2592 | Ak niekto svojim správaním vyvolá alebo utvrdí presvedčenie, že udelil plnomocenstvo inej osobe, nemôže sa voči tretej osobe, konajúcej v dobrej viere, dovolávať, že plnomocenstvo neudelil; to neplatí, ak sa tretia osoba mohla rozumne domnievať, že plnomocenstvo udelené nebolo. |
2596 | |
2597 | |
2599 | |
2601 |
Ak splnomocnenec prekročí rozsah oprávnenia zastupovať určený plnomocenstvom a splnomocniteľ s tým nesúhlasí, oznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení dozvedel. Inak platí, že prekročenie schválil, ibaže tretia osoba musela vedieť, že splnomocnenec konal nad rozsah svojho oprávnenia. |
2606 | |
2607 | |
2609 |