto sa dedičstva zriekol na základe zmluvy s poručiteľom,
7755b)   kto dedičstvo odmietol,
7756c)   kto je nespôsobilý dediť a
7757d)   koho poručiteľ vydedil.
7758 Zrieknutie sa dedičstva
7759
§6
(1)  Dedičstva sa možno vopred zrieknuť zmluvou s poručiteľom. Zmluvné strany musia konať osobne, na platnosť zmluvy sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. Kto sa zrieka dedičstva, môže tak urobiť aj s účinkami pre svojich potomkov.
7763 (2)  K zrieknutiu sa dedičstva dedič nemôže pripojiť výhrady alebo podmienky, takisto sa dedičstva nemôže zrieknuť len sčasti. Zrieknutie sa dedičstva znamená aj zrieknutie sa povinného podielu.
7765
§7
Na toho, kto sa dedičstva vopred zriekol, ako aj na jeho potomkov, ak sa vzdal dedičstva i za nich, sa hľadí ako keby sa poručiteľovej smrti nedožili; to neplatí o dedičoch, ktorých poručiteľ povolal dediť neskôr.
7769
§8
Odmietnutie dedičstva
7771 (1)  Dedič môže dedičstva odmietnuť. Odmietnutie dedičstva sa robí ústnym vyhlásením pred súdom príslušným na konanie o dedičstve (ďalej len "súd") alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu.
7774
7775 (2)  Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len na základe plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje. Pravosť podpisu dediča na plnomocenstve musí byť úradne osvedčená.
7777
§9
Ak zomrie dedič pred uplynutím lehoty na odmietnutie dedičstva, prechádza jeho právo odmietnuť dedičstvo po poručiteľovi na jeho dedičov a nezanikne skôr, ako týmto dedičom uplynie lehota na odmietnutie dedičstva po zomretom dedičovi poručiteľa.
7781
§ 10
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky, takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
7784
§ 11
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
7787
§ 12
(1)  Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva hľadí, ako by ho poručiteľ a nezanechal. Jeho opatrovník nie je oprávnený v jeho mene odmietnuť dedičstvo.
7792 (2)  Ak sa po prejednaní dedičstva dedič stane známym, alebo sa stane známym jeho pobyt, pri prejednaní novoobjaveného majetku sa na tohto dediča už prihliada.
7794
§ 13
Ak dedič dedičstvo odmietne, hľadí sa na neho, ako keby sa poručiteľovej smrti nedožil.
7796
§ 14
Vzdanie sa dedičstva
7798
7799 (1)  Dedič, ktorý dedičstvo neodmietol, sa ho môže v konaní o dedičstve vzdať v prospech iného dediča; ak tak urobí neopomenuteľný dedič, vzdáva sa tým tiež svojho práva na povinný podiel.
7801 (2)  Na vzdanie sa dedičstva sa prihliadne pri vyporiadaní a potvrdení dedičstva, ibaže dedič, v prospech ktorého sa dedič dedičstva vzdal, so vzdaním sa nesúhlasí; v takom prípade sa na vzdanie sa dedičstva neprihliada.
7804 Dedičská nespôsobilosť
7805
§ 15
(1)  Dediť nie je spôsobilý ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, potomkom alebo rodičom, ďalej ten, kto sa dopustil zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôli, ako aj ten, kto poručiteľovi znemožnil urobiť právny úkon pre prípad smrti, ktorý zakladá dedičský dôvod. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
7811 (2)  Na nespôsobilého dediča sa hľadí ako by sa poručiteľovej smrti nedožil.
7812 Náhradníctvo
7813
§ 16
(1)  Poručiteľ môže ustanoviť osobe, ktorú povolal za dediča, pre prípad, že by táto osoba nededila, náhradníka.
7816 (2)  Poručiteľ môže ustanoviť náhradníkovi podľa odseku 1 aj ďalších náhradníkov.
7817 (3)  Na náhradníctvo sa primerane použijú ustanovenia o závete.
7818 (4)  Ak nadobudne povolaný dedič dedičstvo, náhradníctvo zanikne.
7819
§ 17
Vydedenie
7821 (1)  Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
7822a)   v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, alebo
7824b)   v rozpore s dobrými mravmi o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, alebo
7826c)   bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo
7828
7829d)   trvalo vedie márnotratný alebo neusporiadaný život.
7830 (2)  Dôvody vydedenia podľa ods. 1 je nevyhnutné v listine o vydedení primerane skutkovo vymedziť.
7832 (3)  Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na potomkov vydedného potomka.
7834 (4)  Na toho, koho poručiteľ platne vydedil, sa hľadí ako by sa smrti poručiteľa nedožil.
7835 (5)  O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 28 a nasl. 2 Prechod dlhov poručiteľa na dediča
7837
§ 18
(1)  Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
7840 (2)  Ak je dedičov viac, zodpovedajú za náklady poručiteľovej choroby a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ako aj za poručiteľove dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
7843
§ 19
(1)  Štát, ktorému dedičstvo pripadlo ako odúmrť, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa rovnako ako dedič.
7846 (2)  Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu.
7848 Ak veriteľ odmietne takéto veci prijať, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
7849
Druhá hlava
Dedenie zo zmluvy
§ 20
(1)
7853
7854 Dedičskou zmluvou poručiteľ povoláva k dedeniu druhú zmluvnú stranu a druhá strana toto povolanie prijíma.
7856
7857 (2)
7858
7859
7860 Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že sa povolajú k dedeniu navzájom.
7861
7862 Tejto časti zákona dedičskom práve – dedenie zo závetu
7864 (3)
7865
7866 Poručiteľ môže v dedičskej zmluve odvolať svoj skôr zriadaný závet alebo listinu o vydedení.
7868
7869 (4)
7870
7871 Zmluvné strany musia konať osobne, pre platnosť dedičskej zmluvy sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.
7873
§ 21
7875 (1) Dedičskou zmluvou možno povolať za dediča k dedeniu celého dedičstva, jeho pomernej časti, alebo k jednotlivým veciam.
7877 (2) Ak je viac dedičov povolaných zmluvou, môže im poručiteľ určiť podiely k celému dedičstvu alebo k jeho častiam, prípadne k jednotlivým veciam. Ak nie sú podiely viacerých dedičov povolaných zmluvou určené, platí, že sú rovnaké.
7880 (3) Ustanovenie dedičskej zmluvy, ktorým bol niekto povolaný za dediča jednotlivej veci, ktorá nie je v zanechanom majetku, je neúčinné.
7882
§ 22
O podmienkach
7884
7885 dedičskej zmluvy platí § 2333 tohto zákona, na rozväzovaciu podmienku v
7887 dedičskej zmluve sa neprihliada.
7888
§ 23
(1)   V dedičskej zmluve sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že dedič povolaný zmluvou bude povinný poskytovať poručiteľovi zaopatrenie, najmä starostlivosť a opateru, prípadne zaopatrovaciu rentu (§ 75 a nasl.)4.
7892 (2)   Ak sa dedič povolaný zmluvou nedožije smrti poručiteľa, zaniká záväzok z dedičskej zmluvy.
7893 Ak poskytol dedič povolaný zmluvou podľa dedičskej zmluvy poručiteľovi plnenie, môže sa dedič dediča povolaného zmluvou domáhať, aby mu poručiteľ vydal to, o čo bol plnením v okamihu smrti dediča povolaného zmluvou obohatený, pokiaľ sa nedohodnú inak.
7896
§ 24
7898
7899
7900
7901
Všeobecnej časti OZ
79025. časť, 2. hlava, 4. diel (odvážne zmluvy), 2. oddiel (zaopatrovateľské zmluvy)
7904 (1)  Dedičská zmluva nebráni poručiteľovi, aby so svojím majetkom nakladal za života. Ak nie je dohodnuté inak, nemôžu zmluvné strany previesť svoje právo z dedičskej zmluvy na inú osobu.
7906 (2)  Ak má z dedičskej zmluvy plniť aj dedič povolaný k dedeniu, môžu sa zmluvné strany dohodnúť, že poručiteľ nebude so svojím majetkom obsiahnutým v zmluve alebo s jeho časťou nakladať.
7909 (3)  Ak bola dedičská zmluva uzavretá s tým, že sa ostatní dedičia zriekli svojho dedičského práva, stratí takéto zrieknutie sa práva účinky v prípade, ak nebude dediť dedič povolaný v dedičskej zmluve.
7912
§ 25
(1)  Ak sa zmluvné strany dohodli podľa § 24 ods. 2 a predmetom dedičskej zmluvy je nehnuteľnosť, obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou sa zapíše do katastra nehnuteľností.
7915 (2)  Ak poručiteľ urobí právny úkon, ktorý odporuje jeho povinnosti podľa § 24 ods. 2 a obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou bolo zapísané do katastra nehnuteľností, nesmie byť prevod vlastníckeho práva zapísaný do verejného zoznamu. Zmluva o prevode vlastníckeho práva nebude len z tohto dôvodu neplatná; osobe, ktorá mala nehnuteľnosť nadobudnúť však ostane zachované len právo na náhradu škody.
7920
Povinný diel
§ 26
(1)   Neopomenuteľnému dedičovi prináleží z dedičstva povinný diel. Povinný diel predstavuje podiel z dedičstva.
7924 (2)   Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa; ak nededia, sú nimi ich potomkovia.
7925 (3)   Maloletým neopomenuteľným dedičom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona a plnoletým neopomenuteľným dedičom aspoň toľko, koľko robí jedna štvrtina ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu dedičská zmluva alebo závet odporujú, sú v tejto časti neplatné; ibaže došlo k vylúčeniu týchto neopomenuteľných dedičov z dedenia.
7930
§ 27
7932 (1)  Poručiteľ môže dediča zo zákona opomenúť z dedenia ustanovením inej osoby za dediča v dedičskej zmluve alebo v závete, alebo výslovným vyhlásením v dedičskej zmluve alebo v závete. Opomenutie nie je potrebné odôvodniť.
7935 (2)  Neopomenuteľného dediča je možné opomenúť z dedenia v rozsahu, ktorý prevyšuje jeho povinný diel.
7937
Tretia hlava
Dedenie zo závetu
§ 28
(1)  Závet je jednostranný a odvolateľný prejav vôle, vykonaný osobne poručiteľom, ktorým pre prípad svojej smrti nakladá so svojim majetkom alebo časťou svojho majetku.
7942 (2)  Spôsobilosť zriadiť závet sa posudzuje podľa zákona platného v čase, kedy bol závet zriadený.
7943 (3)  Spoločný závet viacerých osôb je neplatný.
7944
§ 29
Vzdať sa práva zriadiť závet nemožno jednostranným úkonom, dedičskou zmluvou ani manželskou zmluvou.
7947
§ 30
(1)  Závet možno zriadiť písomne, súkromným alebo verejným závetom; ústny závet možno zriadiť vo výnimočných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
7950 (2)  V písomnom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol zriadený, inak je neplatný.
7951 Súkromný závet
7952
§ 31
(1)  Súkromný závet je platný len ak je zriadený v jazyku, ktorému poručiteľ rozumie.
7954 (2)  Súkromný závet môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme, za účasti svedkov.
7956
7957
§ 32
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný.
7959
§ 33
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
7963
§ 34
(1)  Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná.
7966 Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
7968 (2)  V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
7971
§ 35
(1)  Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
7974 (2)  Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
7977 (3)  V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči, aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
7981
§ 36
7983 (1)  Svedkami nemôžu byť osoby s obmedzenou svojprávnosťou. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce a nemé osoby, ani také, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, ako ani osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
7986 (2)  Závetom povolaný dedič, zákonný dedič, odkazovník a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, ani ako svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
7989
§ 37
(1)   Ten, kto sa z dôvodu nepredvídateľnej okolnosti ocitne v stave bezprostredného ohrozenia života, má právo zriadiť ústny závet pred troma súčasne prítomnými svedkami.
7992 (2)   Na platnosť ústneho závetu sa vyžaduje, aby poručiteľ pred troma súčasne prítomnými svedkami predniesol slovne celú svoju poslednú vôľu a to v jazyku, ktorému všetci svedkovia rozumejú a na záver potvrdil, že toto jeho slovné vyhlásenie je jeho závetom. Na spôsobilosť svedkov sa vzťahujú obmedzenia uvedené v § 36 ods. 1.
7996 (3)   Ak poručiteľ prežije stav bezprostredného ohrozenia života a do 10 dní odo dňa zriadenia ústneho závetu nezriadi závet v písomnej podobe, ústny závet zanikne5.
7998 (4)   Ak poručiteľ neprežije stav bezprostredného ohrozenia života a aspoň dvaja z troch svedkov do 10 dní odo dňa zriadenie ústneho závetu nevykonajú pred notárom vo forme notárskej zápisnice súhlasné vyhlásenie o jeho obsahu, ústny závet zanikne.
8001 Verejný závet
8002
§ 38
(1)  Verejný závet je možné zriadiť formou notárskej zápisnice.
8004 (2)  Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu zriadiť len verejný závet.
8005 (3)  Osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, nevidomé osoby alebo nepočujúce osoby, môžu zriadiť len verejný závet.
8007 (4)  Na formálne náležitosti verejného závetu sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o formálnych náležitostiach notárskych zápisníc.
8009 Ustanovenie osoby za dediča
8010
§ 39
8012
8013 § 233 1. časti OZ o podmienke: Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
8014
8015 Za dediča možno ustanoviť fyzickú osobu, právnickú osobu a štát. Závetom možno za dediča ustanoviť aj dediča, ktorý dedí zo zákona.
8017
§ 40
(1)  Ak je ustanovených viac dedičov, môže im poručiteľ určiť podiely k celému dedičstvu alebo k jeho častiam, prípadne k jednotlivým veciam. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že sú rovnaké.
8021 (2)  Ak je ustanovených viac dedičov, môže ich poručiteľ ustanoviť aj za dedičov jednotlivých vecí, prípadne podielov k nim.
8023 Odkaz
8024
§ 41
(1)  Poručiteľ môže v závete ustanoviť aj odkazovníka k určitej sume peňazí, k určitej veci alebo určitému právu (odkaz).
8027 (2)  Odkazovník nezodpovedá za dlhy poručiteľa ani za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ak cena všetkých odkazov neprevyšuje jednu desatinu aktív dedičstva. Ak táto podmienka nie je splnená, považuje sa ustanovenie za odkazovníka za ustanovenie za dediča.
8030 (3)  Ak je odkazov viac a cena všetkých odkazov prevyšuje jednu desatinu aktív dedičstva, považuje sa za dediča ten odkazovník, ktorého cena odkazu je najvyššia.
8032 (4)  Povinnosť splniť odkaz zaťažuje toho dediča, ktorého určil poručiteľ, inak všetkých dedičov podľa pomeru zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Splnením odkazu sa podiely týchto dedičov primerane znížia.
8035 (5)  Ustanovenie závetu, ktorým bol niekto povolaný za odkazovníka určitej veci, ktoré v čase poručiteľovej smrti nie sú v jeho zanechanom majetku, nemá právne následky.
8037
§ 42
(1)  Odkazovník nadobúda právo na odkaz smrťou poručiteľa.
8039 (2)  Povinnosť splniť odkaz si zaťažený dedič splní jeho vydaním. Ak sa odkázaná vec zapisuje do verejného zoznamu, odkaz si zaťažený dedič splní písomným prehlasením o vydaní s úradne osvedčeným podpisom a vydaním odkazu; odkazovník sa zapíše do verejného zoznamu priamo po poručiteľovi.
8043
8044
§ 43
(1)   Poručiteľ môže dedičovi (dedičom) uložiť, aby sa určitá vec alebo určitá peňažná suma vynaložila na zriadenie nadácie na účel určený v závete.
8047 (2)   Súčasne s tým musí závetca určiť, akým spôsobom a kto má nadáciu zriadiť, a prípadne určiť ďalšie náležitosti, ktoré by mala nadačná listina obsahovať.
8049 (3)   Poručiteľ môže určiť, akým spôsobom sa má s majetkom určeným pre nadáciu naložiť, ak nedôjde k zriadeniu nadácie.
8051
§ 44
(1)  Obsahom závetu môže byť aj odvolanie skoršieho závetu alebo odvolanie ustanovenia za dediča alebo za odkazovníka v skoršom závete.
8054 (2)  Obsahom závetu môže byť aj vydedenie potomka z dôvodov podľa § 17 ods. 1.
8055
§ 45
(1)  Poručiteľ môže v závete ustanoviť aj jeho vykonávateľa. Prijatie alebo odmietnutie tejto funkcie vyžaduje vyhlásenie pred súdom, ktorý prejednáva dedičstvo.
8058 (2)  Vykonávateľ závetu sa má postarať o to, aby sa posledná vôľa poručiteľa uvedená v závete splnila. Za týmto účelom podáva vykonávateľ závetu notárovi bližšie informácie o poručiteľovi, dedičoch, majetku patriaceho do dedičstva ako aj o závete.
8061
§ 46
(1)  Ustanovenie závetu, ktorým bol niekto povolaný k dedeniu majetku, ktorý je predmetom dedenia na základe dedičskej zmluvy, je neúčinné.
8064 (2)  Ustanovenie závetu, ktorým bol niekto povolaný za dediča jednotlivej veci, ktorá nie je v zanechanom majetku, je neúčinné; to neplatí, ak bol niekto povolaný za dediča peňažnej sumy, ktorá nie je v zanechanom majetku. Určenú peňažnú sumu sú ostatní dedičia povinní zaplatiť až do výšky ceny nadobudnutého majetku, pričom každý z ostatných dedičov je povinný zaplatiť časť požadovanej sumy podľa výšky ceny nadobudnutého dedičského podielu.
8069 Dedičia sa môžu dohodnúť s dedičom, ktorý bol ustanovený za dediča k určitej peňažnej sume,
8071 ktorá nie je v zanechanom majetku, že namiesto peňažnej sumy poskytnú tomuto dedičovi určitú vec alebo veci z dedičstva.
8073
§ 47
Na podmienky pripojené k závetu, pokiaľ ich výslovne nepripúšťa tento zákon, sa neprihliada.
8075
§ 48
(1)  Neprihliada sa ani na poručiteľov príkaz, aby dedič použil dedičstvo alebo jeho časť určitým spôsobom, alebo aby niečo vykonal, ustanovenie § 16 a 57 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
8079 (2)  Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na príkaz, aby dedič zriadil nadáciu z majetku poručiteľa alebo z jeho časti. Takisto to sa nevzťahuje na príkaz, aby mu dedič zariadil určitý pohreb, aby dal dedič pochovať poručiteľa na určitom mieste, alebo aby dal poručiteľovi postaviť určitý náhrobný kameň.
8083
§ 49
(1)   Závet sa zrušuje neskoršou platnou dedičskou zmluvou, pokiaľ popri nej nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu, ktorý je v nej obsiahnutý.
8086 (2)   Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu, odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
8088 (3)   Poručiteľ zruší písomný súkromný závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
8089
Štvrtá hlava
Dedenie zo zákona
§ 50
(1)  V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a jeho manžel, každý z nich rovnakým dielom.
8094 (2)  Ak nededí niektoré dieťa poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
8096
8097
§ 51
(1)  Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedia v druhej dedičskej skupine manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
8102 (2)  Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
8104
§ 52
(1)  Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov poručiteľa, v tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa
8109 (2)  Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
8111
§ 53
(1)  Ak nededí žiadny dedič v tretej dedičskej skupine, v štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa.
8114 (2)  Ak nededí niektorý z prarodičov poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
8117
Piata hlava
Potvrdenie dedičstva a vypor iadanie dedičov
§ 54
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu príslušný súd, že dedičstvo nadobudol. Ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič, potvrdí súd dedičstvo štátu.
8122
8123
§ 55
(1)  Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa medzi sebou o dedičstve pred súdom dohodou, ktorú súd schváli, ak neodporuje zákonu alebo sa neprieči dobrým mravom.
8126 (2)  Ak poručiteľ žil v manželstve, v ktorom manželia mali medzi sebou majetkové spoločenstvo, vyporiadajú sa o tomto spoločnom majetku dedičia s pozostalým manželom dohodou. To isté platí aj pre zaniknuté majetkové spoločenstvo poručiteľa a bývalého manžela, ktoré ku dňu smrti poručiteľa nebolo vysporiadané. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve.
8131
§ 56
(1)  Ak nedôjde k vydaniu osvedčenia o dedičstve, súd vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
8134 (2)  Ak je predmetom dedičstva poľnohospodárska alebo lesná pôda, vedie súd dedičov k takej dohode, ktorá by najlepšie vyhovovala potrebám poľnohospodárskej (lesnej) výroby. Ak k takej dohode nedôjde, súd vydá rozhodnutie, v ktorom vykoná vyporiadanie medzi dedičmi podľa tejto zásady a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov z tohoto majetku nadobudol.
8138
§ 57
(1)   Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie, ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 50 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezodplatne dostal dedičov predok.
8142 Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti maloletému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený.
8144 (2)   Započítanie na dedičský podiel nezakladá povinnosť dedičovi niečo vydať.
8145 (3)   Hodnota toho, čo podlieha započítaniu, sa určuje ku dňu smrti poručiteľa.
8146
§ 58
Až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, prípadne do právoplatnosti rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia dedičstva, môžu dedičia veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením notára.
8150
8151
Šiesta hlava
Ochrana oprávneného dediča
§ 59
(1)  Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. To isté platí v prípade, ak dôvod dedičskej nespôsobilosti vyjde najavo až po potvrdení dedičstva.
8158 (2)  Neoprávnený dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil, takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel, alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
8162
§ 60
Kto v dobrej viere niečo nadobudol od neoprávneného dediča, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
8165
§ 61
Ustanovenia § 59 a 60 platia aj vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť.
8167
8168
Piata časť
Záväzkové právo
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia o záväzkoch
Prvý diel
Základné ustanovenia
Prvý oddiel
Vznik záväzkov
§1
Zo záväzkového právneho vzťahu vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka (pohľadávka) a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť veriteľovi (dlh).
