| 294 | § 33
(1) Obmedziť svojprávnosť človeka môže len súd. |
| 296 | (2) Obmedzenie svojprávnosti musí byť v záujme osoby, ktorej sa týka, v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a len v prípade, ak na dosiahnutie účelu obmedzenia svojprávnosti nepostačujú menej obmedzujúce opatrenia. |
| 299 | (3) Obmedzenie svojprávnosti nezasahuje do možnosti človeka právne konať vo veciach, na ktoré sa obmedzenie nevzťahuje a rozhodovať o sebe v bežných veciach každodenného života. |
| 302 | |
| 303 |
§ 34
(1) Súd môže obmedziť svojprávnosť človeka v rozsahu, v akom pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre chorobnú závislosť na požívaní alkoholických nápojov alebo psychotropných látok a prípravkov či jedov, nie je spôsobilá robiť právne úkony. |
| 307 | (2) V rozhodnutí o obmedzení svojprávnosti súd určí rozsah obmedzenia. |
| 308 | |
| 309 | § 35
(1) Ak je to v záujme človeka, ktorého sa konanie týka, môže súd v konaní o obmedzení svojprávnosti ustanoviť osobu, ktorá bude počas konania spravovať jeho majetok. |
| 312 | (2) Rozsah a spôsob spôsob správy majetku stanoví súd. |