8179
§2
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, z bezdôvodného obohatenia a z iných skutočností uvedených v právnych predpisoch.
8182
Druhý oddiel
Zmluva
§3
(1)  Zmluva je uzavretá akonáhle sa strany dohodnú na jej obsahu.
8186 (2)  Ak strany považujú zmluvu za uzavretú aj napriek tomu, že si nedohodli náležitosť, ktorú mala zmluva obsahovať, na ich prejav vôle sa hľadí ako na uzavretú zmluvu, ak je možné rozumne predpokladať, najmä vzhľadom na ich následné správanie, že by zmluvu uzavreli aj bez dohody o tejto náležitosti. To neplatí, ak niektorá zo strán už pred jej uzavretím dala nepochybne najavo, že dosiahnutie dohody o určitej náležitosti je
8192
8193
8194 predpokladom uzavretia zmluvy; v takom prípade nie sú zmluvné strany viazané ani ďalšími dohodnutými náležitosťami.
8196 (3)  Ustanovenia o zmluvách sa primerane použijú aj na prejav vôle, ktorým sa jedna osoba obracia na iné osoby, ibaže to vylučuje povaha prejavu vôle alebo právny predpis.
8198
8199
§4
Ak tretia osoba, ktorá bola so súhlasom zmluvnej strany zúčastnená na uzatváraní zmluvy, alebo ktorá bola zmluvnou stranou poverená plniť, alebo plnila s jej súhlasom:
8202a)   vedela o určitej okolnosti, alebo ju predvídala, alebo o nej mala vedieť alebo ju predvídať, alebo
8204b)   konala úmyselne alebo s hrubou nedbanlivosťou, alebo nekonala v súlade s dobrou vierou a poctivo,
8206 je takáto vedomosť, predvídanie alebo správanie pričítané samotnej zmluvnej strane.
8207
§5
Rokovanie o zmluve
8209 (1)  Každá strana rokuje slobodne a nezodpovedá za to, že sa dohoda nedosiahne.
8210 (2)  Zmluvné strany sú povinné dbať na to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov.
8212
§6
(1)  Ak strana nerokuje v dobrej viere, alebo v rozpore s ňou zruší rokovanie a nedôjde k uzavretiu zmluvy, nahradí škodu spôsobenú druhej strane v rozsahu márne vynaložených nákladov; v rozpore s dobrou vierou je najmä to, keď strana vstúpi do rokovania, alebo v ňom pokračuje, hoci nezamýšľa dospieť k dohode s druhou stranou.
8217 (2)  Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú dôverné informácie, nesmie ich strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, alebo pre potreby kohokoľvek iného,
8221
8222
8223 a to bez ohľadu na to, či k uzavretiu zmluvy došlo. Ten, kto uvedenú povinnosť poruší, musí nahradiť ujmu spôsobenú druhej strane, ako aj vydať prospech, ktorý tým získal.
8225
§7
Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní, alebo ak sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy alebo z účelu, ktorý je zmluvným stranám pri ich uzavretí známy, zrejme vyplýva, že sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv.
8232
§8
(1)  Proti zmluve, ktorá obsahuje doložku o tom, že jej písomné vyhotovenie obsahuje všetko, na čom sa strany dohodli, nemožno neskôr namietať, alebo ju dopĺňať odkazom na predchádzajúce vyhlásenia alebo dohody. Takéto vyhlásenia alebo dohody však možno použiť pri výklade zmluvy.
8237 (2)  Ak sa jedna zo strán dôvodne spolieha na vyhlásenia alebo správanie druhej strany urobené pred uzavretím zmluvy, druhá strana sa na doložku podľa ods. 1 nemôže odvolávať.
8240
§9
(1)   Na záväzky vznikajúce zo zmlúv, ktoré nie sú upravené v zákone, sa použijú ustanovenia zákona, ktoré sú im najbližšie.
8243 (2)   Ak sa uzavrie zmluva, ktorá zahŕňa znaky viacerých zmlúv upravených v zákone, použijú sa na ne ustanovenia zmluvy upravenej zákonom, ktorej podstatné znaky v dohodnutej zmluve prevažujú; ustanovenia zmluvy, ktorej podstatné znaky v dohodnutej zmluve neprevažujú, sa použijú v primeranom rozsahu, ak to nie je v rozpore s úpravou prevažujúcej zmluvy.
8248 Uzavretie zmluvy
8249
§ 10
8251
8252
8253 Zmluvu možno uzavrieť buď prijatím ponuky alebo takým konaním strán, z ktorého možno dostatočne vyvodiť prejav zhody ich vôle.
8255
§ 11
(1)   Ponuka na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitá a musí z nej zrejme vyplývať vôľa navrhovateľa byť touto ponukou viazaný v prípade jej prijatia.
8258 (2)   Ponuka pôsobí od času, keď dôjde osobe, ktorej je určená. Ponuku možno vziať späť, ak jej späťvzatie dôjde adresátovi skôr než samotná ponuka alebo najneskôr v tom istom okamihu.
8261 (3)   Ponuku možno odvolať, ak odvolanie dôjde jej adresátovi skôr, než adresát odoslal prijatie ponuky.
8263 (4)   Ponuku však nemožno odvolať, ak
8264a)   je určená lehota na jej prijatie alebo inak vyjadrená jej neodvolateľnosť, alebo
8265b)   adresát ponuky sa odôvodnene spoliehal na neodvolateľnosť ponuky a s dôverou v jej neodvolateľnosť už začal konať.
8267
8268 (5)   Ponuka zaniká jej odmietnutím zo strany adresáta, uplynutím lehoty, ktorá v nej bola určená na prijatie, alebo uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť komunikačných prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie ponuky.
8272
§ 12
(1)   Ponuka sa musí prijať v lehote určenej navrhovateľom, ak lehota nie je určená, v primeranej lehote so zreteľom na rýchlosť komunikačných prostriedkov použitých navrhovateľom. Ústna ponuka sa musí prijať ihneď, ak z okolností nevyplýva inak.
8276 (2)   Lehota na prijatie ponuky, ktorú navrhovateľ určil v liste, začína plynúť od dátumu uvedeného v liste; ak dátum v liste nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke odtlačkom poštovej pečiatky. Lehota na prijatie, ktorú navrhovateľ určil prostriedkami umožňujúcimi okamžité spojenie, začína plynúť od okamihu, keď ponuka dôjde jej adresátovi.
8281
8282
8283
8284
§ 13
Prijatie ponuky možno vziať späť, ak späťvzatie dôjde navrhovateľovi skôr, než prijatie ponuky alebo najneskôr v tom istom okamihu.
8287
§ 14
(1)  Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie jej obsahu. V takejto dohode sa musí určiť, dokedy má dôjsť k dodatočnému určeniu obsahu tejto časti zmluvy zmluvnými stranami alebo treťou osobou.
8292 (2)  Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti už dohodnutej časti zmluvy, ibaže sa strany už pri uzavretí zmluvy výslovne dohodli, že nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá vplyv na platnosť uzavretej zmluvy.
8296 Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie účinky.
8297 (3)  Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený chýbajúci obsah zmluvy a jej platnosť zaniká zánikom povinnosti dohodnúť chýbajúci obsah zmluvy. To neplatí, ak sa strany dohodli, že dohodnutá časť zmluvy má zostať v platnosti.
8301
§ 15
Ak v priebehu rokovania o zmluve niektorá zo strán trvá na ustanovení s určitým obsahom, alebo na dodržaní osobitnej formy, zmluva nie je uzavretá, pokiaľ nedôjde k dohode o takomto ustanovení alebo k dodržaniu osobitnej formy.
8305
8306
§ 16
(1)  Odpoveď na ponuku, ktorá obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, sa považuje za novú ponuku.
8309 (2)  Odpoveď na ponuku, ktorá sa odchyľuje od pôvodnej ponuky, avšak podstatne nemení jej obsah, sa považuje za prijatie ponuky, ibaže proti nej navrhovateľ vznesie bez zbytočného
8312
8313
8314 odkladu námietky. Ak navrhovateľ nevznesie námietky, zmeny uvedené v odpovedi sa stanú súčasťou zmluvy.
8316
§ 17
(1)  Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
8319 (2)  Včasné prijatie ponuky nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom ponuky dôjde k navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
8322 (3)  Prijatie je účinné aj v prípade, ak z konania adresáta možno s ohľadom na povahu ponuky a na zaužívané zvyklosti rozumne vyvodiť, že k prijatiu ponuky došlo; v tomto prípade nadobúda prijatie účinnosť konaním adresáta.
8325 (4)  Aj oneskorené prijatie ponuky má účinky prijatia, ak o tom navrhovateľ upovedomí adresáta bez zbytočného odkladu.
8327 (5)  Ak oneskorené prijatie ponuky svedčí o takých okolnostiach, že ak by prenos prijatia prebiehal obvyklým spôsobom, došlo by navrhovateľovi včas, aj oneskorené prijatie má účinky prijatia, okrem prípadu, ak navrhovateľ bez zbytočného odkladu upovedomí adresáta, že ponuku považuje za zaniknutú.
8331
§ 18
(1)  Ak zo zmluvy alebo z právneho predpisu1 nevyplýva inak, je zmluva účinná súčasne s platnosťou.
8334 (2)  Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
8336 (3)  Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 2, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
8338
§ 19
Potvrdenie uzavretia zmluvy
8340 (1)  Uzavretie zmluvy v inej než písomnej forme môže ktorákoľvek zmluvná strana dodatočne písomne potvrdiť.
8342
8343
8344
Napr. tzv. povinné zverejňovanie zmlúv
8346
8347
8348 (2)  Ak potvrdenie podľa ods. 1 obsahuje ďalšie alebo odlišné podmienky než tie, ktoré tvorili jej pôvodný obsah, stávajú sa súčasťou zmluvy; to neplatí, ak menia zmluvu podstatným spôsobom, alebo ak druhá strana bez zbytočného odkladu vyhlási, že s nimi nesúhlasí.
8351
§ 20
S prihliadnutím na obsah ponuky na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti v obchodnom styku, môže osoba, ktorej je ponuka určená, vyjadriť súhlas s ponukou vykonaním určitého úkonu (napr.
8355 odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa . V tomto prípade dôjde k prijatiu v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodujúcej pre prijatie ponuky.
8358 Uzavretie zmluvy na základe verejnej ponuky
8359
§ 21
Prejav vôle navrhovateľa, ktorý je určený viacerým osobám za účelom uzavretia zmluvy, je verejnou ponukou, ak jej obsah zodpovedá podmienkam ustanoveným v § 11, inak sa považuje za výzvu na podávanie ponuky na uzavretie zmluvy.
8363
§ 22
Verejnú ponuku možno pred jej prijatím odvolať rovnakým spôsobom, akým bola ponuka zverejnená.
8366
§ 23
(1)   Na základe verejnej ponuky je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejnej ponuky a v lehote v nej určenej, inak v lehote primeranej, navrhovateľovi oznámi, že ponuku prijíma.
8370 (2)   Ak však verejnú ponuku príjme súčasne niekoľko osôb, môže si navrhovateľ zvoliť, s ktorou osobou uzavrie zmluvu, ibaže verejná ponuka výslovne určuje, že zmluva sa uzaviera so všetkými osobami, ktoré verejnú ponuku v určenej lehote prijali.
8373
§ 24
8375
8376
8377 (1)  Uzavretie zmluvy na základe verejnej ponuky je navrhovateľ povinný potvrdiť bez zbytočného odkladu.
8379 (2)  Ak navrhovateľ nepotvrdí uzavretie zmluvy v lehote podľa odseku 1, môža osoba, s ktorou bola zmluva uzavretá, vyhlásiť, že nie je zmluvou viazaná.
8381 (3)  Vyhlásenie podľa ods. 2 sa musí urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo došlo k oneskorenému potvrdeniu uzavretia zmluvy.
8383 Verejná súťaž
8384
§ 25
Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o najvhodnejšiu ponuku na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejná súťaž“), robí tým výzvu na podávanie ponúk na uzavretie zmluvy (ďalej len "ponuka").
8388
§ 26
(1)   Na vyhlásenie verejnej súťaže (ďalej len "súťaž") sa vyžaduje, aby sa písomne, všeobecným spôsobom vymedzil predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá a aby sa určil spôsob podávania ponuky a lehota, do ktorej možno ponuku podávať, ako aj lehota na oznámenie vybranej ponuky (ďalej len "podmienky súťaže").
8394 (2)   Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.
8395
§ 27
Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.
8399
§ 28
(1)   Ponuku možno zahrnúť do súťaže, len keď jej obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od podmienok súťaže sa ponuka môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.
8403
8404
8405
8406 (2)   Do súťaže nemožno zahrnúť ponuku, ktorá sa predložila po lehote určenej v podmienkach súťaže.
8408 (3)   Navrhovatelia majú právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na súťaži, len keď im toto právo priznávajú podmienky súťaže.
8410
§ 29
(1)  Predloženú ponuku nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže na podávanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo ponuku odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že ponuku nemožno odvolať už po jej podaní.
8415 (2)  Ponuku možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno ponuku odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní ponuky, a podmienky súťaže túto opravu nevylučujú. Ponuku možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.
8419
§ 30
(1)  Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejšiu z predložených ponúk a oznámi jej prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.
8422 (2)  Ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu najvhodnejšej ponuky, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať si ponuku, ktorá mu najlepšie vyhovuje.
8424
§ 31
(1)   Vyhlasovateľ je povinný prijať ponuku, ktorá sa vybrala spôsobom uvedeným v § 28. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie ponuky po lehote určenej v podmienkach súťaže, nie je vybraný účastník prijatím ponuky viazaný, ak vyhlasovateľovi oznámi bez zbytočného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí ponuky, že odmieta zmluvu uzavrieť.
8429 (2)   Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené ponuky, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.
8431
§ 32
Vyhlasovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže upovedomiť účastníkov súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že sa ich ponuka odmietla.
8434
8435
8436
8437
§ 33
Uzavretie zmluvy na dražbe
8439 (1)  Pri dražbe je zmluva uzavretá príklepom.
8440 (2)  Skoršiu ponuku ruší neskôr urobená vyššia ponuka, alebo skončenie dražby inak než príklepom.
8442 Zmluvy uzatvorené prostriedkami elektronickej komunikácie
§ 34
8445 (1)   Zmluvu je možné uzatvoriť aj prostriedkami elektronickej komunikácie, ak tento alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak.
8447 (2)   Prostriedkami elektronickej komunikácie nemožno uzatvoriť zmluvu:
8448a)   predmetom ktorej je vznik, zmena alebo zánik vecného práva k nehnuteľnosti,
8449b)   ktorou na seba spotrebiteľ preberá ručiteľský záväzok alebo ktorou spotrebiteľ zabezpečuje záväzok prostredníctvom cenných papierov,
8451c)   pri ktorej to vylučuje osobitný právny predpis.
8452 (3)   Písomná forma zmluvy uzatvorenej prostriedkami elektronickej komunikácie je zachovaná, ak je zmluva pre strany dostupná aj po jej uzavretí a ak možno spoľahlivo určiť obsah zmluvy, okamih jej uzavretia a totožnosť všetkých zmluvných strán.
8455
§ 35
(1)  Podnikateľ, ktorý ponúka možnosť uzatvoriť zmluvu prostriedkami elektronickej komunikácie bez individuálnej komunikácie s druhou stranou, je povinný poskytnúť, okrem všeobecných informácií podľa osobitného predpisu, aj informácie týkajúce sa najmä:
8460a)   úkonov potrebných na uzatvorenie zmluvy,
8461b)   toho, či zmluva bude uložená u podnikateľa a či bude dostupná,
8462c)   technických prostriedkov na zistenie a opravu chýb,
8463d)   jazyka ponúkaného na uzatvorenie zmluvy,
8465
8466
8467e)   zmluvných lehôt a zmluvných podmienok tak, aby si druhá zmluvná strana mohla podstatné náležitosti zmluvy v elektronickej podobe reprodukovať,
8469f)   osobitných poriadkov, ak sú na poskytovanie služby ustanovené.
8470 (2)  Informácie uvedené v odseku 1 musia byť poskytnuté jasne a zrozumiteľne, v jazyku a forme predpísanej právnym predpisom alebo dohodnutej stranami.
8472 (3)  Ak podnikateľ neposkytne informácie podľa odseku 1 a dôjde k uzavretiu zmluvy, má druhá strana právo od zmluvy odstúpiť.
8474
§ 36
(1)   Podnikateľ, ktorý ponúka možnosť uzatvoriť zmluvu prostriedkami elektronickej komunikácie bez individuálnej komunikácie s druhou stranou, je povinný druhej strane vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia zistiť a opraviť chyby jej úkonov na prostriedku elektronickej komunikácie ešte pred odoslaním ponuky alebo pred prijatím ponuky.
8479 (2)   Ak porušenie povinnosti uvedenej v odseku 1 viedlo k omylu pri uzatvorení zmluvy, podnikateľ zodpovedá za spôsobenú škodu; ďalšie práva tým nie sú dotknuté.
8481
§ 37
(1)   Podnikateľ, ktorý ponúka možnosť uzatvoriť zmluvu prostriedkami elektronickej komunikácie bez individuálnej komunikácie s druhou stranou, je povinný potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení.
8485 (2)   Ak druhá strana neobdrží potvrdenie objednávky, má právo zrušiť ponuku alebo odstúpiť od zmluvy.
8487 (3)   Podnikateľ zodpovedá za škodu, ktorá druhej strane vznikne porušením povinnosti uvedenej v odseku 1.
8489
§ 38
(1)  Ustanovenia § 35 – 37 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené elektronickou poštou alebo iným obdobným spôsobom.
8492 (2)  Ustanovenia § 35 – 37 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvárané medzi podnikateľmi, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
8494 (3)  Povinnosti uvedené v § 35 – 37 vo vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom nie je možné dohodou meniť alebo vylúčiť.
8496
8497
8498
8499
§ 39
V ostatnom sa na uzatváranie zmlúv prostriedkami elektronickej komunikácie použijú ustanovenia tohto zákona o vzniku zmlúv.
8502 Obsah záväzkov
8503
§ 40
Zo záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
8506
§ 41
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzkov, pri ktorých to stanovuje osobitný predpis, s výnimkou cenných papierov.
8510
§ 42
Podriadenie pohľadávky
8512 (1)  Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa všetky, alebo určené pohľadávky veriteľa, uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „podriadenie pohľadávky“).
8515 (2)  Dohoda o podriadení pohľadávky musí byť písomná.
8516 (3)  Podriadiť pohľadávku je možné na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas. Pred uplynutím doby podriadenia pohľadávky nie je možné podriadenie pohľadávky zmeniť alebo podriadenie pohľadávky ukončiť.
8519 (4)  Podriadené pohľadávky nemožno započítať s dlhmi dlžníka alebo dlhy dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
8521 (5)  Na zabezpečenie podriadenej pohľadávky, ktorým by veriteľ mohol získať právo oddeleného uspokojenia v konkurze dlžníka sa neprihliada.
8523 (6)  K dlhu dlžníka zodpovedajúcemu podriadenej pohľadávke nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri prevode alebo prechode podriadenej pohľadávky.
8526 (7)  Podriadenie pohľadávky zaniká:
8527
8528
8529
8530a)   uplynutím času, na ktorý bolo dohodnuté; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo ak dlžník vstúpi do likvidácie, podriadenie pohľadávky nezanikne pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
8534b)   uplynutím troch rokov od doručenia výpovede podriadenia pohľadávky, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie, alebo ak dlžník vstúpi do likvidácie, podriadenie pohľadávky nezanikne pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
8539c)   zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.
8540 Obsah zmluvy
8541
§ 43
(1)  Okrem výslovne dojednaných podmienok môže zmluva obsahovať aj priamo nevyjadrené podmienky, ktoré vyplývajú z
8544a)   vôle strán,
8545b)   povahy a účelu zmluvy,
8546c)   zaužívanej praxe a zvyklostí,
8547d)   rozumnosti, dobrej viery a poctivého konania.
8548 (2)  Dobrá viera a poctivé konanie v zmluvných vzťahoch vyžaduje najmä povinnosť strán spolupracovať v záujme dosiahnutia plného účinku zmluvy a ich povinnosť brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany.
8551
§ 44
Všeobecné obchodné podmienky
8553 (1) Obsah zmluvy alebo jej časť možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky.
8555 (2) Ak právny predpis neustanovuje inak, všeobecné obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy, ak:
8557
8558
8559
8560a) zmluva na ich použitie výslovne odkazuje; alebo, ak výslovný odkaz na ne je možný iba s neprimeranými ťažkosťami, bola na mieste, na ktorom dochádza k uzatvoreniu zmluvy, jasne viditeľná informácia o ich použití,
8563b) druhej zmluvnej strane bolo umožnené oboznámiť sa s ich obsahom primeraným spôsobom, zohľadňujúc zjavné telesné postihnutie zmluvnej strany a
8565c) strany s ich použitím vyslovili súhlas.
8566 (3)   Odchylné dojednania majú prednosť pred znením všeobecných obchodných podmienok.
8567
§ 45
Kolízia všeobecných obchodných podmienok
8569 Ak strany odkážu v ponuke na uzavretie zmluvy a v jej prijatí na všeobecné obchodné podmienky, ktoré si vzájomne odporujú, je zmluva uzatvorená s obsahom určenom dohodnutými podmienkami a tými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú v podstate zhodné, aj keby to všeobecné obchodné podmienky vylučovali. Zmluva nie je uzatvorená, ak jedna zo strán bez zbytočného odkladu po výmene prejavov vôle upovedomí druhú stranu, že sa zmluvou necíti byť viazaná.
8575
§ 46
Doložky vo výkladových pravidlách
8577 Ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných výkladových pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky určené výkladovými pravidlami, ktoré sa s prihliadnutím na povahu zmluvy obvykle používajú.
8581
§ 47
Štandardné zmluvné podmienky
8583
8584
8585
8586 (1)   Štandardné zmluvné podmienky sú také zmluvné podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou stranou zmluvy na použitie vo viacerých prípadoch a boli použité bez toho, aby o ich obsahu predchádzalo rokovanie s druhou zmluvnou stranou.
8589 (2)   V pochybnostiach sa štandardná zmluvná podmienka vykladá v neprospech jej používateľa.
8591 (3)   Zmluvné podmienky, ktorých obsah mohla druhá strana reálne ovplyvniť bez toho, aby bola ohrozená možnosť uzatvorenia zmluvy (individuálne dojednania) majú prednosť pred znením štandardných zmluvných podmienok.
8594
§ 48
Prekvapivé ustanovenia
8596 Štandardné zmluvné podmienky, ktoré druhá strana s prihliadnutím na ich umiestnenie v texte, obsah či spôsob vyjadrenia nemohla rozumne očakávať, sa nestávajú súčasťou zmluvy, ibaže boli touto stranou výslovne prijaté.
8599
§ 49
Forma zmluvy
8601 (1)   Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, zmluvy o zriadení a zrušení vecných práv k nehnuteľnostiam, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje dohoda strán alebo právny predpis.
8604 (2)   Na uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnej ponuke a k jej písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti alebo o zmluvu o zriadení alebo zrušení vecného práva k nehnuteľnosti, musia byť prejavy zmluvných strán na tej istej listine a podpis prevádzajúceho alebo zriaďovateľa vecného práva musí byť úradne osvedčený.
8609 (3)   Zmluvu, ktorá obsahuje doložku o tom, že na jej zmenu alebo zrušenie sa vyžaduje osobitná forma, nemožno meniť alebo zrušiť inak; to neplatí, ak sa nedodržanie stanovenej formy nenamietlo bez zbytočného odkladu.
8612
§ 50
Zmluva v prospech tretej osoby
8614
8615
8616
8617 (1)  Strany môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
8618 (2)  Ak nie je stranami dohodnuté alebo v právnom predpise ustanovené inak, je tretia osoba oprávnená okamihom, keď so zmluvou prejaví súhlas.
8620 (3)  Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má strana, ktorá plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas so zmluvou odoprela.
8623 (4)  Pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje, aby tretia osoba existovala v čase jej uzavretia, musí však byť dostatočne určiteľná.
8625 (5)  Dlžník má voči tretej osobe tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel.
8626 (6)  Zmluvné strany môžu zmeniť alebo zrušiť až do okamihu, kedy tretia strana so zmluvou prejavila súhlas alebo konala v súlade so zmluvou.
8628
§ 51
Zmluva o plnení treťou osobou
8630 (1)  Ak sa niekto zaviaže, že pre druhú stranu zabezpečí, aby v prospech nej plnil niekto tretí, zaväzuje sa tým, že sa u tretej osoby prihovorí, aby dohodnuté plnenie poskytla.
8632 (2)  Ak sa však niekto zaviaže, že tretia osoba splní druhej strane to, čo bolo dohodnuté, nahradí škodu spôsobenú veriteľovi tým, že k splneniu nedošlo.
8634 Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
8635
§ 52
(1)  Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa jedna alebo obidve strany zaväzujú uzavrieť v dohodnutej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecne. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je platná aj keď sa zmluvná strana zaviaže uzavrieť zmluvu s treťou osobou.
8640 (2)  Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy sa musí uzavrieť v písomnej forme.
8641
§ 53
(1)   Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo bola na to vyzvaná oprávnenou osobou v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Ak
8645
8646
8647 takáto osoba nie je v zmluve určená, môže vyzvať na uzavretie zmluvy ktorákoľvek zmluvná strana.
8649 (2)   Ak povinná strana nesplní povinnosť uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, oprávnená strana môže do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve požadovať, aby vôľu zmluvnej strany nahradil súd. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Právo na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať len v prípade, ak zaviazaná strana bezdôvodne odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
8654 (3)   Zaplatenie náhrady škody nemá za následok zrušenie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ak sa strany nedohodnú inak.
8656
§ 54
(1)  Obsah zmluvy sa upraví podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých bola zmluva o uzavretí budúcej zmluvy dohodnutá, a ak ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi, aj na zásady poctivého obchodného styku.
8661 (2)  Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzvala zaviazanú stranu na splnenie tohto záväzku v lehote určenej v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
8663 Ak táto lehota nebola určená, zaniká právo na uzavretie zmluvy najneskôr uplynutím ročnej doby počítanej od uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy.
8665 (3)  Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu zaniká aj tým, že sa okolnosti, z ktorých zmluvné strany pri vzniku povinnosti vychádzali, zmenili tak, že nemožno uzavretie zmluvy spravodlivo požadovať. K zániku zmluvy podľa tohto odseku dochádza len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.
8670
§ 55
Ustanovenia § 54 sa použijú primerane aj na zmluvy, ktorými sa zmluvné strany dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
8674
§ 56
Odplata za plnenie
8676
8677
8678
8679 (1)  Ak zo zmluvy vyplýva, že je odplatná, avšak výška odplaty nie je určená a nie je dojednaný ani spôsob jej určenia, platí, že odplata bola dohodnutá vo výške obvyklej v čase a mieste uzatvorenia zmluvy.
8682 (2)  Ak nie je možné určiť výšku odplaty podľa ods. 1, stanoví ju na návrh súd, s prihliadnutím najmä na obsah zmluvy, povahu plnenia a obchodné zvyklosti.
8684 (3)  Ak má odplatu určiť tretia osoba a nemôže to urobiť, alebo to neurobí, súd môže určením odplaty poveriť inú osobu, pokiaľ to nie je v rozpore so zmluvnými podmienkami.
8686 (4)  Ak je cena stanovená s odkazom na iné skutočnosti, ktoré neexistujú alebo neskôr prestali existovať, alebo sa stali nedostupnými, odplata sa stanoví podľa skutočností, ktoré najviac zodpovedajú pôvodne predpokladaným skutočnostiam.
8689
§ 57
Úroky
8691 (1)  Ak sa plnia úroky a ich výška nie je dohodnutá, dlžník platí úroky vo výške stanovenej právnym predpisom. Ak výška úrokov nie je takto stanovená, dlžník je povinný platiť úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste bydliska alebo sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
8695 (2)  Výška úrokov sa týka ročného obdobia, ak nebolo dohodnuté inak.
8696 (3)  Úroky z úrokov možno požadovať, len pokiaľ tak bolo medzi stranami písomne dohodnuté, alebo ak to výslovne pripúšťa právny predpis.
8698
§ 58
Preddavok
8700 (1)  Na to, čo dala pred uzavretím zmluvy niektorá strana, hľadí sa ako na preddavok. Ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, je strana, ktorá preddavok prijala, povinná preddavok vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
8703 (2)  Ak zmarí účel zmluvy výlučne strana, ktorá preddavok poskytla, nemá druhá strana povinnosť preddavok vrátiť.
8705
Tretí oddiel
Záväzky zo spotrebiteľských zmlúv
8708
8709
8710
Prvý pododdiel
Spoločné ustanovenia
§ 59
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8714
§ 60
Na právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa vždy prednostne použijú ustanovenia tohto alebo osobitného zákona, určené na ochranu spotrebiteľa. Dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8718
§ 61
(1)  Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
8721 (2)  Ak z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
8726
§ 62
Všetky informácie určené pre spotrebiteľa musia byť jasné a zrozumiteľné a v jazyku, v ktorom sa uzatvára zmluva.
8729
§ 63
Informačné povinnosti
8731 (1)   Dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi oznámiť
8734a)   hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe,
8736
8737
8738
8739b)   obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania dodávateľa,
8740c)   telefónne číslo dodávateľa a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s dodávateľom, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
8742d)   cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
8747e)   platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa dodávateľ zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
8750f)   poučenie o zodpovednosti dodávateľa za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu,
8752g)   informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo dodávateľom podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis, ak ju výrobca alebo dodávateľ poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje,
8757h)   informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy,
8760i)   informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné,
8762j)   informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú dodávateľovi známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné.
8764 (2)   Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu, dodávaného na hmotnom nosiči.
8766 (3)   Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak pre dodávateľa vyplýva z osobitného predpisu povinnosť poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.
8768 (4) Rozsah, spôsob a čas poskytovania ďalších informácii môže stanoviť tento alebo osobitný zákon.
8770
§ 64
8772
8773 V pochybnostiach o výklade spotrebiteľskej zmluvy sa použije výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. To neplatí v súdnych konaniach o zdržanie sa používania neprijateľných podmienok začatých na návrh spotrebiteľského združenia.
8776
§ 65
Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy i bez uvedenia dôvodu, ak tak stanovuje tento alebo osobitný zákon. S odstúpením od zmluvy nemožno spojiť nijaký postih.
8779
§ 66
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov a sankcia za nesplnenie záväzku nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
8783
§ 67
Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa
8785 (1)  Pohľadávky dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno zabezpečiť
8786a)   dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,
8789b)   zmenkou alebo šekom, alebo
8790c)   zabezpečovacím prevodom práva.
8791 (2)  Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
8794
§ 68
Neobjednané plnenie
8796
8797
8798
8799 (1)  Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, spotrebiteľ nie je povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať a na spotrebiteľa sa hľadí ako na dobromyseľného držiteľa.
8802 (2)  Neobjednaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za neobjednané.
8806
8807
Druhý pododdiel
Obsah spotrebiteľských zmlúv
§ 69
(1)  Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky.
8811 (2)  Neprijateľnou podmienkou je každá štandardná zmluvná podmienka, ktorá v rozpore so zásadou poctivosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
8814 (3)  Za štandardnú zmluvnú podmienku sa pre účely tohto oddielu považuje každá vopred pripravená podmienka, pokiaľ spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
8816 V pochybnostiach platí, že ide o štandardnú zmluvnú podmienku.
8817 (4)  Za neprijateľné sa nepovažujú také podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny, ako aj pomeru medzi nimi, pokiaľ boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
8820 (5)  Neprijateľnosť podmienky sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré tvoria predmet zmluvy, na cenu za predmet plnenia, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj na všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
8824 (6)  Pri určovaní, či štandardná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa sa prihliada najmä na to, v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než by bolo jeho právne postavenie bez zmluvnej podmienky. Predpokladá sa, že štandardná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa v prípade, ak odporuje základnému
8830
8831
8832 zmyslu a účelu ustanovenia, od ktorého sa odchyľuje, alebo ak ohrozuje dosiahnutie účelu zmluvy tým, že obmedzuje podstatné práva a povinnosti vyplývajúce z daného typu zmluvy.
8835 (7)  Pri určovaní, či štandardná zmluvná podmienka v rozpore so zásadou poctivosti spôsobuje značnú nerovnováhu sa prihliada najmä na to, či by poctivý podnikateľ mohol rozumne očakávať, že by spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou, ak by o nej rokoval.
8839
§ 70
Neprijateľnou podmienkou je
8841a) podmienka, ktorá umožňuje zvýšenie ceny tovaru alebo služieb, ktoré majú byť dodané alebo poskytnuté do štyroch mesiacov od uzavretia zmluvy, s výnimkou tovaru alebo služieb, ktoré majú byť dodané alebo poskytnuté na základe zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú;
8845b) podmienka, ktorá
88461. vylučuje alebo obmedzuje právo spotrebiteľa vzniesť námietku nesplnenia alebo námietku predpokladaného nesplnenia zmluvy ako odôvodnenie vlastného neplnenia zmluvy, alebo
88492. vylučuje alebo obmedzuje zádržné právo spotrebiteľa, alebo ho podmieňuje najmä uznaním vád spotrebiteľom;
8851c) podmienka, ktorá obmedzuje právo spotrebiteľa započítať svoju nespornú alebo súdom priznanú pohľadávku;
8853d) podmienka, ktorá oslobodzuje podnikateľa od zákonnej povinnosti vyzvať druhú stranu na plnenie alebo jej určiť lehotu na plnenie;
8855e) podmienka, ktorou sa určuje paušálna náhrada škody alebo znehodnotenia, ak
88561. prekročí škodu alebo znehodnotenie, ktoré možno očakávať za normálneho behu vecí, alebo
8858
8859
8860
88612. neuvádza výslovné právo spotrebiteľa preukázať že škoda alebo znehodnotenie nevznikla vôbec alebo len v podstatne nižšej sume;
8863f) podmienka, podľa ktorej má podnikateľ právo požadovať zmluvnú pokutu v prípade neprijatia alebo neskoršieho prijatia plnenia, omeškania s platením, alebo v prípade, ak druhá strana odstúpi od zmluvy alebo ju vypovie;
8866g) podmienka, ktorou sa vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosti za škodu:
88671.   vyplývajúcu z ujmy na živote alebo zdraví spôsobenej z nedbanlivosti alebo úmyselne podnikateľom, jeho zákonným zástupcom alebo jeho pracovníkom;
88692.   inú ako podľa predchádzajúceho bodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou alebo úmyselne podnikateľom, jeho zákonným zástupcom alebo pracovníkom; ibaže zákon ustanovuje inak;
8872h) podmienka, ktorá
88731.   vylučuje alebo obmedzuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať v prípade ak podnikateľ poruší zmluvu inak, ako vadným plnením predmetu kúpy alebo diela
88762.   podmienka, ktorou sa pri dodaní novej veci alebo diela:
8877aa) vylučujú alebo obmedzujú nároky z vád voči podnikateľovi alebo sa nároky z vád pripúšťajú iba voči tretím osobám, alebo sa robia závislými od ich predchádzajúceho súdneho uplatnenia voči tretím osobám;
8880bb) nároky z vád voči podnikateľovi celkom alebo čiastočne obmedzujú na právo na odstránenie vady, ak sa spotrebiteľovi zároveň nepriznáva právo znížiť odmenu v prípade nedostatočného odstránenia vady, alebo, ak nie je predmetom zodpovednosti za vady stavba, má spotrebiteľ právo podľa vlastného uváženia od zmluvy odstúpiť;
8885cc) vylučuje alebo obmedzuje povinnosť podnikateľa znášať náklady potrebné na odstránenie vady, najmä náklady na dopravu, cestovanie, prácu či materiál;
8888
8889
8890dd) podmieňuje povinnosť podnikateľa odstrániť vady zaplatením celej odmeny alebo neprimerane vysokej časti odmeny v porovnaní s vadou;
8892ee) skracuje lehota na oznámenie nie zjavných vád;
8893ff)
8894
8895 skracuje premlčacia alebo prepadná doba na uplatnenie nárokov z vád voči podnikateľovi, alebo vedie k tomu, že skôr uplynie;
8898i) podmienka v zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom je pravidelná dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb podnikateľom, ktorá
89001. určuje, že trvanie zmluvy presahuje dva roky,
89012. určuje, že trvanie zmluvy je v dôsledku nečinnosti spotrebiteľa (mlčky) predĺžené vždy o viac ako jeden rok, alebo
89033. určuje v neprospech spotrebiteľa výpovednú lehotu dlhšiu, ako tri mesiace pred uplynutím dojednaného alebo predĺženého trvania zmluvy; to neplatí v prípade zmluvných vzťahov, ktorých povaha alebo osobitný predpis vyžaduje, aby boli uzatvorené na dlhšiu dobu;
8907j) podmienka, ktorá umožňuje, aby pri kúpnej zmluve, zmluve o dielo, zmluve o úvere alebo príkaznej zmluve bola alebo mohla byť namiesto podnikateľa zaviazaná alebo oprávnená tretia osoba, ibaže je označená menom, alebo sa spotrebiteľovi priznáva právo odstúpiť od zmluvy;
8911k) podmienka, ktorou podnikateľ ukladá zástupcovi spotrebiteľa, ktorý za neho uzatvára zmluvu, povinnosti alebo rozširuje jeho zodpovednosť nad rámec ustanovení o prekročení plnomocenstva alebo o konaní bez plnej moci;
8914l) podmienka, ktorou sa presúva dôkazné bremeno na úkor spotrebiteľa, a to najmä tým, že
89151. mu ukladá dôkazné bremeno vo vzťahu k okolnostiam, ktoré sú v sfére vplyvu používateľa, alebo
8917
8918
8919
89202. necháva potvrdiť určité skutočnosti, najmä o prijatí plnenia, ibaže také potvrdenie bolo
8922
8923
podpísané
8925
samostatne
8927
alebo
8929
bolo
8931
potvrdené
8933
samostatným
8935
overeným
8937 elektronickým podpisom;
8938m) podmienka, ktorá vyžaduje, aby oznámenia alebo právne úkony spotrebiteľa voči podnikateľovi alebo tretej osobe boli urobené v prísnejšej forme, ako je písomná forma, alebo boli podmienené osobitnými požiadavkami na doručovanie;
8941n) podmienka, s ktorou sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
8942o) podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie jeho povinnosti
8944p) podmienka, ktorá zaväzuje spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy.
8946
§ 71
Ak sa nepreukáže opak, považuje sa za neprijateľnú podmienku aj podmienka, ktorá
8948a) určuje neprimerane dlhý čas alebo nedostatočne určité lehoty podnikateľovi na prijatie alebo odmietnutie návrhu alebo na poskytnutie plnenia vrátane peňažného plnenia;
8950b) umožňuje podnikateľovi, aby sa bez vecného dôvodu určeného v zmluve oslobodil od povinnosti plniť, ibaže ide o zmluvu na dobu neurčitú a výpovedná doba je primeraná alebo v prípade nedostupnosti plnenia, ak sa podnikateľ zaviaže o nedostupnosti plnenia spotrebiteľa bez zbytočného odkladu informovať a bez zbytočného odkladu vrátiť mu poskytnuté plnenie;
8955c) umožňuje podnikateľovi zmeniť plnenie na ktoré sa zaviazal alebo sa od neho odchýliť, ibaže je táto dohoda o zmene alebo odchýlení sa rozumná s prihliadnutím na záujmy spotrebiteľa;
8958d) umožňuje podnikateľovi zmeniť zmluvné podmienky bez vecného dôvodu uvedeného v zmluve; ibaže si:
8960
8961
8962
89631. podnikateľ vyhradí právo zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú a zaväzuje sa ihneď o tom informovať spotrebiteľa formou oznámenia a spotrebiteľ má právo bezplatne odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať bez výpovednej doby;
89662. dodávateľ finančných služieb vyhradí právo zmeniť úrokovú sadzbu platené spotrebiteľom alebo spotrebiteľovi alebo iné poplatky za finančné služby bez oznámenia, ak na to má vecný dôvod a je povinný informovať spotrebiteľa pri najbližšej príležitosti o tejto zmene ako aj o jeho práve bezplatne odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať bez výpovednej doby;
8971e) určuje, že pri určitom konaní alebo nekonaní spotrebiteľa sa považuje určité jeho vyhlásenie za uskutočnené alebo neuskutočnené, ibaže
89731. spotrebiteľovi je daná primeraná lehota na umožnenie výslovného vyhlásenia a
89742. podnikateľ je povinný na začiatku plynutia lehoty osobitne upozorniť spotrebiteľa na predpokladané následky jeho správania sa;
8976f) určuje, že osobitne dôležité vyhlásenie podnikateľa sa považuje za doručené spotrebiteľovi;
8977g) určuje, že podnikateľ má v prípade, že spotrebiteľ odstúpi od zmluvy alebo ju vypovie právo na
89791. neprimerane vysokú náhradu za užívanie veci alebo práva alebo za poskytnuté služby alebo
89812. neprimerane vysokú náhradu výdavkov;
8982h) obmedzuje zodpovednosť podnikateľa, ak bola zmluva uzavretá zástupcom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom zástupcu v osobitnej forme,
§ 72
(1)   Neprijateľné podmienky sú neplatné.
8986 (2)   Ak sa štandardné zmluvné podmienky nestali súčasťou zmluvy alebo sú neplatné, ostáva spotrebiteľská zmluva vo zvyšku v platnosti; namiesto týchto podmienok sa použije
8989
8990
8991 zákonná úprava. Ak by sa v dôsledku toho stalo plnenie zmluvy pre niektorú zo strán neprimerane zaťažujúce, je spotrebiteľská zmluva neplatná.
8993
Druhý diel
Spoločné pohľadávky a dlhy
Prvý oddiel
Solidarita veriteľov
§ 73
(1) Ak je dlžník zaviazaný niekoľkým veriteľom, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu veriteľovi, ktorý o plnenie požiada ako prvý.
9001 (2) Ak dlžník riadne splnil pohľadávku veriteľovi, ktorý ho požiadal o plnenie, zaniká tým pohľadávka aj ostatným veriteľom.
9003 (3) Ak dlžníka nepožiadal o plnenie žiaden z veriteľov, môže splniť ktorémukoľvek z nich.
9004 (4) Veriteľ, ktorému dlžník splnil celú pohľadávku, vyporiada sa s ostatnými veriteľmi v pomere zodpovedajúcom ich vzájomnému vzťahu.
9006
§ 74
Omeškanie s prijatím plnenia jedného z veriteľov spôsobuje omeškanie aj ostatných veriteľov.
9009
§ 75
Deliteľné pohľadávky
9011 (1) Ak je dlžník zaviazaný na deliteľné plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí voči nemu nie sú oprávnení spoločne a nerozdielne, môže každý veriteľ požadovať pre seba iba diel, ktorý pripadá na neho; ak niet inej dohody, predpokladá sa, že diely všetkých veriteľov sú rovnaké.
9014
9015
9016
9017 (2) Ak dlžník splní požadovaný diel veriteľovi, ktorý ho vyzval na plnenie, zanikne pohľadávka len voči nemu.
9019 (3) Ak dlžník splní celý dlh niektorému z veriteľov, zanikne celá pohľadávka len za predpokladu, že veriteľ, ktorému dlžník splnil celú pohľadávku, odovzdá ostatným veriteľom diely, ktoré im prislúchajú podľa odseku 1.
9022
§ 76
Nedeliteľné pohľadávky
9024 (1) Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať od dlžníka ktorýkoľvek z veriteľov; dlžník je však povinný plniť len v prípade, ak s tým ostatní veritelia súhlasia, alebo ak mu veriteľ, ktorý ho o plnenie požiadal, poskytne dostatočnú zábezpeku.
9028 (2) Splnením jednému z veriteľov pohľadávka zanikne.
9029 (3) Ak sa plnilo jednému z veriteľov, vyporiadanie medzi veriteľmi závisí od ich vzájomného vzťahu; inak sa má za to, že mu povinnosť vyporiadať sa s ostatnými veriteľmi nevznikne.
9031
Druhý oddiel
Solidarita dlžníkov
§ 77
(1)   Ak má viac dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, je však povinný prijať plnenie aj od iného z dlžníkov.
9037 (2)   Ak dlh splní jeden z dlžníkov, povinnosť ostatným dlžníkom zanikne.
9038
§ 78
(1)  Ak nie je ustanovené inak, podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú rovnaké.
9040 (2)  Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostaných dlžníkov a dať im príležitosť, aby
9043
9044
9045 uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh splnili podľa svojich podielov, alebo ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
9047 (3)  Ak dlžník splnil celý dlh sám, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných dlžníkov podľa ich podielov. Ak nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
9050 (4)  Osobitné dohody veriteľa a dlžníka nepôsobia voči ostatným dlžníkom.
9051
§ 79
(1)  Splnenie alebo započítanie solidárneho dlžníka alebo započítanie veriteľa voči jednému solidárnemu dlžníkovi zbavuje ostatných dlžníkov vo vzťahu k veriteľovi povinnosti plniť v rozsahu splnenia alebo započítania.
9055 (2)  Splynutie záväzkov medzi solidárnym dlžníkom a veriteľom zbavuje ostatných dlžníkov povinnosti plniť iba vo výške podielu dotknutého dlžníka.
9057
§ 80
(1)  Ak veriteľ odpustí dlh, alebo ak dosiahne urovnanie s jedným solidárnym dlžníkom, ostatní dlžníci sa zbavia zodpovednosti vo výške podielu tohto dlžníka.
9060 (2)  Dlžníci sa odpustením dlhu alebo urovnaním zbavia povinnosti plniť v celom rozsahu, ak to z odpustenia alebo urovnania vyplýva.
9062 (3)  Vo vzájomnom vzťahu solidárnych dlžníkov sa dlžník, ktorý je oslobodený od plnenia svojho podielu, zbavuje povinnosti plniť iba vo výške podielu v čase tohto oslobodenia a nezbavuje sa žiadneho dodatočného podielu, za ktorý môže zodpovedať neskôr.
9066
§ 81
Omeškanie veriteľa voči jednému z dlžníkov spôsobuje jeho omeškanie aj voči ostatným dlžníkom.
9069
§ 82
Deliteľné dlhy
9071
9072
9073
9074 Ak viacerí dlžníci nie sú zaviazaní tomu istému veriteľovi na rovnaké plnenie spoločne a nerozdielne, je každý z nich zaviazaný iba v rozsahu svojho dielu na dlhu. Pri pochybnostiach sú dlžníci zaviazaní rovnakým dielom.
9077
§ 83
Nedeliteľné dlhy
9079 (1)  Ak sa niekoľko dlžníkov zaviaže na plnenie, ktoré si vyžaduje ich vzájomnú súčinnosť, sú dlžníci povinní plniť spoločne.
9081 (2)  Jeden z dlžníkov môže splniť nedeliteľný dlh aj za ostatných dlžníkov, ak to povaha dlhu pripúšťa. Vyporiadanie medzi dlžníkmi závisí od ich vzájomného vzťahu; inak sa má za to, že dlžníkovi, ktorý plnil, právo na vyporiadanie nevznikne.
9084
Tretí diel
Zmena záväzkov
Prvý oddiel
Zmena v osobe veriteľa a dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 84
Veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku alebo jej časť zmluvou inému aj bez súhlasu dlžníka.
9092
§ 85
(1)  S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva, ktoré sú s ňou spojené, vrátane jej zabezpečenia.
9095 (2)  Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
9097
§ 86
9099
9100
9101 (1)  Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá exekúciou.
9104 (2)  Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by bolo postúpenie v rozpore s dohodou veriteľa a dlžníka alebo s právnym predpisom.
9106
§ 87
(1)  Postupca je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bez zbytočného odkladu.
9108 (2)  Dokiaľ postupca neoznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi, alebo dokiaľ mu postupník postúpenie pohľadávky nepreukáže, zbaví sa dlžník dlhu plnením postupcovi.
9110 (3)  Ak postupca postúpil tú istú pohľadávku viacerým osobám, je voči dlžníkovi účinné to postúpenie, o ktorom sa dozvedel najskôr.
9112
§ 88
(1)  Ak sa dohodlo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak
9114a)   sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
9116b)   dlžník splnil postupcovi dlh skôr, ako bol povinný ho splniť postupníkovi, alebo ak
9117c)   postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním pohľadávky, ktorú mal dlžník voči postupcovi.
9119 (2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky zodpovedá postupca až do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi; to neplatí, ak postupník vedel, že pohľadávka je nevymožiteľná, alebo vymožiteľnosť ktorej je neistá.
9122
§ 89
Postúpenie pohľadávky nie je účinné voči osobe, ktorá zabezpečila pohľadávku záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, dokiaľ jej postupca postúpenie pohľadávky neoznámi, alebo dokiaľ jej postupník postúpenie pohľadávky nepreukáže.
9126
§ 90
9128
9129
9130 (1)  Námietky proti postupovanej pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, zostávajú zachované aj po jej postúpení.
9132 (2)  Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi svoje pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané, ak to oznámi postupníkovi bez zbytočného odkladu. To platí aj v prípade, ak pohľadávky dlžníka ešte neboli v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia splatné.
9136
§ 91
(1)  Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpenú pohľadávku sám, vo svojom mene, na účet postupníka. Ak sa postúpenie pohľadávky oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca vymáhať pohľadávku iba v prípade, ak postupca preukáže dlžníkovi, že postupník s vymáhaním pohľadávky súhlasil.
9141 (2)  Ak vymáha pohľadávku postupca, môže dlžník použiť na započítanie len také svoje pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré má v čase jej vymáhania voči postupcovi, nie voči postupníkovi.
9144
§ 92
Postúpenie súboru pohľadávok
9146 (1)  Postúpiť možno aj súbor pohľadávok, ak je dostatočne určený.
9147 (2)  Na postúpenie súboru pohľadávok sa primerane použijú ustanovenia § 84 až 91.
9148 Prevzatie dlhu
9149
§ 93
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa musí byť daný buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh mieni prevziať.
9153
§ 94
(1)  Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení; zabezpečenie pohľadávky poskytnuté tretími osobami však trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
9156
9157
9158
9159 (2) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj nový dlžník.
9160
§ 95
Prevzatie plnenia
9162 Kto sa bez súhlasu veriteľa dohodne s dlžníkom, že splní jeho dlh voči veriteľovi, je voči dlžníkovi zaviazaný na plnenie veriteľovi; veriteľovi však z toho priame právo nevznikne.
9164 Pristúpenie k dlhu
9165
§ 96
(1) Kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho dlh, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
9168 (2) Ak pohľadávku veriteľa voči pôvodnému dlžníkovi zabezpečila tretia osoba a ak nový dlžník neplní, možno voči nej uplatňovať právo zo zabezpečenia pohľadávky len v prípade, ak s pristúpením k dlhu súhlasila.
9171 Postúpenie zmluvy
9172
§ 97
Kto sa dohodne s treťou osobou, že na ňu postúpi svoje práva a povinnosti zo zmluvy, ktorá trvá, nastúpi tretia osoba ako zmluvná strana na jej miesto, ak s tým druhá zmluvná strana súhlasí.
9176
§ 98
Na postúpenie zmluvy sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky a prevzatí dlhu.
9179
Druhý oddiel
Zmena obsahu záväzkov
Dohoda strán
9183
9184
9185
§ 99
(1)  Strany si môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
9187 (2)  Ak z dohody o zmene obsahu záväzku nevyplýva, že dohodnutím zmeny záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
9190
§ 100
Dohoda o zmene obsahu záväzku nemá vplyv na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla z pôvodného záväzku. Ak sa však dohoda o zmene v obsahu záväzku uzavrela bez súhlasu osoby, ktorá zabezpečenie poskytla, je táto osoba zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohla namietať, keby dohoda o zmene obsahu záväzku nebola.
9196 Zmena okolností
9197
§ 101
(1)   Strana je povinná plniť svoje povinnosti aj vtedy, ak dôjde k zmene pomerov, či už z dôvodu zvýšenia nákladov plnenia alebo poklesu hodnoty prevzatého plnenia.
9200 (2)   Ak sa v dôsledku nepredvídateľnej a stranami nezavinenej zmeny okolností, z ktorých strany pri uzatváraní zmluvy vychádzali, stane plnenie pre niektorú zo strán neprimerane zaťažujúce, alebo by sa v dôsledku plnenia nepoctivo obohatila, každá zo strán môže navrhnúť, aby súd:
9204a)   spravodlivo prispôsobil obsah zmluvy s ohľadom na zmenené pomery,
9205b)   zmluvu zrušil.
9206 (3)   Ustanovenia ods. 2 sa nepoužijú, ak strana prevzala riziko zmeny okolností, ako aj v prípade, ak sa súdu nepreukáže, že strana sa nepokúsila o dosiahnutie spravodlivej a primeranej zmeny zmluvných podmienok dohodou.
9209
Štvrtý diel
Zabezpečenie pohľadávok
9212
9213
9214
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 102
Pohľadávku možno zabezpečiť jedným alebo viacerými zabezpečovacími prostriedkami.
9218
§ 103
Zabezpečiť možno pohľadávku, ktorá v čase jej zabezpečenia trvá, ako aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo vznik ktorej závisí od splnenia podmienky.
9221
§ 104
(1) Zabezpečovací prostriedok zabezpečuje úroky z peňažného dlhu najviac do výšky zákonnej úrokovej sadzby; to neplatí, ak bol ten, kto zabezpečuje, vopred oboznámený, aké úroky si veriteľ a dlžník dohodli.
9225 (2) Ak sa rovnakou vecou zabezpečujú pohľadávky viacerých veriteľov, prednosť majú veritelia so zabezpečovacím prostriedkom zapísaným vo verejnom zozname podľa poradia zápisu; inak je pre uspokojenie rozhodujúce poradie vzniku zabezpečovacieho prostriedku.
9228 (3) Ak sa zabezpečenie stane neskôr nedostatočným, má veriteľ právo žiadať od dlžníka, aby zabezpečenie bez zbytočného odkladu primerane doplnil; ak to dlžník neurobí, stane sa splatnou tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená.
9231
§ 105
Zabezpečovací prostriedok zaniká najneskôr zánikom zabezpečenej pohľadávky, ak z tohto zákona nevyplýva inak2.
9234 Zabezpečovací prostriedok nezaniká len z dôvodu, že pre nemožnosť plnenia dlžníka, ak ručiteľ splniť dlh môže, z dôvodu smrti dlžníka alebo zániku dlžníka bez právneho nástupcu, ak bol právnickou osobou
9237
9238
9239
9240 Osobitné pravidlo môže vyplynúť napr. zo zavedenej materiálnej publicity zápisov vecných práv vo verejných zoznamoch (§ 4 tretej časti OZ, vecné práva)
9242
9243
9244
9245
§ 106
(1)  Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
9248 (2)  Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do vyššej sumy, než koľko sú dve tretiny ich obvyklej ceny.
9250 (3)  Vklady uložené v bankách a v pobočkách zahraničných bánk sú spôsobilou zábezpekou do výšky, v akej sú chránené podľa osobitného predpisu. Ostatné vklady a cenné papiere zaručujúce bezpečný výnos sú dostatočnou zábezpekou do troch štvrtín ich obvyklej ceny.
9254
Druhý oddiel
Zmluvná sankcia
§ 107
(1)   Strana má právo na zaplatenie sumy dohodnutej pre prípad nesplnenia (zmluvná pokuta) alebo na inú zmluvnú sankciu, ktorou sa druhej strane uloží dodatočná alebo prísnejšia povinnosť, alebo sa dotknutej strane zníži rozsah jej povinností alebo prizná dodatočné právo, aj keby ich účinky nezáviseli od ich uplatnenia dotknutou stranou.
9261 (2)   Zmluvná sankcia vo vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na ktorú je povinný spotrebiteľ, musí byť uzatvorená písomne.
9263
Tretí oddiel
Ručenie
§ 108
(1) Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
9268 (2) Veriteľ musí s osobou ručiteľa súhlasiť; ak ho neodmietne bez zbytočného odkladu, platí, že s ním súhlasí, ak ho však odmietne, ručiteľský záväzok zaniká.
9270
§ 109
9272
9273
9274 Vzniku ručiteľského záväzku nebráni, ak je dlh dlžníka neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka zaväzovať sa na plnenie, ak o tom ručiteľ v čase vyhlásenia o ručení vedel alebo musel vedieť.
9277
§ 110
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
9280
§ 111
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s tým ručiteľ vyslovil súhlas.
9282
§ 112
(1)  Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia dlhu od ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplnil svoj splatný dlh v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
9285 Vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj dlh nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
9287 (2)  Ručiteľ môže plnenie odoprieť, ak dlžník neplnil z dôvodov zavinených veriteľom.
9288 (3)  Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak by bol na započítanie oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.
9291 Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
9292 (4)  Ak ručiteľ neúspešne uplatní voči veriteľovi námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
9294
§ 113
(1) Ak sa za splnenie dlhu zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý dlh. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako solidárny dlžník.
9297 (2) Ak je ručením zabezpečená iba časť pohľadávky, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením dlhu, ak dlh zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
9299 (3) Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
9301
9302
9303
9304
§ 114
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ žiadal plnenie. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil práva z ručenia.
9309
§ 115
Ručiteľ, ktorý splní dlh, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetko, čo má veriteľ a čo je potrebné na uplatnenie práv voči dlžníkovi.
9312
§ 116
Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
9314
§ 117
(1) Ručenie zaniká zánikom pohľadávky, ktorú ručenie zabezpečuje.
9316 (2) Ručenie však nezaniká, ak pohľadávka zanikla pre nemožnosť plnenia dlžníka, ak je splniteľná ručiteľom, alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
9318 (3) Ručiteľ je povinný plniť aj v prípade, ak uplynula doba, na ktorú bolo ručenie dohodnuté, avšak veriteľ vyzval ručiteľa v tejto dobe na plnenie.
9320
Štvrtý oddiel
Finančná záruka
§ 118
Finančná záruka vzniká písomným vyhlásením vystaviteľa v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý dlh alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Ak je vystaviteľom banka, pobočka zahraničnej banky, ide o bankovú záruku.
9327
§ 119
9329
9330
9331 Ak je finančnou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, platí, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil povinnosť, ktorej plnenie je zabezpečené finančnou zárukou.
9334
§ 120
(1) Ak finančnú záruku potvrdí iný vystaviteľ, môže veriteľ uplatniť práva z finančnej záruky voči ktorémukoľvek z vystaviteľov.
9337 (2) Vystaviteľ, ktorý potvrdil finančnú záruku a na základe toho plnil, má právo na plnenie voči vystaviteľovi, ktorý ju o potvrdenie finančnej záruky požiada (3) Ak poskytol vystaviteľ finančnú záruku na žiadosť iného vystaviteľa, má vystaviteľ, ktorý záruku poskytol, voči vystaviteľovi, ktorý ho o vystavenie záruky požiadal, právo na náhradu, ak z poskytnutej záruky plnil a dodržal podmienky, určené v žiadosti.
9342 (4) Ak vystaviteľ oznámi tretej osobe, že iný vystaviteľ poskytol finančnú záruku, nevznikne z toho znamujúcemu vystaviteľovi povinnosť z finančnej záruky; ak však nesprávnym oznámením spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť.
9345
§ 121
(1)   Vystaviteľ ručí za splnenie zabezpečenej pohľadávky do výšky a za podmienok určených v listine o finančnej záruke. Vystaviteľ môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie listina o finančnej záruke pripúšťa.
9349 (2)   Na finančnú záruku nemá účinok čiastočné plnenie dlhu dlžníkom, ak nesplnený zvyšok dlhu je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie listina o finančnej záruke.
9351
§ 122
(1)  Ak sú podmienky uvedené v listine o finančnej záruke splnené, vystaviteľ je povinný plniť, keď ho o to veriteľ písomne požiadal. Ak listina o finančnej záruke podmieňuje plnenie vystaviteľa predložením určitého dokumentu, musí byť predložený pri výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej, avšak vždy počas trvania finančnej záruky.
9356
9357
9358
9359 (2)  Ak z listiny o finančnej záruke nevyplýva niečo iné, nemôže vystaviteľ uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj dlh, sa vyžaduje, len keď to určuje listina o finančnej záruke.
9362
§ 123
(1)  Právo na plnenie z finančnej záruky môže veriteľ postúpiť.
9364 (2)  Ak to listina o finančnej záruke pripúšťa, môže veriteľ postúpiť aj právo uplatniť finančnú záruku; týmto postúpením sa prevádza aj právo na plnenie z finančnej záruky.
9366
§ 124
Ak je vystaviteľ povinný podľa listiny o finančnej záruke plniť v prospech oprávneného inému vystaviteľovi, je povinný plniť na účet oprávneného u tohto vystaviteľa.
9369
§ 125
(1)  Ak je finančná záruka dohodnutá na dobu určitú, finančná záruka zanikne, ak veriteľ neuplatní svoje právo v dobe uvedenej v listine o finančnej záruke.
9372 (2)  Dlžník je povinný nahradiť vystaviteľovi to, čo vystaviteľ plnil podľa listiny o finančnej záruke vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.
9374 (3)  Dlžník nemôže voči vystaviteľovi uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi vystaviteľom a dlžníkom neobsahovala povinnosť vystaviteľa zahrnúť do listiny o finančnej záruke uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.
9378
§ 126
(1) V ostatnom sa na finančnú záruku primerane použijú ustanovenia o ručení.
9380 (2) Vzťah medzi vystaviteľom a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o príkaznej zmluve.
9381
Piaty oddiel
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
§ 127
9385
9386
9387 (1)   Pohľadávku možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy.
9389 (2)   Na uzavretie dohody podľa odseku 1 je potrebný súhlas zamestnávateľa; to neplatí ak je veriteľom sám zamestnávateľ.
9391
§ 128
(1)  Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
9394 (2)  Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri exekúcii.
9395 (3)  Náklady spojené s platením zrážok zo mzdy znáša platiteľ mzdy; pri platení zrážok na základe viacerých dohôd o zrážkach zo mzdy toho istého dlžníka znáša náklady z druhej a ďalších dohôd dlžník.
9398
§ 129
Ustanovenia § 127 a 128 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri exekúcii nakladá ako so mzdou.
9401
Šiesty oddiel
Záložná zmluva
§ 130
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Na vzťahy zo záložnej zmluvy sa použijú ustanovenia o záložnom práve.
9406
Siedmy oddiel
Zabezpečovací prevod práva
§ 131
(1)  Pohľadávku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
9411
9412
9413
9414 (2)  Ak sa prevádza právo zapísané do verejného zoznamu, vzniká zabezpečovací prevod práva zápisom do tohto zoznamu. Do verejného zoznamu sa zapíše aj dočasná povaha prevedeného práva.
9417
§ 132
(1)  Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
9419 (2)  Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti zmluvných strán k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
9425
§ 133
(1)  Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť na tretiu osobu, alebo k nemu zriadiť právo v prospech tretej osoby.
9428 (2)  Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci, ktorú má veriteľ u seba, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením; ak má vec u seba dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
9431
§ 134
(1)
9433
9434 Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo domáhať sa uspokojenia podľa osobitných predpisov.
9438
9439 (2)
9440
9441 Dohody, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo, sú neplatné.
9444
9445 (3)
9446
9447 Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
9449
§ 135
9451
9452
9453 (1)
9454
9455 Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako predajom na dražbe alebo uspokojením podľa osobitných predpisov, je veriteľ pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo obvykle prevádza; inak je povinný nahradiť škodu osobe, ktorá zabezpečenie poskytla.
9460
9461 (2)
9462
9463 Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
9465
9466 (3)
9467
9468 Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, je veriteľ bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
9473
§ 136
9475 Splnením dlhu prechádza prevedené právo späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Ak bola vec u veriteľa, je veriteľ povinný vec bez zbytočného odkladu vydať a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
9478
§ 137
Na zabezpečovací prevod práva sa v ostatnom primerane použijú ustanovenia o záložnom práve.
9481 Ôsmy oddiel
9482 Zabezpečenie postúpením pohľadávky
9483
§ 138
Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo tretej osoby na veriteľa (zabezpečovacie postúpenie), ak to osobitný zákon nevylučuje. Na zabezpečenie postúpením pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva.
9487
Piaty diel
Splnenie
9490
9491
9492
§ 139
(1)  Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní riadne a včas.
9494 (2)  Plnenie je riadne, ak je v súlade so zmluvou, najmä ak má vec (služba) v čase plnenia vlastnosti vymienené alebo obvyklé, ak ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si zmluvné strany dohodli, a ak vec nemá právne vady.
9497 (3)  Splnením nepeňažného dlhu je aj náprava vadného plnenia.
9498 Spôsob plnenia
9499
§ 140
(1) Ak dlh možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí spôsob plnenia v čase určenom v zmluve, najneskôr však do doby určenej na plnenie, môže spôsob plnenia určiť dlžník.
9504 (2) Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.
9506
§ 141
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak je však nemožnosť tohto plnenia spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
9510
§ 142
Ak je predmetom plnenia vec určená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi vec, ktorá je vhodná na účely, na ktoré sa vec toho istého druhu spravidla používa.
9513
§ 143
(1)  Ak je peňažný dlh, ktorý sa má plniť v tuzemsku, vyjadrený v inej mene ako Euro, môže sa plniť v mene Euro, ibaže bola výslovne dojednaná povinnosť platiť v cudzej mene.
9516 (2)  Rozhodný je devízový výmenný kurz platný v mieste a čase plnenia.
9517
9518
9519
9520
§ 144
Veriteľ je povinný prevziať riadne ponúknuté plnenie a poskytnuť súčinnosť potrebnú na to, aby dlžník mohol splniť svoj dlh.
9523
§ 145
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, pokiaľ neodporuje povahe záväzku alebo účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je vyjadrený v zmluve, alebo ak je v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. Dlžník je povinný nahradiť veriteľovi zvýšené náklady spôsobené čiastočným plnením.
9528
§ 146
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo môže však veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9532
§ 147
Priradenie plnenia
9534 (1)  Ak má strana plniť niekoľko záväzkov rovnakého druhu a ponúknuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, môže strana, s výhradou uvedenou v odseku 4, v čase svojho plnenia vyhlásiť, na ktorý záväzok sa plnenie priradí.
9537 (2)  Ak plniaca strana neurobí takéto vyhlásenie, druhá strana môže v primeranom čase priradiť plnenie na ňou zvolený záväzok. O svojej voľbe upovedomí plniacu stranu.
9539 Takéto priradenie na záväzok, ktorý:
9540a)   nie je ešte splatný alebo
9541b)   je protiprávny alebo
9542c)   je sporný,
9543 je však neplatné.
9544 (3)  Ak niektorá zo strán neuskutoční priradenie plnenia, plnenie sa priradí, s výhradou podľa odseku 4, na ten záväzok, ktorý v stanovenom poradí spĺňa jedno z týchto
9547
9548
9549 kritérií:
9550a)   záväzok, ktorý je splatný alebo ktorý sa najskôr stane splatným;
9551b)   záväzok, ktorý je pre veriteľa najmenej zabezpečený;
9552c)   záväzok, ktorý dlžníka najviac zaťažuje;
9553d)   záväzok, ktorý vznikol ako prvý.
9554 Ak sa neuplatní žiadne z predchádzajúcich kritérií, plnenie sa priradí pomerne na všetky záväzky.
9556 (4)  V prípade peňažného záväzku sa platba dlžníka priradí najprv na náklady, potom na úroky a nakoniec na istinu, pokiaľ veriteľ neurčí inak.
9558
§ 148
Ak dlžník plní svoj dlh pomocou inej osoby, zodpovedá tak, ako keby dlh plnil sám.
9560
§ 149
(1)  Ak plnenie dlhu nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, veriteľ je povinný prijať plnenie jeho dlhu ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za pohľadávku ručí alebo jej splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj dlh nesplnil.
9565 (2)  Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho dlhu do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
9568
§ 150
Akreditív
9570 Otvorenie akreditívu ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný dlh, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažnej pohľadávky od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jej splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.
9574 Poukážka
9575
9576
9577
9578
§ 151
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie v peniazoch, cenných papieroch alebo iných zastupiteľných veciach u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
9583
§ 152
Poukážku možno vystaviť na rad alebo na doručiteľa.
9585
§ 153
(1)   Ak je poukázanec dlžný poukazcovi to, čo má plniť, je povinný poukážke vyhovieť.
9587 Ak nie je dohodnuté inak, jeho záväzok zanikne iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
9590 (2)   Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
9593
§ 154
Ak príjme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia, alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vzťahov k poukazníkovi.
9597
§ 155
(1)   Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
9600 (2)   Ak neexistuje medzi poukazcom a poukázancom vzťah založený iným právnym dôvodom, použijú sa na ich vzťah ustanovenia o príkaznej zmluve; poukážka však nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Právne následky zrušenia poukážky voči poukazníkovi sa riadia obsahom právneho vzťahu medzi poukazníkom a poukazcom.
9604
§ 156
9606
9607
9608 Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne dlhu, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
9612 Poukážka na cenné papiere
9613
§ 157
Banka môže vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedla dôvod záväzku.
9616
§ 158
(1)
9618
9619 Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
9620
9621 (2)
9622
9623 Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
9624
§ 159
9626 (1)  Kto príjme poukážku vystavenú bankou, je povinný plniť tomu, na koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
9628 (2)  Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
9631
§ 160
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia ustanovenia osobitného zákona. Podľa týchto ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
9635
§ 161
Kvitancia
9637 (1)  Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o splnení (kvitancia), inak je dlžník oprávnený plnenie odoprieť, dokiaľ sa mu kvitancia
9640
9641
9642 súčasne nevydá. Ak bola kvitancia vydaná na istinu, predpokladá sa, že dlh bol splnený vrátane príslušenstva.
9644 (2)  Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží veriteľove potvrdenie, že je oprávnená dlh prijať alebo mu odovzdá veriteľom vystavenú kvitanciu, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.
9647
§ 162
Dlžný úpis
9649 (1)  Veriteľ, ktorý ma dlžníkovo vyhlásenie o uznaní dlhu alebo iný dlžný úpis, je povinný vrátiť ho dlžníkovi pri splnení alebo na dlžnom úpise vyznačiť, že bolo plnené čiastočne.
9651 Ak to nie je možné, dlžník je oprávnený požadovať, aby mu veriteľ vydal potvrdenie, že na dlžný úpis sa neprihliada v rozsahu, v akom bol dlh splnený.
9653 (2)  Ak obdrží dlžník dlžný úpis bez kvitancie, platí, že dlh bol splnený.
9654
§ 163
Náhradné splnenie
9656 (1)  Ak dlžník nemôže splniť svoj dlh veriteľovi, pretože je neprítomný, alebo je v omeškaní, alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia dlhu, ak jeho predmet dlžník uloží do súdnej úschovy. Náklady s tým spojené znáša veriteľ.
9660 (3)  O zložení predmetu plnenia do súdnej úschovy súd upovedomí toho, pre koho sa zloženie uskutočnilo a podľa potreby zariadi jeho zastúpenie.
9662 Miesto plnenia
9663
§ 164
(1)  Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby bol dlh splnený v určenom mieste.
9665 (2)  Ak miesto plnenia nie je určené a ak nevyplýva niečo iné z povahy dlhu, je dlžník povinný plniť:
9667a)   peňažný dlh v mieste bydliska alebo podnikania veriteľa,
9669
9670
9671b)   iný dlh v mieste bydliska alebo podnikania dlžníka.
9672 (3)  Ak však záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou podniku alebo prevádzkarne dlžníka, je dlžník povinný splniť záväzok v mieste tohto podniku alebo tejto prevádzkarne.
9674 (4)  Ak pripadá do úvahy viac miest, plní sa na mieste, ktoré má k záväzku najbližší vzťah.
9675 Ak sa miesto bydliska, alebo podnikania strany po uzavretí zmluvy zmenilo, zvýšené náklady plnenia z dôvodu tejto zmeny znáša dlžník.
9677
§ 165
Peňažný dlh plnený prostredníctvom poskytovateľa peňažných služieb je splnený pripísaním peňažnej sumy na účet poskytovateľa peňažných služieb veriteľa alebo vyplatením sumy veriteľovi v hotovosti.
9681 Čas plnenia
9682
§ 166
(1)  Dlžník musí uskutočniť plnenie:
9684a)   ak je čas určený v zmluve alebo určiteľný na základe zmluvy, v tomto čase;
9685b)   ak je lehota určená v zmluve alebo určiteľná na základe zmluvy, kedykoľvek počas tejto lehoty, ibaže z okolností vyplýva, že čas plnenia má určiť veriteľ.
9687 (2)  Ak čas plnenia nemožno určiť podľa odseku 1, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie v primeranom čase po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
9690
§ 167
Ak si zo zmluvy majú zmluvné strany plniť navzájom, môže sa splnenia dlhu druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj dlh už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy plnenia vyplýva niečo iné.
9695
§ 168
9697
9698
9699 Ak je podľa zmluvy dlžník oprávnený určiť čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.
9702
§ 169
(1)  Ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavieraní zmluvy alebo povaha plnenia pri určení, či čas plnenia je ustanovený na prospech oboch strán, alebo len na prospech jednej z nich.
9706 (2)  Ak je čas plnenia ustanovený na prospech dlžníka, pred týmto časom veriteľ nie je oprávnený požadovať plnenie, avšak dlžník je oprávnený svoj dlh plniť.
9708 (3)  Ak je čas plnenia ustanovený na prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj dlh.
9710 (4)  Ak je čas plnenia ustanovený na prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj dlh.
9712
§ 170
Ak dlžník splní peňažný dlh pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.
9715
§ 171
(1)  Veriteľ môže odmietnuť predčasné plnenie, ibaže by mu predčasné plnenie nespôsobilo neprimerané ťažkosti.
9718 (2)  Prijatie predčasného plnenia veriteľom nemá vplyv na čas určený na plnenie jeho vlastného dlhu.
9720
§ 172
Čas plnenia peňažného dlhu medzi podnikateľmi
9722 (1)  Ak nebolo dohodnuté vo vzťahu medzi podnikateľmi inak, lehota na splnenie peňažného dlhu je:
9724a)   30 kalendárnych dní po doručení výzvy na úhradu dlžníkovi,
9726
9727
9728b)   30 kalendárnych dní po prijatí plnenia, ak je dátum doručenia výzvy na úhradu neurčitý, alebo ak je výzva na úhradu dlžníkovi doručená najneskôr v deň prijatia plnenia, alebo
9731c)   30 kalendárnych dní po uskutočnení overenia zhody plnenia so zmluvou, ak sa má podľa dohody alebo zákona uskutočniť pri prevzatí a ak je výzva na úhradu dlžníkovi doručená najneskôr v deň prijatia plnenia.
9734 (2)  Lehotu na splnenie peňažného dlhu presahujúcu 60 kalendárnych dní odo dňa podľa
9735ods. 1 je možné dohodnúť iba výslovne a iba ak to nie je značne nevýhodné pre veriteľa.
9737 (3)  Lehotu na overenie zhody plnenia so zmluvou presahujúcu 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia plnenia je možné dohodnúť iba výslovne a iba ak to nie je značne nevýhodné pre veriteľa.
9740 (4)  Za dohodu o zmene lehoty na splnenie peňažného dlhu sa považuje aj prax, ktorú strany medzi sebou dodržujú.
9742 (5)  Pri posudzovaní, či je dohoda značne nevýhodná pre veriteľa sa prihliada na
9743a)   hrubé odchýlenie sa od dobrých obchodných zvyklostí v rozpore s dobrou vierou a poctivým obchodovaním,
9745b)   povahu plnenia a na to,
9746c)   či má dlžník nejaký objektívny dôvod odchýliť sa od zákonom stanovenej lehoty splatnosti.
9748 (6)  Združenie zastupujúce alebo ochraňujúce podnikateľov môže podať proti porušiteľovi návrh na zdržanie sa používania dohôd, ktoré sú značne nevýhodné pre veriteľa.
9750
§ 173
Čas plnenia peňažného dlhu vo vzťahu s obstarávateľom Vo vzťahu medzi podnikateľom a obstarávateľom podľa osobitného predpisu sa uplatnia pravidlá o určení času plnenia peňažného záväzku medzi podnikateľmi s tým, že
9754a)   lehotu na splnenie peňažného dlhu dlhšiu ako je lehota podľa § 172 ods. 1 je možné dohodnúť iba výslovne, a ak to je objektívne odôvodnené vzhľadom na osobitný charakter alebo prvky zmluvy, a aby v žiadnom prípade nepresiahla 60 kalendárnych dní; strany sa nemôžu dohodnúť o dátume doručenia výzvy na úhradu a
9759
9760
9761b)   lehota na overenie zhody plnenia so zmluvou podľa § 172 ods. 1 musí byť súčasťou súťažných podkladov.
9763
Šiesty diel
Nesplnenie a prostriedky nápravy
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 174
Nesplnenie
9769
9770 Ak niektorá zo strán neplní vôbec, plní vadne alebo je v omeškaní, nesplní (nesplnenie). Za nesplnenie sa považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany.
9773
§ 175
Podstatné nesplnenie
9775 Nesplnenie je podstatné, ak:
9776a) dôsledné dodržanie povinnosti je pre zmluvu rozhodujúce, alebo
9777b) nesplnenie podstatne zbavuje dotknutú stranu toho, čo bola oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže druhá strana takýto dôsledok nepredvídala a ani nemohla dôvodne predvídať, alebo
9780c) nesplnenie je úmyselné a u dotknutej strany vzbudzuje dôvodné obavy, že sa nemôže spoliehať na budúce plnenie druhej strany.
9782
§ 176
Zodpovednosť za nesplnenie
9784
9785
9786
9787 (1)   Strana zodpovedá za nesplnenie, ibaže je nesplnenie ospravedlnené. Predpokladá sa, že nesplnenie nie je ospravedlnené.
9789 (2)   Nesplnenie strany je ospravedlnené, ak je spôsobené prekážkou, ktorá nastala nezávisle od jej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Na prekážku, ktorá vznikla v čase, keď sa povinná strana dostala do omeškania s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov, sa neprihliada. Nesplnenie je ospravedlnené
9796
iba po dobu
9798 trvania prekážky.
9799 (3)   Zmluva alebo zákon ustanoví, kedy strana zodpovedá aj za ospravedlnené nesplnenie.
9800 (4)   Zmluva alebo zákon ustanoví, kedy strana zodpovedá len ak nesplnenie zavinila.
9801
§ 177
Vylúčenie alebo odmedzenie zodpovednosti dlžníka dohodou s veriteľom (1)  Strany sa môžu vopred dohodnúť na vylúčení alebo obmedzení zodpovednosti za nesplnenie.
9805 (2)  Ak sa strany dohodnú, že vec sa prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
9808 (3)  Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť v prípadoch úmyselného nesplnenia, alebo ktoré umožňujú plniť dlh spôsobom podstatne odlišným od dôvodného očakávania druhej strany, alebo neodôvodnene vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť za nesplnenie, sú neplatné.
9812
§ 178
Povinnosť notifikácie
9814 Strana je povinná upovedomiť druhú stranu o prekážke, ktorá jej bráni v plnení a o dôsledkoch tejto prekážky akonáhle sa o nej dozvie.
9816
§ 179
Zábezpeka plnenia
9818
9819
9820
9821 Strana, ktorá má dôvodné obavy, že dôjde k podstatnému nesplneniu druhej strany, môže požadovať poskytnutie primeranej zábezpeky nadchádzajúceho plnenia a kým takéto dôvodné presvedčenie pretrváva, môže odoprieť plniť.
9824
§ 180
Prostriedky nápravy pre nesplnenie
9826 (1)  Prostriedky nápravy pre nesplnenie sú:
9827a)   právo na splnenie
9828b)   právo odoprieť plnenie
9829c)   právo na zľavu z ceny
9830d)   právo na zmluvnú sankciu
9831e)   právo požadovať úrok z omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
9833f)   právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie
9834g)   právo na náhradu škody
9835h)   právo odstúpiť od zmluvy.
9836 (2)  Ak
9837
9838
strana nesplní svoju povinnosť, druhá strana môže
9840
využiť ktorýkoľvek z
9842 prostriedkov nápravy jednotlivo alebo súčasne, ibaže by boli nezlučiteľné. Uplatnením práva na akýkoľvek iný prostriedok nápravy strana nestráca právo na náhradu škody.
9844 (3)  Strana nesmie využiť žiadny z prostriedkov nápravy v rozsahu, v akom svojím vlastným konaním spôsobila nesplnenie druhej strany.
9846
§ 181
Prostriedky nápravy nezávislé od zodpovednosti strany Ak strana nesplní, dotknutá strana je oprávnená odoprieť plnenie, odstúpiť od zmluvy, požadovať zľavu z ceny a zaplatenie úrokov z omeškania bez ohľadu na zodpovednosť strany za nesplnenie.
9851
§ 182
Prechod nebezpečenstva škody na veci
9853
9854
9855
9856 Ak strana nesplnila povinnosť odovzdať alebo vrátiť veci druhej strane, alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy, znáša nebezpečenstvo škody na veci. To neplatí, ak škodu na veci spôsobila druhá strana alebo vlastník veci, alebo ak k vzniku škody došlo v čase nesplnenia druhej strany.
9860
§ 183
Dodatočná lehota na splnenie
9862 (1)  Dotknutá strana môže oznámením druhej strane poskytnúť dodatočnú lehotu na splnenie.
9863 (2)  Počas dodatočnej lehoty môže dotknutá strana odoprieť plnenie svojich vzájomných povinností a požadovať náhradu škody, nemôže však využiť žiadny iný prostriedok nápravy. Ak obdrží oznámenie druhej strany, že táto nebude plniť ani v dodatočnej lehote, alebo ak ani po uplynutí tejto lehoty nebude uskutočnené riadne plnenie, môže dotknutá strana využiť ktorýkoľvek z dostupných prostriedkov nápravy.
9868
Oddiel 2
Náprava vadného plnenia
§ 184
Vytknutie vady
9872 (1)  Strana môže uplatniť prostriedky nápravy z dôvodu vadného plnenia, ak vady vytkne v lehote primeranej ich povahe, ibaže o vadách druhá strana vedela alebo mohla vedieť a na vady neupozornila.
9875 (2)  Ak ide o zrejmé vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z verejného zoznamu, nemožno uplatňovať prostriedky nápravy, ibaže dlžník výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
9878 (3)  Lehota na vytknutie vád začína plynúť okamihom dodania veci alebo poskytnutia služby, alebo odkedy mohla dotknutá strana vady zistiť. Ak je daná záruka za akosť, vady je nevyhnutné vytknúť najneskôr do uplynutia záručnej doby.
9881
§ 185
Vytknutie právnych vád
9883
9884
9885
9886 Ak chce strana uplatňovať prostriedky nápravy pre nesplnenie, pretože si tretie osoby uplatňujú na vec právo, o ktorom nevedela a ani vedieť nemohla, musí to v primeranej lehote oznámiť druhej strane. Ak tak neurobí, nestratí právo na uplatnenie prostriedkov nápravy, ale druhá strana môže proti nej uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené voči tretej osobe a môže sa svojej povinnosti z uplatnených prostriedkov nápravy zbaviť, ak preukáže, že by sa vzhľadom na tieto námietky tretia osoba nemohla úspešne domôcť svojich práv.
9892
§ 186
Uschovanie vadnej veci
9894 Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady. Ak ide o vadu veci, ktorá podlieha rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez meškania predať.
9897
§ 187
Náprava vadného plnenia dlžníkom
9899 (1)  Ak dlžník poskytne vadné plnenie, môže uskutočniť nové riadne plnenie, ak čas plnenia ešte nenastal.
9901 (2)  Ak dlžník nemôže uskutočniť nové riadne plnenie podľa odseku 1, ale bezodkladne po vytknutí vady ponúkne na svoje náklady v primeranej lehote nápravu plnenia, veriteľ nesmie počas poskytnutej primeranej lehoty
9904
9905
na nápravu plnenia uplatňovať iné
9907 prostriedky nápravy než odopretie svojho plnenia.
9908 (3)  Veriteľ nie je povinný poskytnúť dlžníkovi lehotu na nápravu, ak:
9909a)   nesplnenie v čase plnenia predstavuje podstatné nesplnenie, alebo
9910b)   veriteľ má dôvodné obavy, že dlžník vedome plnil vadne a nekonal v dobrej viere a poctivo, alebo
9912c)   veriteľ má dôvodné obavy, že dlžník nebude spôsobilý poskytnúť nápravu v primeranej lehote a bez značného zaťaženia veriteľa alebo jeho oprávnených záujmov, alebo
9915d)   náprava by bola za daných okolností neprimeraná.
9916
9917
9918
9919 (4)  Právo na náhradu škody spôsobenej dlžníkovým počiatočným alebo neskorším vadným plnením alebo priebehom poskytovania nápravy zostáva veriteľovi zachované bez ohľadu na poskytnutie nápravy.
9922
§ 188
Vrátenie vadného plnenia
9924 Strana, ktorá dobrovoľne alebo v súlade s povinnosťou vyplývajúcimi z tejto časti zákona poskytla nápravu výmenou vadného plnenia za riadne plnenie, má právo požadovať a povinnosť prevziať naspäť poskytnuté vadné plnenie na svoje náklady.
9927
Oddiel 3
Právo na splnenie
§ 189
Peňažné dlhy
9931 (1)  Veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie splatného peňažného dlhu.
9932 (2)  Pokiaľ veriteľ ešte nesplnil svoju povinnosť a je zrejmé, že dlžník nebude ochotný prijať plnenie, môže veriteľ napriek tomu uskutočniť plnenie a požadovať zaplatenie peňažného záväzku, ibaže by
9935a)   mohol uskutočniť primeranú náhradnú transakciu bez značného úsilia alebo nákladov; alebo
9937b)   splnenie by bolo neprimerané vzhľadom na okolnosti.
9938
§ 190
Nepeňažné dlhy
9940 (1)  Veriteľ je oprávnený trvať na splnení nepeňažného dlhu. Právo na splnenie zahŕňa právo veriteľa požadovať aj opravu, výmenu alebo inú nápravu plnenia, pokiaľ to od dlžníka možno rozumne očakávať.
9943 (2)  Splnenie však nemožno požadovať, ak:
9944
9945
9946
9947a)   by spôsobilo dlžníkovi vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v porovnaní s prospechom, ktorý by získal veriteľ; alebo
9949b)   pozostáva z poskytnutia služieb alebo prác osobnej povahy, alebo je závislé od osobného vzťahu.
9951 (3)  Právo na splnenie zanikne, ak ho veriteľ neuplatní v primeranej lehote po tom, čo sa o nesplnení dozvedel alebo mal dozvedieť.
9953 (4)  Veriteľ nemá právo na náhradu škody v rozsahu, v akom sám prispel k zväčšeniu rozsahu škody neodôvodneným zotrvaním na požiadavke splnenia, pričom za daných okolností mohol uskutočniť primeranú náhradnú transakciu bez vynaloženia značného úsilia alebo nákladov.
9957
§ 191
Skutočnosť, že právo na splnenie je podľa tohto oddielu vylúčené, nevylučuje právo na náhradu škody.
9960
Oddiel 4
Právo odoprieť plnenie
§ 192
(1)  Strana, ktorá má plniť vzájomnú povinnosť súčasne s druhou stranou alebo po nej, môže odoprieť plnenie, až kým druhá strana neponúkla plnenie alebo nesplnila.
9965 (2)  Strana, ktorá má plniť vzájomnú povinnosť skôr ako druhá strana a ktorá je dôvodne presvedčená, že v čase plnenia druhá strana nesplní, môže odoprieť plnenie po dobu, po ktorú je zrejmé, že druhá strana nesplní. Právo strany odoprieť plnenie zaniká, ak druhá strana poskytne primeranú zábezpeku plnenia.
9969 (3)  Podľa okolností možno odoprieť plnenie vcelku alebo sčasti.
9970
Oddiel 5
Právo na zľavu z ceny
§ 193
9974
9975
9976 (1)   Strana, ktorej sa plnilo vadne, má právo na zľavu z ceny. Zľava z ceny musí byť úmerná poklesu hodnoty plnenia v čase ponuky v porovnaní s hodnotou, ktorú by v tomto čase malo riadne plnenie.
9979 (2)   Strana, ktorá má právo na zľavu z ceny a ktorá už zaplatila sumu prevyšujúcu zníženú cenu, môže požadovať od druhej strany rozdiel.
9981 (3)   Strana, ktorá uplatnila právo na zľavu z ceny, nemôže požadovať aj náhradu škody za pokles hodnoty plnenia; právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
9983
9984
Oddiel 6
Právo odstúpiť od zmluvy
§ 194
Podstatné nesplnenie
9988 (1)   Ak je nesplnenie podstatné, môže dotknutá strana odstúpiť od zmluvy. Dotknutá strana je oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi neplniacej strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nesplnení dozvedela.
9991 (2)   Ak strana oprávnená požadovať splnenie oznámi neplniacej strane, že na splnení trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné nesplnenie; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
9995
§ 195
Nepodstatné nesplnenie
9997 (1)   Ak je nesplnenie nepodstatné, môže dotknutá strana odstúpiť od zmluvy iba v prípade, že strana, ktorá nesplnila, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
10000 (2)   Ak však strana, ktorá nesplnila, vyhlási, že nesplní, môže dotknutá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
10003
10004
10005
10006
§ 196
Zmluva plnená po častiach
10008 (1)  Ak sa nesplnenie týka iba časti splatného dlhu, je dotknutá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti.
10010 (2)  Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, k nesplneniu ktorého došlo.
10012 (3)  Ohľadne iných častí plnenia, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo nesplnenie, alebo neplnenie dlhu ako celku znamená podstatné nesplnenie.
10017
§ 197
Očakávané nesplnenie
10019 (1)  Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že nesplnenie bude podstatné a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočné zábezpeku.
10023 (2)  Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
10025
§ 198
Primeranosť dodatočnej lehoty
10027 (1)  Ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
10031 (2)  Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto
10034
10035
10036 prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
10038
§ 199
(1)  Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej nesplnenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
10041 (2)  Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že oprávnená strana nemá záujem na splnení dlhu po čase plnenia, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania povinnej strany, ak oprávnená strana neoznámi pred touto dobou, že trvá na splnení dlhu.
10044
Oddiel 7
Právo na zmluvnú sankciu
§ 200
Vo vzťahoch s podnikateľom vzniká právo na zmluvnú sankciu aj vtedy, ak by podnikateľ alebo obstarávateľ podľa osobitných predpisov za nesplnenie nezodpovedal.
10049
§ 201
Moderácia zmluvnej sankcie
10051 Neprimerane prísnu zmluvnú sankciu môže súd primerane znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, okolnosti jej dohodnutia, oprávnené očakávania strán a následky nesplnenia.
10054
§ 202
Na zmluvnú sankciu spočívajúcu v povinnosti strany zaplatiť sumu určenú percentuálnou sadzbou dlžnej sumy za určitú dobu sa použijú aj ustanovenia o úrokoch z omeškania.
10057
Oddiel 8
Úrok z omeškania
§ 203
10061
10062
10063 (1)   Ak dlžník nesplnil peňažný dlh, má veriteľ právo na úroky z omeškania z nezaplatenej sumy v dohodnutej sadzbe, inak v sadzbe stanovenej osobitným predpisom.
10065 (2)   Sadzba úrokov z omeškania so splnením dlhu spotrebiteľom v spotrebiteľských vzťahoch nesmie byť vyššia ako stanoví osobitný predpis.
10067 (3)   Dohoda, ktorou sa strany vo vzťahoch medzi podnikateľmi a vo vzťahoch medzi podnikateľom a obstarávateľom podľa osobitného predpisu odchýlia od odseku 1, nesmie byť značne nevýhodná pre veriteľa. Vylúčenie práva na úroky z omeškania je značne nevýhodné pre veriteľa. Ustanovenia § 172 ods. 4 až 6 sa použijú primerane.
10071
§ 204
Dohoda o tom, že sa splatný dlh bude splácať v splátkach, nezahŕňa dohodu, že sa majú platiť v splátkach aj úroky z omeškania.
10074
§ 205
Na dohodnuté úroky z omeškania sa v ostatnom použijú ustanovenia o zmluvných sankciách.
10076
§ 206
Ustanovenia tohto oddielu sa primerane aplikujú aj v prípade, ak peňažný záväzok vznikol zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.
10079
10080
Oddiel 9
Právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie
§ 207
(1)  Vo vzťahoch medzi podnikateľmi a vo vzťahoch medzi podnikateľom a obstarávateľom podľa osobitného predpisu, má strana právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením peňažnej pohľadávky voči druhej strane, a to bez potreby osobitného upozornenia. Právo na náhradu ďalších primeraných nákladov spojených s vymáhaním tým nie je dotknutý.
10088
10089
10090
10091 (2)  Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa ustanoví osobitným predpisom.
10093 (3)  Dohoda, ktorou sa strany odchýlia od odseku 1, nesmie byť značne nevýhodná pre veriteľa. Predpokladá sa, že vylúčenie práva na náhradu nákladov je značne nevýhodné pre veriteľa. Ustanovenia § 172 ods. 4 až 6 sa použijú primerane.
10096
Oddiel 10
Právo na náhradu škody
§ 208
(1)  Ak strana zodpovedá za nesplnenie, je povinná nahradiť škodu, ktorá nesplnením vznikla.
10100 (2)  Účelom náhrady škody pre prípad nesplnenia je poskytnutie peňažnej sumy, ktorou dotknutá strana dosiahne čo možno najbližšie postavenie tomu, v akom by sa nachádzala, ak by zmluva bola splnená. Takáto náhrada škody zahŕňa stratu, ktorá dotknutej strane vznikla a ušlý zisk.
10104
§ 209
(1)   Povinná strana, ktorá zverila inej osobe plnenie svojej povinnosti v prospech druhej strane, zodpovedá za škodu spôsobenú pri plnení touto osobou druhej strane akoby plnila sama.
10108 (2)   Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, povinná strana za nesplnenie nezodpovedá len v prípade, keď je povinnosť nahradiť škodu vylúčená u nej a bola by aj u tretej osoby, keby bola oprávnenej strane priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
10112
§ 210
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase uzavretia zmluvy predvídala, alebo mohla dôvodne predvídať ako pravdepodobný následok nesplnenia, ibaže by nesplnenie bolo úmyselné alebo spôsobené hrubou nedbanlivosťou.
10116
§ 211
10118
10119
10120 Ten, kto nesplní zmluvu zameranú prevažne na uspokojenie nemajetkových záujmov, nahradí aj nemajetkovú ujmu tým spôsobenú, ak sa nesplnením podstatne zasiahlo do týchto záujmov a iné priznané nároky by sa zdali nepostačujúce.
10123
§ 212
Náhradná transakcia
10125 (1)  Ak dotknutá strana v dôsledku nesplnenia zrušila zmluvu a v primeranej lehote a primeraným spôsobom uskutočnila náhradnú transakciu, môže požadovať rozdiel medzi zmluvnou cenou a cenou náhradnej transakcie, ako aj náhradu nákladov potrebných na uskutočnenie náhradnej transakcie; právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
10129 (2)  Ak dotknutá strana zrušila zmluvu a neuskutočnila náhradnú transakciu, môže, pokiaľ pre zmluvne dojednané plnenie existuje obvyklá cena, požadovať rozdiel medzi zmluvnou cenou a obvyklou cenou v čase zrušenia zmluvy, právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
10133
§ 213
Veriteľ má právo na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.
10137
§ 214
V ostatnom sa na náhradu škody primerane použijú príslušné ustanovenia 6. časti tohto zákona.
10140
Siedmy diel
Iné spôsoby zániku záväzkov
§ 215
Zánik záväzkov
10144 Okrem splnenia zanikajú záväzky najmä:
10145
10146
10147
10148 (a)   dohodou strán,
10149 (b)  započítaním,
10150 (c)   odpustením dlhu,
10151 (d)  výpoveďou,
10152 (e)   odstúpením od zmluvy,
10153 (f)   dodatočnou nemožnosťou alebo protiprávnosťou plnenia, (g)  splynutím,
10155 (h)  smrťou dlžníka, ak bolo plnenie viazané len na osobu dlžníka, (i)   smrťou veriteľa, ak bolo plnenie dlhu obmedzené len na jeho osobu, (j)   iným spôsobom, ktorý si strany dohodli alebo ktorý ustanovuje zákon.
10158 Dohoda
10159
§ 216
(1)  Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pôvodný záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť dlh z nového záväzku.
10162 (2)  Doterajší záväzok sa považuje za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
10164
§ 217
Strany sa môžu dohodnúť, že doposiaľ nesplnený záväzok, alebo jeho časť, sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok.
10167
§ 218
Urovnanie
10169 (1)  Pôvodný záväzok možno nahradiť novým záväzkom tak, že si strany dohodou upravia práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné. Ak sa urovnanie týka vecného práva k veci zapísanej do verejného zoznamu, nastávajú účinky urovnania zápisom do tohto zoznamu.
10173 (2)  Omyl v tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak bol však omyl vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dohody dovolať.
10176
10177
10178
10179 (3)  Urovnanie dohodnuté v dobrej viere nestráca platnosť ani vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán pohľadávku v čase urovnania nemala.
10181 (4)  Aj keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba záväzku, v ktorom medzi nimi vznikla spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných záväzkov
10185 (5)  Dohoda, ktorou majú byť medzi stranami upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré strany zrejme nemohli pomýšľať.
10187
§ 219
Spoločné ustanovenia
10189 (1)  Dohoda musí byť uzavretá v písomnej forme, ak sa ruší alebo nahrádza záväzok dohodnutý písomnou formou; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného práva.
10191 (2)  Dohoda o nahradení záväzku nemá vplyv na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla z pôvodného záväzku. Ak sa však dohoda o nahradení záväzku uzavrela bez súhlasu osoby, ktorá zabezpečenie poskytla, je táto osoba zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohla namietať, keby dohoda o nahradení záväzku nebola.
10196 Započítanie
10197
§ 220
(1)  Ak strany majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktorákoľvek strana môže započítať svoje právo na plnenie (pohľadávku) voči pohľadávke druhej strany v rozsahu, v akom je prvá strana v čase započítania (a)   oprávnená plniť svoj dlh a
10202 (b)  pohľadávka druhej strany je splatná.
10203 (2)  Právo na započítanie sa vykoná prejavom vôle smerujúcim k započítaniu voči druhej strane .
10205 (3)  Započítanie má účinky splnenia záväzkov v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú okamihom dôjdenia započítacieho prejavu vôle druhej strane
§ 221
10209
10210
10211 (1)  Ak má strana uplatňujúca započítanie voči druhej strane dve alebo viac pohľadávok, započítanie je účinné, iba ak určí pohľadávku, na ktorú sa započítanie vzťahuje.
10213 (2)  Ak má strana uplatňujúca započítanie plniť druhej strane dva alebo viac dlhov, použije sa primerane ustanovenie o priradení plnenia (§ 147).
10215
§ 222
(1)  Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítanie však nemožno uskutočniť, ak je vylúčené dohodou strán.
10218 (2)  Započítanie nie je prípustné voči pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
10220 (3)  Dlžník nesmie započítať pohľadávku, ktorej existencia a hodnota je neistá, ibaže započítanie neohrozí záujmy druhej strany. Ak pohľadávky oboch strán vyplývajú z rovnakého právneho vzťahu, predpokladá sa, že záujmy druhej strany nebudú ohrozené.
10224 (4)  Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje druhá časť toho zákona.
10225
§ 223
(1)  Premlčanú pohľadávku možno započítať, pokiaľ sa dlžník predtým nedovolal premlčania alebo tak neurobí bez zbytočného odkladu od uplatnenia započítania.
10228 (2)   Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil čas splatnosti svojej pohľadávky, bez toho, aby sa zmenil jej obsah.
10230 (3)  Započítanie voči nesplatnej pohľadávke je prípustné aj vtedy, ak ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
10232
§ 224
Strana, ktorá vedie pre druhú stranu účet, môže použiť peňažné prostriedky na tomto účte iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky zo zmluvy o tomto účte.
10235
§ 225
Ak si strany vzájomne dlhujú peniaze v rôznych menách, každá strana môže započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke druhej strany, ibaže sa strany dohodli, že strana uplatňujúca započítanie má platiť výlučne v určitej mene.
10239
10240
10241
10242
§ 226
Ak bola pohľadávka viackrát postúpená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie len pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.
10246
§ 227
Dohodou strán možno započítať všetky pohľadávky okrem pohľadávky výživného na malololetého.
10249 Odpustenie dlhu
10250
§ 228
(1)  Ak veriteľ odpustí dlžníkovi dlh, predpokladá sa, že dlžník s odpustením dlhu súhlasil, ak bez zbytočného odkladu neprejavil nesúhlas výslovne alebo plnením dlhu.
10253 (2)  Ak veriteľ, bez toho aby dlžník dlh splnil, vydá dlžníkovi kvitanciu alebo mu vráti dlžný úpis, považuje sa to za odpustenie dlhu.
10255 Záväzky na dobu určitú
10256
§ 229
(1)  Záväzky zaniknú uplynutím času, na ktorý boli dohodou strán alebo zákonom obmedzené.
10259 (2)  Ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú tak, že bez vážneho dôvodu zaväzuje na dobu dlhšiu ako desať rokov, možno sa po uplynutí desiatich rokov od vzniku záväzku domáhať jeho zrušenia. Súd záväzok zruší aj vtedy, ak sa okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku záväzku, zmenili do tej miery, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby bola zmluvou naďalej viazaná.
10264 (3)  Ak sa strana vopred vzdá práva domáhať sa zrušenia záväzku podľa predchádzajúceho odseku, neprihliada sa na to.
10266 Výpoveď
10267
§ 230
10269
10270
10271 (1)  Zmluvu možno vypovedať, ak to bolo stranami dohodnuté, alebo ak to ustanovuje právny predpis.
10273 (2)  Zmluva zaniká uplynutím výpovednej doby.
10274 (3)  Zmluvu na dobu neurčitú možno vždy vypovedať v dohodnutej alebo ustanovenej výpovednej dobe, ibaže je obsahom záväzku povinnosť strany zdržať sa určitej činnosti a z jeho povahy vyplýva, že povinnosť je časovo neobmedzená.
10277 (4)  Zmluvu na dobu určitú možno vypovedať v dohodnutej alebo ustanovenej výpovednej dobe len ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje právny predpis.
10279 (5)  Ak sa strany nedohodli, alebo ak právny predpis neustanovuje inak, výpovedná doba je tri mesiace a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom výpoveď dôjde druhej strane.
10282
§ 231
Odstúpenie od zmluvy
10284 (1)  Od zmluvy možno odstúpiť, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon.
10285 (2)  Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje okamihom, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy dôjde druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
10289 (3)  Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
10290 (4)  Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka práva na zmluvnú sankciu, úrok z omeškania a náhradu škody ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo riešenia sporov medzi stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po zrušení zmluvy.
10294 (5)  Odstúpením od zmluvy zabezpečenie pohľadávok zo zrušenej zmluvy nezaniká, ale trvá len v rozsahu vyporiadania práv zo zrušenej zmluvy. Osoba poskytujúca zabezpečenie je však viazaná len v rozsahu zrušeného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohla namietať, keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.
10299 (6)  Strana, ktorej sa pred odstúpením od zmluvy poskytlo plnenie, toto plnenie vráti podľa ustanovení tohto zákona o bezdôvodnom obohatení.
10301
§ 232
10303
10304
10305
Odstupné
Ak sa strany dohodnú, že jedna alebo ktorákoľvek z nich, je oprávnená zmluvu zrušiť odstúpením od zmluvy oproti zaplateniu určitej sumy alebo iného plnenia, platí, že si dohodli odstupné. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú až po splnení odstupného.
10309 Dodatočná nemožnosť plnenia
10310
§ 233
(1)  Ak sa plnenie stane nemožným po vzniku záväzku, povinnosť plniť zanikne.
10312 Nemožnosť plnenia preukazuje povinná strana.
10313 (2)  Plnenie nie je nemožné, ak ho možno poskytnúť iba pomocou inej osoby, alebo ak ho možno uskutočniť iba za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po čase plnenia.
10316 (3)  Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, povinnosť strany zanikne, len ak ide o túto časť; dotknutá strana má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo účelu plnenia, ktorý bol povinnej strane známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre dotknutú stranu žiaden význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, iba ak dotknutá strana bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi povinnej strane, že na zvyšku plnenia trvá.
10323
§ 234
(1)  Strana je povinná bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to dotknutej strane, inak zodpovedá za škodu, ktorá tým dotknutej strane vznikne.
10327 (2)  Právo na náhradu škody v dôsledku nemožnosti plnenia sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody podľa 3. hlavy 5. časti tohto zákona.
10329 (3)  Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky odstúpenia od zmluvy.
10331
§ 235
Splynutie
10333
10334
10335
10336 (1)  Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo aj povinnosť, ak právny predpis neustanovuje inak3.
10338 (2)  Účinky splynutia nenastanú, ak by to bolo na ujmu právam tretej osoby.
10339
10340
10341
10342 Napr. pri splynutí povinného a oprávného z vecného bremena, ak ide o osobitné prípady vecného bremena, ktoré vznikne zo zákona
10344
10345
10346
10347
Druhá hlava
Záväzky zo zmlúv a iných právnych úkonov
1.   diel
Zmluvy o prevode vlastníctva
1.   oddiel
Kúpna zmluva
1.   pododdiel
Všeobecné ustanovenia
§1
103561.   Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu vec a umožniť mu nadobudnúť k nej vlastnícke právo a kupujúci sa zaväzuje vec prevziať a zaplatiť za ňu kúpnu cenu.
103592.   Ak zo zmluvy, z právnych predpisov alebo zo zaužívaných zvyklostí nevyplýva niečo iné, sú predávajúci a kupujúci povinní splniť svoje povinnosti z kúpnej zmluvy súčasne.
10361
§2
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane a podporne použijú aj na zmluvy o odplatnom prevode práv, ak ho ich povaha pripúšťa.
10364
§3
103651.   Zmluva o dodaní veci, ktorá sa má ešte len vyrobiť, sa bude posudzovať ako kúpna zmluva, ibaže sa strana, ktorej sa má vec dodať, zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť toho, čo je na vyrobenie veci potrebné.
103682.   Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť plnenia strany, ktorá má vec dodať, spočíva vo vykonaní činnosti.
103703.   Zmluva o dodaní spotrebného tovaru, ktorý je potrebné zostaviť alebo vytvoriť, sa vždy považuje za kúpnu zmluvu.1
10372
§4
103731.   Kúpna cena sa považuje za dohodnutú, ak je dohodnutý aspoň spôsob jej určenia, alebo ak
10375
10376 Urobiť odkaz na zákon, ktorý bude definovať spotrebný tovar (napr. na zákon o ochrane spotrebiteľa). Smernica 44-99 ho definuje v článku 1 ods. 2 písm. b).
10378
10379
10380
10381 strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny.
103822.   Ak strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny a ak sa dodatočne nedohodli inak, má sa za to, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške, za akú sa obvykle predáva rovnaká alebo porovnateľná vec v mieste a v čase uzavretia zmluvy a za obdobných zmluvných podmienok.
103863.   Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti veci, má sa za to, že rozhodujúca je čistá hmotnosť veci.
10388
§5
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetky skutočne získané úžitky. Znáša však stratu, ak sa jeho očakávania zmarili.
10391 Povinnosti predávajúceho
10392
§6
103931.   Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu vec spolu s potrebnými dokladmi, ktoré sa na ňu vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť k veci vlastnícke právo v súlade so zmluvou.
103962.   Predávajúci splní svoju povinnosť odovzdať vec kupujúcemu, ak mu umožní nakladať s vecou v mieste plnenia alebo na inom vzájomne dohodnutom mieste a ak mu to včas oznámi.
103993.   Náklady spojené s odovzdaním veci znáša predávajúci; náklady spojené s prevzatím veci znáša kupujúci.
10401
§7
104021.   Predávajúci je povinný odovzdať vec kupujúcemu:
10403a)   v deň, ktorý je určený v zmluve alebo ktorý vyplynie zo zmluvy,
10404b)   kedykoľvek počas lehoty, ktorá je určená v zmluve alebo ktorá vyplýva zo zmluvy, okrem prípadu, ak zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy, vyplýva, že presný čas plnenia v rámci tejto lehoty určí kupujúci.
104072.   Ak lehota na odovzdanie veci nie je určená v zmluve a zo zmluvy nevyplýva ani spôsob jej dodatočného určenia, je predávajúci povinný plniť v primeranej lehote, s prihliadnutím na povahu veci a dohodnuté miesto plnenia.
104103.   Ak predávajúci odovzdáva vec pred uplynutím dohodnutej lehoty, je kupujúci oprávnený odmietnuť prevzatie veci bez zbytočného odkladu, v opačnom prípade je povinný vec prevziať.
10413
§8
10415
10416
104171.   Lehota na odovzdanie veci začína plynúť od uzavretia zmluvy.
104182.   Ak má kupujúci splniť určitú povinnosť ešte pred odovzdaním veci, ako aj v prípade, ak je plnenie predávajúceho viazané na splnenie podmienky, alebo ak je účinnosť zmluvy viazaná na splnenie podmienky, začína plynúť lehota, v ktorej má predávajúci plniť, odo dňa splnenia tejto povinnosti alebo podmienky.
10422
§9
104231.   Ak má predávajúci vec odoslať, platí, že odovzdanie sa uskutočnilo v čase, keď bola vec odovzdaná na prepravu prvému dopravcovi a keď predávajúci umožnil kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, ibaže by mal kupujúci tieto práva priamo z prepravnej zmluvy. O odoslaní veci je predávajúci povinný informovať kupujúceho bez zbytočného odkladu.
104282.   Ak zo zmluvy nevyplýva, že vec má odoslať predávajúci, ale že má byť dodaná z určitých zásob, alebo že sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa vec nachádza alebo kde sa má vyrobiť, platí, že odovzdanie nastane v čase, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s vecou na tomto mieste.
104323.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 a 2, splní predávajúci svoju povinnosť odovzdať vec tým, že umožní kupujúcemu nakladať s vecou v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak ich kupujúci poznal, alebo ich mohol poznať.
10436
§ 10
Pri odoslaní veci je predávajúci povinný vec zjavne a dostatočne označiť ako zásielku pre kupujúceho. Ak vec nie je takto označená, účinky odovzdania nastanú, ak predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu, že vec odoslal a odoslanú vec v oznámení bližšie určí, v opačnom prípade nastanú účinky odovzdania až prevzatím veci kupujúcim.
10441
§ 11
Množstvo, akosť, vyhotovenie a obal veci
10443 Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu vec v dohodnutom množstve, akosti, vyhotovení a bez právnych vád.
10445
§ 12
104461.   Ak je množstvo veci uvedené v zmluve len približne, presné množstvo veci je oprávnený určiť predávajúci; to neplatí, ak sa zmluvné strany dohodli, že presné množstvo veci určí kupujúci. Odchýlka medzi približne určeným množstvom veci a skutočne odovzdaným množstvom nesmie presiahnuť 5%.
10450
10451
10452
104532.   Kupujúci je povinný zaplatiť len za také množstvo veci, aké mu bolo skutočne dodané.
104543.   Ak predávajúci dodá väčšie množstvo veci, než bolo dohodnuté v zmluve, môže kupujúci dodané množstvo prijať, alebo môže prijatie prebytočného množstva odmietnuť. Ak kupujúci príjme väčšie množstvo veci, je povinný zaplatiť zvýšenú kúpnu cenu, odvodenú z ceny za dohodnuté množstvo veci.
10458
§ 13
104591.   Ak nie je akosť a vyhotovenie dohodnuté v zmluve, platí, že predávajúci je povinný odovzdať vec v takej akosti a v takom vyhotovení, aby boli schopné plniť účel uvedený v zmluve; ak taký nie je, na účel, na ktorý sa vec obvykle používa.
104622.   Ak sa má dodať vec podľa vzorky alebo predlohy, musí svojou akosťou a vyhotovením zodpovedať vzorke alebo predlohe. Ak sa akosť alebo vyhotovenie dohodnuté v zmluve odlišuje od vzorky alebo predlohy, platí akosť a vyhotovenie dohodnuté v zmluve; ak však toto odlíšenie nie je vo vzájomnom rozpore, musí vec zodpovedať podmienkam dohodnutým aj v zmluve ako aj vzorke alebo predlohe.
10467
§ 14
Ak v zmluve nie je dohodnuté, ako sa má vec zabaliť, obal a balenie musia zodpovedať spôsobu, ktorý je pre takúto vec obvyklý; ak taký nie je, musí byť vec zabalená spôsobom potrebným na jej ochranu a uchovanie.
10471 Prechod nebezpečenstva škody na veci
10472
§ 15
104731.   Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho prevzatím veci. To isté platí, ak kupujúci nesplní zmluvu tým, že vec neprevezme, hoci mu predávajúci umožnil s ňou nakladať.
104762.   Nebezpečenstvo škody na veci určenej podľa druhu, ktorú kupujúci neprevzal, však neprechádza na kupujúceho skôr, ako sa vec dostatočne označí alebo oddelí od iných vecí toho istého druhu.
104793.   Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho odlišne od zákona; pri veci určenom podľa druhu však nie skôr, ako sa vec dostatočne označí alebo oddelí od iných vecí toho istého druhu.
10482
§ 16
104831.   Ak má kupujúci prevziať vec od tretej osoby, prechádza na neho nebezpečenstvo škody v čase určenom na dodanie veci, ak sa v tomto čase umožnilo kupujúcemu s vecou nakladať a ak o tejto možnosti kupujúci vedel.
10486
10487
10488
104892.   Ak sa kupujúcemu umožní nakladať s vecou neskôr, prechádza nebezpečenstvo škody na kupujúceho až v čase, keď získa túto možnosť, ak sa o nej dozvedel s dostatočným predstihom.
10492
§ 17
104931.   Ak je predávajúci podľa zmluvy povinný odovzdať vec dopravcovi na prepravu kupujúcemu v určitom mieste, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na veci jej odovzdaním dopravcovi v tomto mieste, ak také miesto nebolo dohodnuté, odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovanú vec, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody na veci.
104992.   Ak sa vec v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody na veci jej odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na veci, znáša túto škodu predávajúci.
10503
§ 18
105041.   Škoda, ktorá vznikne na veci po prechode nebezpečenstva škody na kupujúceho, nemá za následok zánik povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, ibaže by škodu spôsobil predávajúci nesplnením svojej povinnosti.
105072.   Ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak kupujúci uplatnil právo na výmenu veci alebo ak od zmluvy odstúpil.
10509 Vady veci
10510
§ 19
105111.   Ak vec nemá vlastnosti uvedené v § 11 - 12, je vadná.
105122.   Vec je vadná aj v prípade, ak je zaťažená právom tretej osoby (právna vada), ibaže kupujúci v čase uzavretia zmluvy o práve tretej osoby vedel a prejavil s ním súhlas.
105143.   Za vadu sa považuje aj plnenie inej veci než určuje zmluva, ako aj nedostatky v dokladoch, ktoré sa na vec vzťahujú a ktoré sú potrebné na užívanie veci a na nakladanie s vecou.
10516
§ 20
105171.   Ak z dokladu o odovzdaní veci alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že predávajúci odovzdáva veci v menšom množstve alebo len časť veci a kupujúci s tým súhlasí, na chýbajúce veci sa ustanovenia o vadách veci nepoužijú.
105202.   Ak predávajúci dodá vec predčasne, môže až do uplynutia lehoty na plnenie dodať chýbajúcu časť veci alebo doplniť chýbajúce množstvo alebo dodať náhradnú vec za dodanú
10523
10524
10525 vadnú vec, alebo môže vady dodanej veci opraviť. Obdobne to platí pri vadách dokladov.
10526 Výkon tohto práva nesmie spôsobiť kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky.
105283.   Právo kupujúceho na náhradu škody nie je ustanoveniami ods. 1 a 2 dotknuté.
10529
§ 21
105301.   Predávajúci plní vadne, ak je vec vadná v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až neskôr.
105322.   Predávajúci plní vadne aj vtedy, ak vada ktorá vznikne po prechode nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho, bola spôsobená porušením povinnosti predávajúceho alebo osôb, pomocou ktorých predávajúci plnil svoj záväzok.
105353.   Povinnosti predávajúceho zo záruky za akosť nie sú ustanoveniami ods. 1 a 2 dotknuté.
10536
§ 22
105371.   Kupujúci je povinný prezrieť vec podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na veci a presvedčiť sa najmä o jej vlastnostiach a množstve.
105392.   Ak zmluva určuje odoslanie veci predávajúcim, môže kupujúci odložiť prezretie veci až do doby doručenia veci na miesto určenia. Ak je však vec počas prepravy presmerovaná do iného miesta určenia, alebo ak ju kupujúci odosiela ďalej bez toho, aby mal možnosť vec si prezrieť a ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť o možnosti zmeny miesta určenia alebo o jej ďalšom odosielaní, môže kupujúci odložiť prehliadku až do doby, keď je vec dopravená do nového miesta určenia.
105453.   Ak kupujúci vec neprezrie, alebo nezariadi, aby sa prezrela v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci, môže uplatniť prostriedky nápravy pre nesplnenie ohľadne vád zistiteľných pri tejto prehliadke len keď preukáže, že vec mala tieto vady už v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci.
10549
§ 23
Plnenie predávajúceho nie je vadné, ak o vadách kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť; to neplatí, ak ho predávajúci výslovne ubezpečil, že vec nemá vady, alebo ak predávajúci zastrel vadu ľstivo.
10553
§ 24
105541.   Ak sa pri výrobe veci použili veci, ktoré mal podľa zmluvy dodať kupujúci, predávajúci nezodpovedá za nesplnenie ohľadne vád, ktoré boli spôsobené použitím vecí dodaných kupujúcim, ak predávajúci preukáže, že nevhodnosť vecí nemohol odhaliť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, alebo že na ich nevhodnosť upozornil kupujúceho, no
10559
10560
10561 ten na ich použití trval.
105622.   Ustanovenie ods. 1 sa použije aj v prípade, ak k vade veci dôjde na základe pokynov kupujúceho alebo na základe podkladov, návrhov alebo vzoriek obstaraných kupujúcim.
10564
§ 25
Náprava vadného plnenia a prostriedky nápravy pre nesplnenie
105661.   Ak dodanie vadnej veci zakladá zodpovednosť predávajúćeho za nesplnenie, má kupujúci právo:
10568a)   žiadať od predávajúceho výmenu vadnej veci za vec bez vád, dodanie chýbajúcej veci alebo opravu veci, ibaže by bolo takéto plnenie pre predávajúceho nemožné, alebo by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami,
10571b)   na náklady predávajúceho vykonať opravu sám alebo zabezpečiť vykonanie opravy inou osobou, ak je odstránenie vady vykonaním opravy možné a ak predávajúci nekonal podľa písm. a) v primeranej dobe, alebo ak tak odmietol konať, alebo ak dal na vykonanie opravy kupujúcemu súhlas,
10575c)   na primeranú zľavu z ceny, ak akceptuje vadu, ktorú má poskytnuté plnenie,
10576d)   odstúpiť od zmluvy.
105772.   Kupujúci oznámi predávajúcemu voľbu práva podľa ods. 1 bez zbytočného odkladu po oznámení vady. Uplatnenú voľbu nemôže kupujúci zmeniť bez súhlasu predávajúceho; to neplatí, ak sa ukáže, že k zmene voľby práva došlo z dôvodov na strane predávajúceho.
10580 Náklady súvisiace so zmenou voľby práva znáša kupujúci, okrem prípadu, ak takúto zmenu vyvolali dôvody na strane predávajúceho.
10582
§ 26
105831.   Pri odstraňovaní vady výmenou vadnej veci za vec bez vád, je kupujúci povinný vrátiť predávajúcemu vec, ktorá mu bola dodaná pôvodne.
105852.   Ak kupujúci nemôže vrátiť vec podľa ods. 1, stráca právo na výmenu veci ako aj právo od zmluvy odstúpiť; to neplatí, ak:
10587a)   nemožnosť vrátenia veci nespôsobil kupujúci svojím konaním alebo opomenutím,
10588b)   vada vznikla v dôsledku prehliadky vykonanej za účelom zistenia stavu veci,
10589c)   kupujúci predal vec alebo jej časť ešte pred objavením vady, alebo ak vec pred týmto časom spotreboval alebo pozmenil pri obvyklom použití; ak má len časť veci, je povinný vrátiť predávajúcemu túto časť a poskytnúť predávajúcemu náhradu vo výške, v akej mal z veci prospech.
10593
§ 27
Ak kupujúci nezaplatil celú kúpnu cenu, má až do odstránenia vady právo zadržať časť kúpnej ceny, zodpovedajúcu zľave z kúpnej ceny, na ktorú by mu vzniklo právo podľa § 25 ods. 1 písm. c).
10597
10598
10599
§ 28
Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy, ak:
10601a)   nemožno vadu odstrániť spôsobom podľa § 25 ods. 1 písm. a) alebo b) v dohodnutej, inak primeranej dobe, s ohľadom na povahu veci a na povahu vyskytnutej vady; alebo ak predávajúci pred uplynutím doby vyhlási, že vadu neodstráni,
10604b)   ak kupujúci neakceptuje zľavu z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) pre nepomer poskytnutej zľavy s povahou vady, s ohľadom na objektívne možnosti ďalšieho využitia veci;
10606c)   ak je vadné plnenie podstatným nesplnením zmluvy.
10607
§ 29
106081.   Kupujúci uplatňuje prostriedky nápravy pre nesplnenieu predávajúceho, u ktorého vec kúpil. Ak je však v v zmluve alebo v inom doklade uvedená odlišná osoba určená na opravu, ktorá je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u tejto osoby.
106122.   Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu písomné potvrdenie o tom, kedy kupujúci uplatnil prostriedky nápravy pre nesplnenie ako aj o tom, akým spôsobom a v akej lehote vec vybaví.
10615
§ 30
106161.   Ak kupujúci nevytkol predávajúcemu vadu bez zbytočného odkladu po tom, keď ju zistil, alebo keď ju mohol zistiť pri včasnej prehliadke vykonanej s náležitou starostlivosťou, súd mu práva z nesplnenia neprizná. To isté platí pri skrytej vade, ak ju kupujúci neoznámil predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju mohol zistiť pri náležitej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokoch po odovzdaní veci. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí záručná doba.
106222.   Práva kupujúceho z právnych vád veci súd neprizná, ak uplatnenie práva k veci treťou osobou s uvedením jeho povahy neoznámi kupujúci predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.
106253.   Účinky podľa ods. 1 a 2 nastanú len ak predávajúci v súdnom konaní namietne, že mu nebola vada oznámená včas. Predávajúci však nemá právo vzniesť námietku podľa predchádzajúcej vety, ak vada vznikla v dôsledku skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania veci.
10629 Záruka za akosť
10630
§ 31
106311.   Zárukou za akosť sa predávajúci zaväzuje, že vec bude po určitú dobu spôsobilá na použitie
10633
10634
10635 na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
10636 Záruku možno poskytnúť aj na časť veci.
106372.   Poskytnutie záruky môže vyplývať zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najčastejšie uvedeného v záručnom liste alebo v reklame. Za poskytnutie záruky sa považuje aj vyznačenie doby trvanlivosti alebo použiteľnosti na obale veci.
106403.   Ak je dĺžka záručnej doby uvedená v zmluve a vo vyhlásení predávajúceho rozdielna, platí záručná doba, ktorá je dlhšia. Ak je rozdiel medzi dohodnutou zárukou a zárukou uvedenou na obale veci ako doba jej použiteľnosti, má prednosť dohodnutá záruka.
10643
§ 32
106441.   Záručná doba začína plynúť odo dňa odovzdania veci kupujúcemu; ak sa má vec podľa zmluvy odoslať, začína plynúť od jej dodania na miesto určenia.
106462.   Ak má vec uviesť do prevádzky iná osoba ako predávajúci, začína záručná doba plynúť od uvedenia veci do prevádzky, ak kupujúci objednal uvedenie veci do prevádzky bez zbytočného odkladu po jej prevzatí a na uvedenie veci do prevádzky poskytol potrebnú súčinnosť.
10650
§ 33
Kupujúci nemá práva zo záruky za akosť, ak vadu spôsobila po prechode nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho vonkajšia okolnosť, ibaže ju spôsobil predávajúci alebo osoby, s pomocou ktorých predávajúci plnil svoj záväzok.
10654
§ 34
Na práva zo záruky za akosť, sa primerane použijú ustanovenia § 25 - 30 o právach z vadného plnenia.
10657 Povinnosti kupujúceho
10658
§ 35
106591.   Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a vec prevziať. Spolu s vecou prevezme kupujúci všetky potrebné doklady, ktoré sa na vec vzťahujú.
106612.   Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si vec prezrieť, ibaže bol dohodnutý taký spôsob odovzdania veci, ktorý prehliadku veci vylučuje.
106633.   Kupujúci má právo odmietnuť prevzatie veci v prípadoch, ktoré určuje zmluva alebo právny predpis.
10665
§ 36
10667
10668
10669 Ak bolo dohodnuté zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny, je kupujúci povinný v dojednanej dobe, inak včas pred dobou dohodnutou na odovzdanie veci, odovzdať predávajúcemu doklad o tom, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou, v opačnom prípade môže predávajúci odovzdanie veci odoprieť až do doby odovzdania požadovaného dokladu.
10673 Uchovanie veci
10674
§ 37
106751.   Ak je kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo s prevzatím veci a predávajúci má vec u seba alebo s ňou môže nakladať, je predávajúci povinný urobiť nevyhnutné opatrenia na uchovanie veci pre kupujúceho. Túto povinnosť si predávajúci splní aj uskladnením veci u tretej osoby, za uskladnenie je kupujúci povinný zaplatiť (skladné).
106792.   Predávajúci môže zadržať vec podľa ods. 1 až dovtedy, dokiaľ mu kupujúci neuhradí náklady spojené s uchovaním veci.
106813.   Ustanovenia ods. 1 a 2 sa obdobne použijú aj na prípad, keď kupujúci vec prevzal, no zamýšľa ju vrátiť predávajúcemu.
10683
§ 38
106841.   Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím veci, so spätným prevzatím veci, so zaplatením kúpnej ceny, s úhradou nákladov potrebných na uchovanie veci alebo skladného, je potrebné vyzvať na splnenie tejto povinnosti v dodatočnej primeranej dobe.
106872.   Ak má predávajúci vec u seba, alebo s ňou môže nakladať, po márnom uplynutí dodatočnej primeranej doby podľa ods. 1 je oprávnený vec predať, ak o tomto práve informoval kupujúceho s dostatočným predstihom.
106903.   Výzva na plnenie v dodatočnej dobe ani oznámenie o práve predávajúceho vec predať podľa
10691ods. 1 a 2 nie sú potrebné pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia.
106924.   Strana, ktorá vec predala, má právo ponechať si z výťažku z predaja sumu, ktorá zodpovedá nákladom vynaloženým v súvislosti s uchovaním veci a s jej predajom. Zvyšok výťažku sa vydá druhej strane bez zbytočného odkladu.
10695
2. pododdiel
Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve
Výhrada vlastníckeho práva
§ 39
106991.   Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že predávajúci bude mať vyhradené vlastnícke právo k predávanej veci až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho prevzatím veci, ak zmluva neurčuje inak.
107022.   Dohoda o výhrade vlastníckeho práva musí byť písomná.
10703
10704
10705
10706
§ 40
Ak bolo dohodnuté zaplatenie kúpnej ceny v splátkach a ak sa kupujúci dostane do omeškania s platením, je predávajúci oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy len v prípade, ak splátka, s ktorou je kupujúci v omeškaní, presahuje 10 % celkovej kúpnej ceny a kupujúci ju nezaplatí ani spolu s ďalšou splátkou do doby jej splatnosti.
10711
§ 41
107121.   Do nadobudnutia vlastníckeho práva je kupujúci povinný užívať prevzatú vec spôsobom, ktorý vyplýva zo zmluvy; ak taký nie je, spôsobom, ktorý vyplýva z účelu, na ktorý je vec obvykle určená.
107152.   Kupujúci je povinný udržiavať prevzatú vec na vlastné náklady v stave, v akom ju prevzal.
10716
§ 42
107171.   Ak v lehote určenej na zaplatenie kúpnej ceny zanikne predávajúcemu vlastnícke právo k veci, ku ktorej sa viaže kúpna zmluva, zaniknú aj práva a povinnosti z výhrady vlastníckeho práva; práva zo zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
107202.   Pri spracovaní veci bude pre zánik práv a povinností z výhrady vlastníckeho práva rozhodujúce, či spracovaním vznikla nová vec, alebo či sa pôvodná vec len upravila.
10722
§ 43
Kúpa na skúšku
107241.   Ak kupujúci kúpi vec na skúšku, kupuje ju s podmienkou, že ju v skúšobnej dobe schváli alebo odmietne. Dohoda musí mať písomnú formu.
107262.   Ak dohoda nestanovuje inak, skúšobná doba je pri hnuteľných veciach 1 mesiac a pri nehnuteľnostiach 1 rok a plynie od uzavretia zmluvy; pri veciach, ktoré sa majú podľa zmluvy prezrieť alebo vyskúšať až po odovzdaní veci, plynie skúšobná doba od odovzdania.
10729
§ 44
107301.   Ak kupujúci vec neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a považuje sa za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že vec schvaľuje.
107322.   Ak kupujúci vec prevzal, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci vec schválil, ak ju v skúšobnej dobe neodmietol2.
10734
10735
10736
10737 Keďže sa kúpa na skúšku pripúšťa aj pri nehnuteľných veciach, treba dať túto skutočnosť do súladu s katastrálnym zákonom – „odmietnutie ponuky“ a zápisy práv k nehnuteľnostiam
10740
10741
10742
§ 45
107431.   Kupujúci nemá právo vec odmietnuť, ak ju nemôže vrátiť v stave, v akom ju prevzal; ak bol kupujúci oprávnený vec užívať, nemá právo vec odmietnuť, ak ju nemôže vrátiť v stave s prihliadnutím na bežné opotrebenie.
107462.   Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa vec zmenila v dôsledku riadne vykonanej prehliadky a preskúšania veci.
10748
§ 46
Výhrada spätnej kúpy
107501.   Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že kupujúci bude povinný previesť vlastnícke právo k veci, ktorú kúpil od predávajúceho, späť na predávajúceho, ak ho o to predávajúci požiada do určitej doby po uzavretí kúpnej zmluvy.
107532.   Na žiadosť predávajúceho podľa ods. 1 je kupujúci povinný vrátiť predávajúcemu vec v nezmenenom stave a predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu; ak bol kupujúci oprávnený vec užívať, vráti predávajúcemu vec v stave s prihliadnutím na bežné opotrebenie.
10757
§ 47
Výhrada spätnej kúpy musí byť dojednaná písomne.
10759
§ 48
Ak sa zmluvné strany nedohodli na inej lehote, môže predávajúci požiadať kupujúceho o spätnú kúpu najneskôr do jedného roka od prevodu vlastníctva.
10762
§ 49
107631.   Ak kupujúci vynaložil na vec náklady, ktoré jej stav zlepšili alebo náklady, ktoré boli nevyhnutné na jej uchovanie, má voči predávajúcemu právo na ich náhradu.
107652.   Ak sa vlastnosti veci zhoršili z dôvodov, za ktoré zodpovedá kupujúci, je povinný nahradiť predávajúcemu škodu, ktorá na veci vznikla.
10767
§ 50
107681.   Výhradu spätnej kúpy možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré vznikne zápisom do verejného zoznamu.
107702.   Výhrada spätnej kúpy dohodnutá podľa ods. 1 zaväzuje po dobu jej trvania aj právnych nástupcov kupujúceho.
10772
10773
10774
107753.   Vec, ku ktorej sa viaže výhrada spätnej kúpy podľa ods. 1, možno zaťažiť právom tretej osoby len so súhlasom predávajúceho.
10777
§ 51
Výhrada spätného predaja
10779 Ustanovenia o výhrade spätnej kúpy sa primerane použijú aj na dohodu, podľa ktorej vznikne kupujúcemu právo predať vec späť predávajúcemu.
10781
§ 52
Predkupné právo
107831.   Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, ak sa rozhodne vec predať, má predkupné právo (oprávnený z predkupného práva). Dohoda o predkupnom práve musí byť písomná.
107862.   Predkupné právo možno dohodnúť aj na iné prípady scudzenia veci ako predajom.
10787 Predkupné právo možno dojednať aj nezávisle od scudzovacej zmluvy.
10788
§ 53
Predkupné právo možno dojednať aj za odplatu, ktorá je odlišná od kúpnej ceny.
10790
§ 54
Predkupné právo neprechádza na dedičov oprávneného z predkupného práva a nemožno ho previesť na inú osobu; to neplatí, ak sa strany dohodli v zmluve inak.
10793
§ 55
107941.   Predkupné právo zaväzuje iba toho, kto sa v dohode o predkupnom práve zaviazal ponúknuť vec na predaj oprávnenému z vecného práva (povinný z predkupného práva) a neprechádza na jeho právnych nástupcov. To neplatí, ak dohoda zmluvných strán určuje inak.
107972.   Predkupné právo podľa prvej vety ods. 1 zanikne, ak ho oprávnený z predkupného práva nevyužil v lehote určenej v zmluve alebo v zákone.
10799
§ 56
108001.   Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo. V takom prípade vzniká zápisom do verejného zoznamu.
10802
10803
10804
108052.   Predkupné právo podľa ods. 1 zaväzuje aj právnych nástupcov povinného z predkupného práva, voči ktorým ostáva oprávnenému z predkupného práva predkupné právo zachované aj keď ponuku na predkupné právo nevyužije.
10808
§ 57
108091.   Povinný z predkupného práva splní svoju povinnosť urobiť ponuku na kúpu veci voči oprávnenému z predkupného práva oznámením všetkých podmienok súvisiacich s predajom, ktoré je pripravená splniť tretia osoba, vrátane všetkých výhod, najmä práva zaplatiť kúpnu cenu v splátkach, odloženie splatnosti kúpnej ceny a pod. Ponuka na kúpu nehnuteľnej veci musí byť písomná.
108142.   Ak oprávnený z predkupného práva oznámi povinnému z predkupného práva, že splní všetky podmienky, ktoré obsahovala ponuka podľa ods. 1, musí povinný z predkupného práva predať vec oprávnenému z predkupného práva za podmienok, ktoré uviedol v ponuke podľa ods. 1.
108183.   Ak oprávnený z predkupného práva oznámi povinnému z predkupného práva, že zaplatí kúpnu cenu uvedenú v ponuke, avšak ostatné podmienky nie je schopný splniť, môže ich vyrovnať zaplatením ich peňažnej protihodnoty. Ak vyrovnanie podmienok podľa predchádzajúcej vety nie je možné, predkupné právo zanikne, ibaže ide o predkupné právo podľa § 56.
108234.   Ak má tretia osoba nadobudnúť vec od povinného z predkupného práva bezodplatne, má oprávnený z predkupného práva právo kúpiť vec prednostne, za dohodnutú cenu, ak taká nebola, za obvyklú cenu.
10826
§ 58
108271.   Ak nebolo dohodnuté inak, je oprávnený z predkupného práva povinný odpovedať povinnému z predkupného práva na jeho ponuku pri hnuteľných veciach do troch dní a pri nehnuteľnostiach do dvoch mesiacov; ak tak neurobí, platí, že ponuku neprijal.
108302.   Ak ponuka neobsahovala podmienku, dokedy má povinný z predkupného práva povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, lehota na zaplatenie kúpnej ceny končí spolu s lehotou podľa ods.1.
10832 Nezaplatenie kúpnej ceny v lehote podľa predchádzajúcej vety sa považuje za neprijatie ponuky a to aj napriek tomu, ak pred jej uplynutím oprávnený z predkupného práva povinnému z predkupného práva oznámil, že predkupné právo využije.
10835
§ 59
108361.   Pri porušení predkupného práva, pri ktorom nadobúdateľ o predkupnom práve vedel, alebo o ňom musel vedieť, platí, že zmluva, na základe ktorej vec nadobudol, bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou viazanou na uplatnenie predkupného práva oprávneným z predkupného práva.
10840
10841
10842
108432.   V ostatných prípadoch porušenia predkupného práva sa môže oprávnený z predkupného práva domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu vec predal za rovnakých podmienok, za akých ju nadobudol on sám. Ak tak oprávnený z predkupného práva neurobí a ak bolo predkupné právo dohodnuté podľa § 56, ostáva mu predkupné právo zachované.
108473.   Právo na náhradu škody nie je ustanoveniami predchádzajúcich odsekov dotknuté.
10848
§ 60
Cenová doložka
108501.   Ak si strany dohodnú cenovú doložku, kúpna cena sa upraví dodatočne, s prihliadnutím na výrobné náklady, ktoré majú rozhodujúci vplyv na stanovenie výšky kúpnej ceny.
108522.   Ak zmluvné strany neurčia, ktoré náklady sú rozhodujúce, kúpna cena sa upraví v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín, potrebných na zhotovenie veci.
10854
§ 61
Ak zmluvné strany v zmluve neurčia, ktorý čas je rozhodujúci pre posúdenie cenových zmien, prihliada sa na ceny v čase uzavretia zmluvy a na ceny v čase, keď mal predávajúci vec dodať.
10857 Ak sa má uskutočniť dodanie veci počas určitej doby, je rozhodujúci čas skutočného včasného plnenia, inak koniec tejto doby.
10859
§ 62
Práva a povinnosti strán z doložky zanikajú, ak si oprávnená strana neuplatní svoje právo na úpravu ceny bez zbytočného odkladu po dodaní veci.
10862
§ 63
Iné vedľajšie dojednania
108641.   Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania, ktoré majú povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zmenu alebo zánik kúpnej zmluvy.
108662.   Ak sa nedohodlo inak, výhrady a podmienky zanikajú najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich oprávnená strana neuplatnila.
10868
3.   pododdiel
Spotrebiteľská kúpna zmluva
§ 63
Ustanovenia tohto pododdielu sa použijú na kúpnu zmluvu, v ktorej vystupuje predávajúci v právnom postavení dodávateľa a kupujúci v právnom postavení spotrebiteľa a ak sa kúpna
10874
10875
10876 zmluva týka predaja spotrebného tovaru.
10877
§ 64
108781.   Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote, ak taká nie je, v lehote primeranej okolnostiam, inak je objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť; právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
108812.   Predaj podomového tovaru a zásielkový predaj upravuje osobitný predpis.
10882 Odovzdanie veci
10883
§ 65
108841.   Ak zmluva neurčuje inak, je predávajúci povinný odovzdať vec kupujúcemu v mieste jej uzavretia.
108862.   Pri zásielkovom predaji určí miesto prevzatia veci kupujúci.
108873.   Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastnícke právo ku kúpenej veci. Pri samoobslužnom predaji nadobudne kupujúci vlastnícke právo k veci zaplatením kúpnej ceny, dovtedy môže vec vrátiť. Ak vznikne na veci škoda pred zaplatením kúpnej ceny, použijú sa ustanovenia o zodpovednosti za škodu.
10891
§ 66
108921.   Ak nebolo dohodnuté inak, je predávajúci povinný odovzdať vec kupujúcemu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní po uzavretí zmluvy. Ak predávajúci nesplní svoj záväzok v lehote podľa prvej vety a ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu kupujúcim, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť.
108962.   Ak je vzhľadom na všetky okolnosti kúpy alebo na výslovnú požiadavku kupujúceho zrejmé, že dodanie tovaru v určenej lehote alebo v určený deň je pre kupujúceho osobitne dôležité, a predávajúci vec v tejto lehote neodovzdal, má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty.
10900
§ 67
Kupujúci je povinný riadne odovzdávanú vec prevziať, v opačnom prípade je predávajúci oprávnený požadovať poplatok za uskladnenie v dohodnutej, inak obvyklej výške.
10903
§ 68
Montáž veci
109051.   Ak má montáž veci alebo jej uvedenie do prevádzky zabezpečiť predávajúci, je povinný splniť si svoju povinnosť pri odovzdaní veci, najneskôr však do 30 dní od odovzdania.
10907
10908
10909
109102.   Povinnosť podľa ods. 1 môže splniť za predávajúceho aj osoba určená predávajúcim, za splnenie povinnosti zodpovedá predávajúci kupujúcemu rovnako, ako keby splnil povinnosť on sám.
109133.   Akýkoľvek nesúlad veci so zmluvou (§ 70), ktorý vznikne v dôsledku nesprávnej montáže, sa bude posudzovať podľa ustanovení § 70 - 86, ak bola montáž dohodnutá v rámci zmluvy a uskutočňoval ju predávajúci alebo osoba určená predávajúcim. To isté platí, ak nesprávnu montáž vykonal kupujúci podľa návodu, ktorý mu poskytol predávajúci.
10917
§ 69
Kontrola a predvedenie veci
109191.   Kupujúci má právo žiadať od predávajúceho, aby sa vec pred ním skontrolovala. Ak to umožňuje povaha veci, je kupujúci oprávnený požadovať od predávajúceho aj to, aby sa mu predviedla jej činnosť. V pochybnostiach sa má za to, že predvedenie činnosti je možné.
109222.   Ak treba, aby sa pri užívaní veci dodržali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie veci riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný oboznámiť s nimi kupujúceho, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe.
10925
§ 70
Akosť veci
109271.   Predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že vec ktorú kúpil, je v čase jej prevzatia v súlade so zmluvou.
109292.   Vec je v súlade so zmluvou, ak:
10930a)   má dohodnuté vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, ak ich predávajúci poznal; ak také nie sú, vlastnosti, ktoré predávajúci alebo výrobca popísal, alebo ktoré kupujúci očakával vzhľadom na povahu veci a na reklamu vykonanú predávajúcim alebo výrobcom,
10934b)   je vhodná na účel, ktorý uvádzal predávajúci; ak taký nie je, na aký sa vec tohto druhu obvykle používa,
10936c)   svojou akosťou alebo zhotovením zodpovedá vzorke alebo predlohe, ktorú poskytol predávajúci spotrebiteľovi,
10938d)   má zodpovedajúce množstvo, mieru alebo hmotnosť,
10939e)   vyhovuje požiadavke právnych predpisov.
109403.   Vec je v súlade so zmluvou aj v prípade, ak si kupujúci v čase uzavretia zmluvy uvedomoval, alebo ak si pri rozumnej úvahe mohol uvedomovať skutočné vlastnosti, povahu alebo stav veci, alebo ak vadu veci spôsobil materiál, ktorý predávajúcemu dodal kupujúci.
10944
§ 71
10946
10947
10948 Predávajúci nie je viazaný vyhláseniami o konkrétnych vlastnostiach veci uvedených v reklame alebo inom verejnom vyhlásení iba vtedy, ak preukáže, že:
10950a)   vzhľadom na objektívne okolnosti a spravodlivé posúdenie veci nemal vedomosť o obsahu reklamy alebo iného verejného vyhásenia,
10952b)   v čase uzavretia zmluvy bola reklama alebo iné verejné vyhlásenie opravené, alebo
10953c)   rozhodnutie kupujúceho kúpiť vec nemohlo byť ovplyvnené reklamou alebo iným verejným vyhlásením.
10955
§ 72
Ak vec nie je v súlade s § 70, je vadná.
10957
§ 73
Potraviny, veci podliehajúce rýchlej skaze a iné spotrebiteľné veci sa musia vyznačiť dátumom minimálnej trvanlivosti, prípadne dobou, počas ktorej je možné vec použiť.
10960
§ 74
109611.   Použité veci, ktorých vlastnosti nebránia užívaniu na určený účel, sa musia predávať za nižšiu ako obvyklú cenu.
109632.   Ustanovenie odseku 1 platí aj na predaj veci s vadou, ktorá nebráni tomu, aby sa vec mohla užívať ako bez vady. Predávajúci však musí upozorniť kupujúceho, že vec má vadu a o akú vadu ide, ibaže ide o zjavnú vadu, alebo o vadu, ktorá vyplýva z povahy predaja.
10966 Zodpovednosť za nesplnenie
10967
§ 75
Akékoľvek dohody predávajúceho a kupujúceho, uzatvorené pred tým, ako mohol kupujúci uplatniť svoje práva z nesplnenia predávajúceho y a ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovali, rušili alebo vylučovali jeho práva z nesplnenia predávajúceho sú neplatné.
10971
§ 76
109721.   Ak sa vada vyskytne do šiestich mesiacov od prevzatia veci, má sa za to, že existovala už v čase jej prevzatia, ibaže by to bolo nezlučiteľné s povahou predanej veci alebo s povahou samotnej vady. Ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vadu ani do dvoch mesiacov po tom, keď ju zistil, súd mu právo z nesplnenia predávajúceho neprizná.
109762.   Kupujúci má právo uplatniť si právo z nesplnenia predávajúceho , ak sa vada prejaví do 24 mesiacov od prevzatia veci. Pri predaji použitej veci si môžu zmluvné strany dohodnúť kratšiu dobu, minimálne však 12 mesiacov.
10979
10980
10981
109823.   Pri veciach, ktoré sa majú uviesť do prevádzky, začína plynúť doba podľa ods. 1 a 2 od uvedenia veci do prevádzky, ak ho kupujúci objednal v dostatočnom predstihu potrebnom na splnenie povinnosti predávajúceho podľa § 68 ods. 1 a ak na uvedenie veci do prevádzky poskytol potrebnú súčinnosť.
10986
§ 77
Ak je na predávanej veci, na jej obale, v návode pripojenom k veci alebo v reklame, v súlade s inými právnymi predpismi uvedená doba, počas ktorej je možné vec použiť, je uplatnenie práv z nesplnenia predávajúceho viazané na túto dobu.
10990
§ 78
109911.   Predávajúci môže poskytnúť kupujúcemu záruku za akosť.
109922.   Vyhlásenie o záruke musí mať písomnú formu a predávajúci v ňom popri záručnej dobe uvedie rozsah záruky a podmienky jej uplatnenia, ďalej svoje meno, sídlo, prípadne ďalšie údaje, potrebné na jeho identifikáciu.
109953.   Písomnú formu vyhlásenia o záruke môže nahradiť doklad o kúpe veci alebo jeho zachytenie na nosiči, ktorý má k dispozícii kupujúci a ku ktorému má prístup, ak obsahujú údaje podľa ods. 2.
109984.   Práva z vadného plneniai, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
11000 Prostriedky nápravy pre nesplnenie
11001
§ 79
110021.   Kupujúci má právo požadovať nápravu vadného plnenia a to buď formou bezplatnej opravy alebo výmeny veci, prípadne jej súčasti, ibaže by bola zvolená forma nápravy nemožná alebo neprimeraná.
110052.   Náprava požadovaná kupujúcim podľa odseku 1 sa považuje za neprimeranú, ak hrozí, že v porovnaní s alternatívnou nápravou uvedenou v odseku 1 vzniknú predávajúcemu neprimerané náklady vzhľadom na:
11008a)   hodnotu tovaru v prípade, ak by nesúlad neexistoval,
11009b)   závažnosť nesúladu a
11010c)   skutočnosť, či sa alternatívna náprava môže uskutočniť bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.
11012
§ 80
110131.   Kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť alebo požadovať zľavu z ceny, ak
11014a)   je právo na opravu alebo výmenu podľa § 79 vylúčené,
11016
11017
11018b)   predávajúci neodstránil vadné plnenie opravou alebo jej výmenou riadne alebo včas,
11019c)   oprava alebo výmena veci spôsobujú spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti.
110202.   Právo odstúpiť od zmluvy je vylúčené, ak ide o nepodstatnú vadu veci, ktorá nebráni jej riadnemu užívaniu.
110223.   Ak kupujúci odstúpi od zmluvy, náklady súvisiace s dodaním a vrátením veci, ako aj všetky náklady účelne vynaložené so zmluvou znáša predávajúci.
11024
§ 81
110251.   Ak pre opakovaný výskyt vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže kupujúci vec riadne užívať, má právo požadovať nápravu výmenou veci a to aj napriek tomu, že by bolo možné vec opraviť. V takom prípade má kupujúci aj právo odstúpiť od zmluvy.
110282.   Pri vade použitej veci a pri vade veci predanej za nižšiu než obvyklú cenu, má kupujúci právo iba na poskytnutie primeranej zľavy z ceny.
11030
§ 82
110311.   Predávajúci alebo osoba vykonávajúca opravu musí kupujúcemu písomne potvrdiť prevzatie veci alebo jej súčasti do opravy a uviesť, v akej lehote opravu vykoná.
110332.   Oprava musí byť vykonaná v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim, inak bez zbytočného odkladu, ak osobitný predpis nestanovuje inak.
110353.   Po vykonaní opravy je predávajúci, alebo osoba vykonávajúca opravu, povinná vydať kupujúcemu písomné potvrdenie o tom, akým spôsobom a za ako dlho sa vec opravila.
110374.   Doba od uplatnenia práva na opravu alebo výmenu vadného plnenia do času, keď mal kupujúci po skončení opravy vec prevziať, sa do záručnej doby nezapočítava.
11039
§ 83
Po výmene vadnej veci za vec bez vád začína plynúť nová doba podľa ods. 76 ods. 1 a 2, ako aj nová záručná doba, ak predávajúci poskytol pri predaji vadnej veci záruku za akosť. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky.
11043
§ 84
110441.   Predávajúci, ktorý v dôsledku vady predanej veci musel od kupujúceho prevziať vec späť, opraviť ju alebo poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, má voči osobe, ktorá mu vec dodala, právo na obdobné plnenie, vrátane náhrady nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady kupujúcim. To neplatí, ak sa predávajúci tohto práva vzdal.
110482.   Na práva predávajúceho voči osobe, ktorá mu vec dodala podľa ods. 1 sa primerane použijú ustanovenia § 76 ods. 1, pričom lehota tam určená plynie od doby prevzatia veci kupujúcim.
110503.   Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nepoužijú, ak vady veci mohol predávajúci zistiť pri včasnej
11052
11053
11054 prehliadke vykonanej s odbornou starostlivosťou.
11055
4. pododdiel
Kúpa podniku
§ 85
110581.   Zmluvou o kúpe podniku kupujúci nadobúda všetko, čo k podniku ako celku patrí (ďalej „podnik“), za čo sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu.
110602.   O kúpu podniku pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany vylúčia z kúpy konkrétnu položku, ak tým celok nestratí povahu podniku.
110623.   Zmluva musí mať písomnú formu a podpisy zmluvných strán musia byť osvedčené.
11063
§ 86
110641.   K prevodu vecí, práv a iných majetkových hodnôt patriacich k podniku dochádza zápisom zmluvy o kúpe podniku do verejného registra; ak predávajúci nie je zapísaný vo verejnom registri, nastáva prevod účinnosťou zmluvy.
110672.   Predávajúci oznámi svojim veriteľom a dlžníkom, že uzavrel zmluvu o kúpe podniku a že jeho pohľadávky a dlhy nadobúda kupujúci.
110693.   Ak je predávajúci zapísaný vo verejnom registri, je povinný podať návrh na zápis predaja podniku do príslušného registra bez zbytočného odkladu.
11071
§ 87
110721.   Zmluvou o kúpe podniku nadobúda kupujúci aj všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa viažu k podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti uskutočňovanej kupujúcim po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.
110772.   K prevodu práv podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve, ktorou tieto práva nadobudol predávajúci; na zákaz ich prevodu je predávajúci povinný kupujúceho vopred upozorniť.
11080
§ 88
Kúpa podniku sa považuje za prevod hospodárskej jednotky podľa osobitného predpisu.3
11083
11084
11085
§ 28 Zákonníka práce
11087
11088
11089
§ 89
110901.   Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nadobúda kupujúci aj právo používať obchodné meno spojené s prevádzaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby.
110932.   Ak sa podnik prevádza medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho iba v prípade, ak to pripúšťa zmluva, avšak len s dodatkom označujúcim nástupníctvo predávajúceho v podnikaní.
11096
§ 90
110971.   Na kupujúceho sa kúpou podniku prevádzajú všetky pohľadávky a dlhy predávajúceho, ktoré patri k podniku, z dlhov však nadobúda len tie, o ktorých existencii vedel, alebo ktoré mohol pri rozumnej úvahe predpokladať.
111002.   Na prevod pohľadávok sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadá